Doprava v meste – je, či nie je vecou verejnou?

Doprava v meste – je, či nie je vecou verejnou?

Napriek tomu, že komunálna politika by mala byť najbližšie k občanovi, nielen vo svojich východiskách a princípoch, ale predovšetkým vo svojich rozhodnutiach a záveroch; je čoraz viac odcudzená všeobecnej vôli občanov a obyvateľov mesta a neraz aj tomu, čo oni chcú. Toto vylúčenie občana z rozhodovania je ospravedlňované neodbornosťou občana a nutnosťou rozhodovať pragmaticky a utilitárne.

Čo však v prípade, ak sa rozhodnutie bytostne dotýka životného priestoru občana a rozhodnutie je rozhodovaním medzi uprednostnením jednej z dvoch požiadaviek, z ktorých obe sú opodstatnené, tak ako to je v prípade statickej dopravy na sídliskách? Rozhodnúť sa pre zachovanie zelene – trávnatých plôch? Alebo pre viac parkovacích miest, ktoré trávnaté plochy nahradia?
 
Asi najvypuklejším, v médiách a diskusiách najviac pertraktovaným problémom mesta Prešov je otázka dopravy. Dynamická doprava a tranzit cez mesto je problémom, ktorý najviac zasahuje obyvateľov, ale ovplyvňuje všetkých, ktorí cez mesto len prechádzajú. Samostatnou kapitolou je statická doprava, kde sa – okrem problému, že nebola predstavená ucelená a komplexná koncepcia riešenia – odkrýva aj iný problém. 
 
Tým problémom je otázka prizvania občanov, ktorých sa budúce rozhodnutia týkajú, do procesu hľadania riešení, ktoré budú najpraktickejšie, najracionálnejšie a občanovi najviac vyhovujúce. Nakoľko odborná musí byť téma, aby bolo legitímne separovať občana od možnosti rozhodovať? Je možnosť rozhodovať odovzdaná zvoleným zástupcom a skrze nich odborným zamestnancom absolútna? Alebo má občan právo vyjadrovať sa k témam, ktorých nutnosť riešenia priniesol čas a sú mimo tém, ktoré volený zástupca prezentoval pred voľbami a sú aj mimo spôsobov riešenia problémov, pre ktoré si ho konkrétny poslanec získal vo voľbách? Otázka je vypuklejšia o to viac, ak sa jedná o tému, ktorá sa obyvateľov dotýka a to v plnom význame daného slova.
 
V pondelok 22. januára sme sa ako občania Sídliska duklianskych hrdinov (SDH) zúčastnili verejnej schôdze, kde sa malo prejednať územné konanie k investičnému zámeru mesta vybudovať nové parkovacie kapacity na tomto sídlisku. Prizvaní sme boli len vďaka petícii, ktorú iniciovala p. Bibiána Haziorová proti tej časti výstavby, ktorá by zničila posledný ucelený a dlhé roky budovaný pás zelene v širšom centre mesta. Odhliadnuc od toho, aký absurdný, nekoncepčný a deštruktívny bol tento zámer a od toho, že mesto uznalo petíciu ako opodstatnenú a od plánu výstavby upustilo, ukázala táto schôdza aj zámer vybudovať parkoviská na úkor zelene aj v inej časti sídliska. Tento fakt rozprúdil diskusiu, ktorá odkryla mnoho viac menej známych premenných. 

 
 
SDH patrí k najstarším sídliskám v meste a projektované bolo pre neporovnateľne menej zaparkovaných áut. Sídlisko svojou blízkosťou k centru láka návštevníkov, či pracujúcich v centre prísť sem zaparkovať, aby sa vyhli platenému parkovaniu, ktoré je – opäť pre nesystémové riešenie – v súkromných rukách. 
Je paradoxnou snaha manažovať mesto v prospech občana a pritom mu odpredať parkovacie miesta v centre a tým mu spoplatniť akékoľvek aktivity v centre. Je absurdné, aby občan využíval verejné služby ako je pošta a platil pri tom za parkovanie do súkromnej kasy. Je – a to nech si doplní každý sám aké – vzdať sa relatívne jednoduchých a pritom lukratívnych príjmov z parkovania a tým tiež aj možnosti sekundárne stimulovať život a tým aj ekonomiku centra mesta.
 
Sídlisko bolo projektované v časoch viac rešpektujúcich nároky obyvateľstva na zeleň a v časoch, kedy systémový, odborný a plánovaný urbanizmus existoval a nepodliehal komerčným tlakom. Dnes je situácia, samozrejme, iná. Demografická štruktúra obyvateľstva a doba sa menia a s tým prichádza aj väčšie množstvo áut a zložitejšie nároky na parkovanie. Nie pre každého však je otázka parkovania prioritná. Pre niekoho to môže byť zeleň, pre niekoho detské ihriská. Naplniť očakávania a preferencia každého sa nedá. Ako teda riešiť tento rébus?
 
Štúdia firmy EEI z roku 2015 porovnávala priemerný počet zaparkovaných aut v lokalite s jej absolútnou kapacitou (čo je počet existujúcich parkovacích miest podľa existujúceho dopravného značenia). Z danej štúdie vyplýva jednak percentuálna obsadenosť parkovacích miest a tiež objektívna disponibilná kapacitná bilancia územia. Pre SDH je priemerná obsadenosť na úrovni plus mínus 85% a bilancia je plusová. Treba pritom zohľadniť, že veľké množstvo zaparkovaných áut, predovšetkým v pracovných dňoch, nepatrí rezidentom. 
Väčším problémom je skôr nekultúrnosť a mnohokrát anarchickosť parkovania, ktoré spôsobuje zásadné rozpory s existujúcou legislatívou, vyplývajú z nej bezpečnostné riziká ako je nemožnosť prejazdu áut záchranných zložiek do určitých častí sídliska pre zle zaparkované autá a v neposlednom rade aj deštrukcia zelených plôch autami, ktoré prechádzajú po tráve, vyhýbajúc sa týmto nesprávne zaparkovaným autám. Z toho zas vyplývajú skoro permanentne znečistené cesty a chodníky a na zľadovatených plochách mnohokrát ekvilibristické a rizikové lavírovanie, predovšetkým starších občanov a matiek s deťmi okolo týchto áut, stojacich na nezadefinovaných komunikáciách, o ktorých sa nevie, či sú cestami, či chodníkmi, či parkoviskami...
 
Emil Chlapeček (vľavo) a Ľuboš Olejník. 

 
Ako občania tejto lokality sme sa rozhodli prispieť k snahe riešiť tieto problémy aj naším pohľadom a predniesť zástupcom samosprávy naše stanovisko k danému stavu a našej vízii ich riešení. Využijeme formát priamej demokracie – petíciu, aby sme zistili reálny stav pohľadu obyvateľstva na problém parkovanie kontra zeleň a ich názor na rozsah a formu novovybudovaných parkovacích miest v lokalite, keďže do úvahy prichádza viacero variant. V našich záveroch a odporúčaniach budeme žiadať realizovať skultúrnenie a riadne označenie komunikácií a presné vyhradenie miest pre parkovanie a tiež zabránenie špekulatívneho parkovania zriadením rezidenčnej zóny, osadenie obrubníkov, riešenie stojatých vôd na chodníkoch a výsadbu ďalšej zelene, aj s použitím peňazí ušetrených pri redukcii stavby nových parkovacích miest pri mlynskom náhone. 
 
Veríme, že tento náš príspevok k riešeniu obytných zón mesta prinesie možnosti väčšieho sa zapojenia občanov do rozhodovania o tom, ako budú žiť. Rátajúc aj s tým, že dôsledky riešenia: teda či menej parkovania a viac zelene si budeme musieť všetci znášať, ale s vedomím, že nebude sa rozhodovať o nás, bez nás. Veríme, že aj týmto vytvoríme tlak na mesto riešiť dopravu koncepčne, systematicky, so zapojením dotknutých a so zdravým rozumom, tak, aby sa nám tu žilo už iba lepšie a kvalitnejšie.
 
Za občanov a obyvateľov SDH:
PhDr. Ľuboš Olejník, PhD.
Mgr. Emil Chlapeček 

Diskusia k článku