M. Komanický: „Korene  neúspechu sú veľmi hlboké”

M. Komanický: „Korene neúspechu sú veľmi hlboké”

(pv) - Jasná správa: 1. FC Tatran znova po piatich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Klub, ktorý má svoju 120-ročnú históriu, stojí teraz pred dôležitou otázkou - ako ďalej? Odpoveď hľadá vedenie klubu, no určite aj samotní hráči.

 Návrat medzi tých najlepších bude „bolestný“. Potvrdzuje to aj história, prvýkrát po vypadnutí v roku 2003 trvalo šesť rokov a v roku 2013 tri roky, kým sa klub „prepracoval“ do najvyššej súťaže. Na ako dlho to bude tentoraz? Navyše stalo sa to v čase, keď sa hovorí o výstavbe nového štadióna.

Ako vidí situáciu v klube Stanislav Varga, bývalý slovenský futbalový reprezentant? Opýtali sme sa ho.
 
Predsa len, boli ste kedysi pri prešovskomfutbale bližšie, v čom vidíte príčiny toho, že Tatran vypadol?
- Myslím si, že tak, ako každý Prešovčan, aj ja som z toho sklamaný. Nemyslel som, že to zájde až tak ďaleko, že Tatran opäť vypadne, ale keď vypadol v posledných rokoch trikrát, tak bude na tom asi niečo zlé a nemusí to byť len hráčsky potenciál. 
 
Pár zápasov bolo takých, ktoré Prešovčania vyhrávali, no nezvládali konce...
- To, či hráči mali alebo nemali kondíciu, je na inú debatu. Tatran v tomto tisícročí vypadol už trikrát a prakticky to neboli stále tí istí hráči a tí istí tréneri. 
 
Fakty jednoznačne hovoria, že Tatran dal najmenej gólov a dostal ich najviac. Má čo hľadať také družstvo v 1. lige, alebo nie?
Tabuľka nikdy neklame a futbal ani sa oklamať nedá. Keď Tatran dal najmenej gólov a dostal najviac, zákonite by mal byť posledný v tabuľke. 
 
Takže vás to, ako bývalého futbalistu a trénera, mrzí...
- Samozrejme, že ma to mrzí, ale až tak veľmi prekvapený z toho nie som.
 
Je tu aj ďalšia skutočnosť, Tatran nemá ani žiadne zázemie, veď rok a pol hrali hráči vonku.
- Je jasné, že žiadnemu mužstvu sa nehrá dobre, keď musí stále dochádzať a nemá svoje vlastné prostredie, ale možno sa s tým ihriskom dalo niečo robiť inak. Možno sa malo zrekonštruovať staré ihrisko. Hrali by tri mesiace v Poprade. Urobilo by sa vyhrievanie, svetlá sú tam a myslím si, že Tatran by pokojne mohol hrať na starom ihrisku. Možno by to bolo iné, keby hral na svojom ihrisku, ale to je len taká hypotetická otázka. 
 
    
 
Mikuláš Komanický, bývalý hráč a tréner pozná dôverne dianie v klube. Čo hovorí na túto realitu?
- Počítalo sa s tým, ale mohlo sa tomu predísť. Žiaľ, futbal je v Prešove na pokraji záujmu a preto dopadol tak, ako dopadol, z čoho sú fanúšikovia veľmi sklamaní a smutní. Prišli nielen zápasy v jesennej časti, ale aj o tú najvyššiu súťaž. Neviem, dokedy budú mať ešte trpezlivosť. Korene neúspechu sú veľmi hlboké. Myslím si, že na jednej strane dávam klobúk dole pred pánom Remetom, lebo keby nie jeho peňazí, tak by neboli odohraté ani tie dva ligové ročníky. Keby dnes tento človek položil kľúče na stôl, neviem, kto by ich zdvihol a pokračoval vo vedení. Na druhej strane, len dať peniaze a nestarať sa o odbornú stránku - tak to je odraz toho, čo sa teraz udialo s futbalom. Tak, ako sa tu vyberali hráči, posily aj tréneri - bolo to buď to vyjde alebo nie a to nebolo správne. Mladí chlapci, ktorí prišli do mužstva, tak to boli väčšinou odchovanci a nemali sa možnosť oprieť o skúsených spoluhráčov. Každý jeden z mimo prešovských futbalistov nebol posila, ale prišiel sa buď rozohrať po zranení, alebo nemal stabilne miesto v predchádzajúcom klube. Je jasné, že takíto hráči klub zachrániť nemohli. 
 
    
 
Samozrejme, vypadnutie klubu z najvyššej ligy mrzí aj samotných hráčov. Pohľad do kabíny nám poskytol záložník Tomáš Sedlák, (35):
- Na poslednom zápase som nebol, bol som u lekára, ale sledoval som zápas v televízii. Vedeli sme, že v tom zápase potrebujeme vyhrať, ale bola len remíza. Všetci hráči sú sklamaní, chceli sme tú baráž uhrať, ale nepodarilo sa nám to. Všetci sme nahnevaní a sklamaní, no my hráči sme na tom ihrisku a nedokázali sme vyhrávať zápasy. To nie je len o tomto jednom zápase, ale o tých viac ako tridsiatich, v ktorých sme väčšinou, žiaľ, neboli úspešní. Čo bude ďalej, neviem, ja mám zmluvu do konca júna. Myslím, že každý z hráčov sa ešte bude rozprávať s vedením, ale ťažko povedať, čo nám prinesie budúcnosť. Zatiaľ ešte trénujeme, v sobotu hráme posledné kolo s Michalovcami. 
Ilustrácia: F. Vico

Diskusia k článku