Tatranec, nová posila 1. FC Tatran Tomáš Sedlák: „Verím, že sa v najvyššej súťaži zachránime“

Tatranec, nová posila 1. FC Tatran Tomáš Sedlák: „Verím, že sa v najvyššej súťaži zachránime“

(šaja) – Aj keď ho v detstve bavil hokej, nakoniec zvíťazil futbal. Tatranec, vyštudovaný mechanik strojov a zariadení, Tomáš Sedlák (34) sa z Michaloviec nechal nahovoriť na prestup do prešovského 1. FC Tatran, aby posilnil náš tím.

Záložník Tomáš z Tatranskej Štrby v Popradskom okrese už niekoľko týždňov teda kope do lopty na zelenom trávniku v našom meste. 
 
„Kontaktovali ma tréneri Tatrana už skôr, v zime, ale to som mal ešte platný kontrakt s Michalovcami. Keď mi skončila zmluva, neváhal som a prišiel do Prešova. Povedal som si, že to vyskúšam. Keby som nemal podpísanú zmluvu, možno by som do Prešova odišiel aj skôr, ale chcel som v Michalovciach ostať, lebo som mal v kabíne vybudovaný určitý vzťah s chlapcami a cítil som sa tam veľmi dobre,“ spomína Tomáš, ktorý v michalovskom klube pobudol dva roky. 
 
V 18 – tich začal hrať profesionálny futbal v Ružomberku. Tam zotrval šesť rokov, potom ho klub predal do Turecka. „Klubu v Ružomberku som veľmi vďačný za veľa,“ prezrádza sympatický futbalista. „Futbal je pre mňa vášeň, a aj napriek tomu, že ma tento šport živí, v mojom živote toto nikdy nehralo primárnu úlohu. Dôležité je, že ma to veľmi baví.“ 
 
Aj napriek tomuto však priznáva, že boli chvíle, keď plánoval kopačky zavesiť na klinec. „Aj vo futbale človek občas stretne ľudí, ktorí sa snažia tomu druhému hádzať polená pod nohy a znepríjemniť a znechutiť mu pôsobenie v klube, trebárs zo strany manažmentu. Ale nakoniec vždy u mňa zvíťazila lásku ku futbalu,“ hovorí s úsmevom a dodáva: „Futbal ma bavil od detstva, bol to môj veľký sen, ktorý sa mi splnil. V Tatranskej Štrbe na Marakani som ako malý chlapec začínal hrávať so staršími pánmi, s Vladom Kriššákom, Jankom Štefkom a, samozrejme, mojím ocom,“ spomína sympatický futbalista, ktorý hral futbal aj v Turecku, Maďarsku a tiež v Rakúsku. 
 
V maďarskom klube pobudol rok. „Podmienky tam boli veľmi podobné tým, aké máme my futbalisti na Slovensku. Najvyššia úroveň, ktorú som zažil, bola ale v Turecku a tiež v Rakúsku. V Turecku sa mi hralo výborne, boli sme dobrý tím a za spomenutie určite stojí aj servis, ktorý bol poskytovaný hráčom. Škoda, že tu to tak nie je,“ spomína záložník, ktorý si ale užil vo futbalovej kariére aj menej príjemné chvíle. „Mal som štyrikrát problém s kolenom, vyradilo ma to z hry na dlhé mesiace. Prvýkrát to bolo práve v Turecku, vtedy som nehral rok a z tohto pohľadu to bolo pre mňa naozaj ťažké. Absolvoval som plastiku krížneho väzu a pre túto chorobu som vlastne ukončil kontrakt v Turecku, kde som bol operovaný prvýkrát. V klube som mal pôvodne zostať tri roky, ale bol som tam rok a neskôr som sa vrátil domov, na Slovensko. Po troch rokoch som mal spomínané problémy znovu a musel som absolvovať replatisku spomínaného väzu. V priebehu štyroch rokov som absolvoval štyri operácie, ktoré ma, žiaľ, zastihli v tom najlepšom futbalovom veku,“ hovorí Tomáš, ktorý po každom zákroku absolvoval takmer šesťmesačnú rekonvalescenciu.
 
Tomáš dennodenne dochádza z Tatier do Prešova, a keďže za volantom trávi denne takmer dve hodiny, veľa času na potulky po našom meste nemá. Tréningy sú totiž v Prešove každý deň a zápasy hrávajú chlapci v Poprade. „Prešiel som si centrum Prešova a musím povedať, že mesto sa mi páči. Keď dostanem od klubu byt, verím, že toho času bude viac,“ hovorí futbalista, ktorý vo voľnom čase rád športuje. „Mám rád lyžovanie, cyklistiku a turistiku. Čo sa týka futbalu, tak rád si pozriem zápasy v televízii, najmä keď ide Liga majstrov a nikdy nevynechám zápasy našej reprezentácie a tiež anglickú či španielsku ligu.“ 
 
Tomáš uvažuje, že hrávať bude ešte dva - tri roky. „Možno keby neprišiel kontrakt tu v Prešove, už by som ani nehral. Čo bude ďalej, to ešte neviem, neriešim to. Mám trénersky kurz, tak potom sa uvidí, nechávam to otvorené. Možno by som si oddýchol a cestoval, láka ma India aj Španielsko a tiež Turecko.“ 
 
Zaujímalo nás, aké sú jeho očakávania v prešovskom klube. „Moje ciele sú také, aké sú ciele klubu, chceme sa  
zachrániť v najvyššej súťaži, to by sme boli spokojní. A keby sme k tomu zahrali dobrý futbal, bolo by to fajn.“ 

 
Foto: archív T. S. 

Diskusia k článku