Odovzdali sme ocenenia víťazom ankety Športovec mesiaca február 2018

Odovzdali sme ocenenia víťazom ankety Športovec mesiaca február 2018

(jm) – Minulý týždeň zavítali do redakcie traja úspešní športovci. Prišli si prevziať ocenenie za víťazstvo v súťažnej ankete Športovec mesiaca február 2018, ktorú sme na začiatku minulého roka obnovili na stránkach našich novín. Jej úlohou je zviditeľniť šport v našom meste, no v prvom rade jednotlivcov, ktorí svojimi výkonmi a výsledkami dali medzi fanúšikmi o sebe najviac vedieť – a to v troch kategóriách – dospelí (nad 18 rokov), dorastenci, juniori a kadeti (od 16 do 18 rokov vrátane), žiaci (do 15 rokov vrátane). Čitatelia môžu kedykoľvek posielať svoje tipy na adresu sport@povecernik.sk.

 Po sčítaní hlasov sa športovcami mesiaca február 2018 stali: v kategórii dospelých Martin Sopko (volejbalista VK Mirad PU Prešov, kapitán tímu, jeden z najlepšie bodujúcich hráčov slovenskej extraligy v tejto sezóne), v kategórii dorastencov, juniorov a kadetov Alena Dvorščáková (hádzanárka ŠŠK Prešov, tradičná opora družstva mladších dorasteniek, jedenástimi gólmi prispela výraznou mierou v dôležitému víťazstvu nad ŠKP Bratislava a štyrmi nad Dunajskou Stredou) a v kategórii žiakov Marína Pastieriková (krasokorčuliarka KK Kraso Prešov, za výborné šieste miesto na Veľkej cene Liptova, ktoré absolvovala po dlhšej prestávke spôsobenej chorobou).
Ako zareagovali na ocenenie februároví víťazi? Tu je niekoľko ich vyjadrení:
 
Martin Sopko: „Každé ocenenie poteší, prečo by som sa nemal radovať aj z tohto... Iste, nie je to, ako keď sme vyhrali ako 16, 17-roční nejaký dôležitý zápas. No keďže robím to, čo ma celoživotne baví a napĺňa, prirodzene prijímam s pozitívnymi alebo negatívnymi pocitmi aj všetko ostatné, čo s tým súvisí. V mojich 36 rokoch to, že som v porovnaní s mnohými inými laureátmi tejto ankety skôr starý harcovník, mi nebráni v tom, aby som za ocenenie úprimne nepoďakoval a netešil sa z neho. Zvlášť, keď okrem medailí a diplomov som nič podobné, myslím tým od žiadnej redakcie, doteraz nedostal. Určite to povzbudí mňa a snáď aj spoluhráčov v bojoch v sérii o tretie miesto, keď už nám finále uniklo medzi prstami. Nitra však bola o nejaké tie bodíky lepšia, to treba objektívne priznať. Dokázala prelomiť prekliatie domáceho prostredia, my sme, naopak, v rozhodujúcich okamihoch nedokázali nadviazať na dve výhry pod Zoborom. Taký je však športový život. Odpoveď na otázku, komu by som chcel venovať ocenenie, poznám. Iste, všetkým trénerom, pod ktorými som doteraz hrával, no keď sa pýtate skôr na mládežníckych, tak Richardovi Vlkolinskému a Jaroslavovi Paličkovi. Oni ma trénovali v žiackom veku, učili prvým volejbalovým krôčikom, podávať, odbíjať... Z obyčajných chlapcov z ulice urobili reprezentantov mesta, nazval by som ich našimi druhými otcami. Vďaka teda predovšetkým im...“ 

 
 Martin Sopko
 
Alena Dvorščáková: „Prečo hádzaná? Lebo ju niekedy hrával môj súčasný tréner a zároveň brat Adam. Ako 5-ročná som ho chodila povzbudzovať na zápasy, kričala, fandila, robila humbug v hľadisku, čo mi sily stačili. Takže, čo iné, než práve tento šport som si mohla o čosi neskôr vybrať? Baví ma, aj sa mi v ňom darí. Doma mám šesť sošiek z rôznych turnajov, päť za najlepšiu strelkyňu , jednu za najlepšiu hráčku. Mojím osobným rekordom je 54 gólov na turnaji v Košiciach v šiestich zápasoch. O cieľoch zatiaľ nerozmýšľam, užívam si hádzanú ako takú, skvelý kolektív, v ktorom je vždy sranda. Naposledy na môj účet, 29. marca som mala šestnáste narodeniny, dostala som tortu, kde inde – do tváre. Recipročne som potom ja ňou pomaľovala tvár bratovi. On bol mojím prvým vzorom, jemu ďakujem za veľa, rovnako rodičom a spoluhráčkam. Na ihrisku mám dva vzory, Francúza Nikolu Karabatiča a Nórku Noru Morkovú. Voľný čas? Po otcovi som zdedila vzťah k folklóru, je choreografom súboru Kapušančan, nuž baví ma aj ľudový tanec.“ 

 
Alena Dvorščáková a Patrik Tomič
 
Marína Pastieriková: „V štyroch rokoch ma rodičia zapísali na krasokorčuľovanie a odvtedy iný šport nepoznám. Priznám sa, ani ma neťahá skúsiť niečo iné, korčule a ľad som si natoľko obľúbila, žeby som nemenila. Zo skokov mám najradšej Salchow. Tento šport je aj o oblečení, na pretekoch rozhodcovia pri hodnotení prihliadajú aj na to, aké máte šaty. Ja osobne, keď si mám vybrať farbu, preferujem modrú alebo fialovú. Na konte mám aj mimosúťažné aktivity a to účinkovanie v ostatných troch rokoch v role hlavnej hrdinky ľadového predstavenia Máša a medveď. Čo sa týka iných záľub, rada vyhľadávam na youtube videá s rôznymi disko tancami a inšpirujem sa. Inou formou relaxu sú knihy, momentálne som začítaná do Harryho Pottera. Jeden diel za druhým. Športové gény v rodine? Nejaké sú, hoci nie rovno krasokorčuliarske. Mamka niekedy hrávala tenis, ocko, pokiaľ viem, aktívne nešportoval, no zato mi teraz fandí z celého srdca.“ 

 

 Marína Pastieriková
 
Toľko februárová edícia našej ankety. Poznáte športovcov, ktorí by mohli ašpirovať na víťazstvo v mesiaci marec 2018? Píšte na adresu
sport@povecernik.sk. 

Diskusia k článku