Sklady soli budú rekonštruovať, ale čo bude so soľankou pod domami? Hrozí zosuv pôdy

Sklady soli budú rekonštruovať, ale čo bude so soľankou pod domami? Hrozí zosuv pôdy

V posledných dňoch sa opäť otvára téma rekonštrukcie skladov soli. Dominanta historických Solivarov - sklad soli, vyhorel v roku 1986. Pri požiari zhorela vzácna svorníková drevená konštrukcia krovu a celá budova je dnes v schátralom stave. Na rekonštrukčné práce na národnej kultúrnej pamiatke Solivar je schválených okolo 2,4 milión eur. Netešia sa však Prešovčania predčasne? Zatiaľ čo sa jedna časť opraví, druhá môže spôsobiť katastrofu. Kto dozerá na hladinu nečerpanej soľanky? Tá sa napriek ukončeniu jej ťažby stále v útrobách Solivaru nachádza.

Sklady soli opravia
 
Budovy starého Solivaru tvoria unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky. Patrí k ním šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka. Už dvadsaťsedem rokov Prešovčania čakajú, že vyhorené sklady soli sa opäť stanú okrasou tejto mestskej časti a celého Prešova. Podľa hovorcu ministerstva kultúry Jozefa Bednára je na projekt rekonštrukcie schválených 2,4 milióna eur. Rekonštrukčné práce by mali začať už túto jar a trvať by mali dva roky. Projekt má za cieľ záchranu a obnovu objektu, v ktorom sa vytvoria vhodné priestory pre múzejnú činnosť a kultúrno-spoločenské podujatia. Počíta sa tu aj s kongresovou sálou a ubytovacími kapacitami. Začatie prác  však bolo sľubované  už aj minulý rok. Pred rokom sa na stretnutí riaditeľa Slovenského technického múzea Eugena Labaniča s primátorom Pavlom Hagyarim hovorilo o konkrétnych termínoch. K dispozícii bol projekt, stavebné povolenie aj finančné prostriedky ako schválená stavba v rámci ROP-ky.
 
Čo bolo teda brzdou? Na rekonštrukciu historického objektu zo 17. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí pod Slovenské technické múzeum v Košiciach, sa čaká už vyše dvoch rokov. „Súd je už ukončený. Dodávateľ už je. Čakám už len na pokyn od úradu verejného obstarávania na podpis zmluvy a môžeme odovzdať stavenisko. Ak budeme optimisti, tak sa tak stane v marci, keď pesimisti, potom v apríli,“ informoval riaditeľ a pripomenul, že v roku 2010 práce zabrzdila hlavne kontrola na ministerstve kultúry, ktorá súvisela s projektom a výberovým konaním práve na dodávateľa prác.
 
Časovaná bomba – soľanka
 
To, že sa konečne spustí oprava našej mestskej pýchy, je úžasné. Riaditeľ však upozornil aj na skutočnosť, že sa nesmie zabúdať ani na neťažiacu sa soľanku, ktorá môže byť pre Solivarčanov časovanou bombou. Keďže Spoločnosť Solivary, a. s. Prešov vznikla zápisom do obchodného registra v roku 1992 a v roku 2009 ukončila ťažbu soľanky, ktorá sa v zemi pod solivarskými domami ešte stále nachádza, začala akoby odtikávať časovaná bomba.  Spoločnosť sa zaoberala vyhľadávaním a prieskumom ložísk kamennej soli, prípravou a dobývaním kamennej soli, úpravou a zušľachťovaním soli, výrobou výrobkov na báze soli či obchodnou činnosťou.  „Pred tromi rokmi sme boli nútení šachtu v Gápli do hĺbky 155 metrov zasypať. Upozorňovali sme aj ministerstvá a aj spoločnosť Solivary, a. s., ktoré ukončili stavbu, že hladina soľanky stúpa. Banský úrad dal správcovi konkurznej podstaty Solivar Prešov pokyn, aby čerpali ďalej. Žiaľ, nevieme s istotou povedať, či to aj tak robia. Na naše otázky neodpovedajú. Mohlo by, samozrejme, dôjsť k jej pretečeniu, ale nevieme kde,“ vysvetlil závažnosť situácie Eugen Labanič.
Dodal tiež, že každé tri mesiace sa robia merania konfigurácie terénu, či nie je v pohybe. „Za posledný rok sa nič nezmenilo.“
 
Poslanec mestského zastupiteľstva a člen výboru  mestskej časti č. 5 Peter Krajňák nás uistil, že táto téma je medzi Solivarčanmi stále aktuálna. Dokonca sa objavili aj miesta, kde slaná voda už vytryskla. „Asi pred rokom a pol sa nám obyvatelia sťažovali, že v časti Soľná Baňa vytryskla na niektorých úsekoch slaná voda,“ povedal  poslanec a dodal, že to vraj nie je v tejto oblasti nezvyčajný jav. „Minulý rok dokonca vytryskol aj jeden z vrtov, ktoré sa stále na Solivare nachádzajú. Môj súkromný názor je, že ide o veľmi nebezpečné územie. V budúcnosti bude potrebné dostať soľanku na povrch, napríklad aj vytvorením umelého soľného jazera.“
 
Lukratívne, ale nebezpečné pozemky
 
Podľa poslanca Petra Krajňáka boli aj snahy o to, aby sa výstavba domov na Solivare ťahala ďalej smerom na Ruskú Novú Ves, kde sa však nachádza takzvané Banské pole.  Toto by  vraj nikdy nepodpísal. „Upozorňoval som na riziká. Poslanci, ani nikto z nás nemôže bojovať proti prírode. Situáciu môžeme riešiť len v rámci územného plánu. Lukratívne pozemky sú pre mnohých aj na Banskom poli, kde sa stále nachádzajú soľné vrty. Platí tu zákaz výstavby, opakujem však, že tlaky na zrušenie tohto povolenia boli,“ povedal pre Prešovský večerník.
 
Odborníci vravia, že ložiská soli sa nachádzajú aj pod obytnými domami a vrty, ktorých je viac ako 150, vytvárajú písmeno „U“ až po domy v Solivare.
 
Časť pozemkov v okolí komplexu historických budov patrí aj mestu Prešov, ktoré malo záujem využívať soľanku na vytvorenie soľných kúpeľov, prípadne soľného jazera, čím by sa vytvorila oddychovo-relaxačná zóna pre obyvateľov mesta i návštevníkov múzea. Platí to ešte? „Projekt je finančné náročný a v tomto období krízy je potrebné dvakrát si premyslieť, kam pôjdu financie. Tento projekt je v dlhodobejšom pláne. Rokujeme aj s možnými investormi, ale je potrebné majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v tejto lokalite, pretože nie všetky patria mestu. Mesto má záujem na vytvorení historického centra v tomto priestore aj s parkom a oddychovou zónou, no na to sú potrebné finančné prostriedky,“ uviedla Jana Jurčišinová, hovorkyňa mesta.
 
O čerpanie soľanky majú záujem Poliaci
 
Výrobca soli niekoľko rokov bojoval o prežitie. V roku 2009 ako dôvody stagnácie spomínal Andrej Varchola, predseda predstavenstva zastarané technológie a konkurentov v Poľsku, Rakúsku a na Ukrajine. Ich výroba bola vraj efektívnejšia, vďaka čomu dokázali predávať soľ lacnejšie ako prešovská firma. Solivary boli neschopné splácať záväzky a o majetok prišli v niekoľkých kolách dražieb. „Solivary so svojou kapacitou stotisíc ton soli ročne sa jednoducho nedokážu priblížiť k cenám, za ktoré vyrábajú producenti s kapacitami v miliónoch ton. Riešením by nebolo ani dobudovanie nového závodu v Zbudzi pri Michalovciach. Jeho dokončenie by si vyžiadalo takmer tridsať miliónov eur, ktoré Solivary nemajú. Kapacita by sa pritom zvýšila o 250-tisíc ton, ktorými by stále nedokázali konkurovať naozaj veľkým konkurentom z okolitých krajín,“ konštatoval  pred médiami stav Solivarov, a.s. v roku 2009 Andrej Varchola.
 
O soľanku v miestnej časti Solivar však, ako pre Večerník potvrdil Eugen Labanič, prejavili záujem firmy z Poľska. Transportom a ťažbou by sa, samozrejme, hrozba zosuvov pôdy a pretekania soľanky zastavila.

Diskusia k článku