Európska investičná banka si vybrala Prešov: SMART CITY nadobúda reálnejšie kontúry

Európska investičná banka si vybrala Prešov: SMART CITY nadobúda reálnejšie kontúry

Predstavte si situáciu: Potrebujete zaparkovať auto v centre mesta. Namiesto doterajšieho častokrát zúfalého hľadania voľného miesta použijete vo svojom mobile aplikáciu smart parking, ktorá vás hneď naviguje, kde ho nájdete. Že to má cveng veľkomesta? Pre nás žiadna hudba budúcnosti, ale už možno čoskoro realita. Projekt Inteligentné mesto Prešov - SMART CITY presvedčil aj zástupcov Európskej investičnej banky (EIB) a JASPERS a tí mu dali zelenú. O čo konkrétne ide, prezradil v rozhovore Vladmír Benč, koordinátor spomínaného projektu.

O SMART CITY sa dnes veľa hovorí. Dobrou správou je, že mesto Prešov už má v talóne projekty, ktoré sa budú pýšiť týmto prívlastkom...
- Zapojili sme sa do súťaže, ktorú vyhlásila Európska investičná banka a JASPERS. V máji minulého roka sme boli prezentovať mesto Prešov na konferencii Európskej investičnej banky, ktorú organizovali vo Viedni. Rôzne mestá prezentovali rôzne riešenia v oblasti inteligentných miest, teda Smart City. EIB chce realizovať pilotné projekty pre tvorbu konceptov Smart City v krajinách V4 a nových členských štátoch EÚ. Za Slovensko sa túto súťaž podarilo vyhrať Nitre a nám, mestu Prešov. Mesto Prešov na obdobie osemnástich mesiacov dostane bezplatnú odbornú pomoc zo strany EIB a JASPERS pri tvorbe konceptu SMART CITY. Súčasne nám transferujú skúsenosti z iných európskych miest a mesto Prešov očakáva hlavne pomoc pri získavaní externých zdrojov na smart projekty mesta, vrátane nastavenia biznis modelov pri projektoch realizovaných v spolupráci s firmami. 
 
Čo je to SMART CITY?
- Znamená „nový“ prístup v rozvoji miest, ich spravovaní a plánovaní využívajúc technické a technologické inovácie vrátane informačných a komunikačných technológií. Cieľom je zvýšiť kvalitu života a kvalitu podnikateľského prostredia v meste, zvýšiť efektivitu fungovania, urobiť mesto bezpečnejším, čistejším, energeticky úspornejším a schopným reagovať na spoločenské, ekologické či iné výzvy a potreby. Chceme dostať moderné technológie do fungovania mesta a zároveň aj zlepšiť efektívnosť mestského úradu, zlepšiť komunikáciu s občanmi i podnikateľmi. 
 
Je mesto pripravené na takéto projekty?
- Paradoxne sa mesto tejto téme priamo nevenovalo, ale máme tu už rôzne projekty, ktoré spĺňajú definíciu, že sú smart, a že prispievajú k nejakému inteligentnému rozvoju. Je tu smart parkovací systém, kde sa dá platiť sms, to isté platí aj pre dopravný podnik. Sú to ale nerozvinuté systémy. Ešte pred rokom som bol oslovený, aby som pomohol mestu hlavne v oblasti dopravy, s dopravnými projektmi. Začalo sa nám dariť, vlastne prvý projekt, pri ktorom som bol, bol nákup pätnástich trolejbusov pre dopravný podnik. Tie už majú rôzne integrované technológie. No na to, aby nám tu fungoval lepší systém, taký, aby sme mohli hovoriť, že mesto má smart verejnú hromadnú dopravu, treba investovať do ďalších projektov. Nové trolejbusy sú už vybavené takýmito technológiami, potrebujeme ešte nadstavbu, potrebujeme, aby dopravný podnik začal zverejňovať dáta. Niektoré nové trolejbusy už majú počítanie cestujúcich, čiže vedeli by sme si generovať dáta, ktoré by nám hovorili, koľko cestujúcich sa vozí v mestskej doprave. Samozrejme, to by sme ale potrebovali rozšíriť aj na všetky autobusy, trolejbusy. Mesto sa tiež pustilo do projektu inteligentného riadenia križovatiek, doriešenia preferencie verejnej osobnej dopravy... Máme tu teda bodové riešenia, no zatiaľ dokopy nič nefunguje. Tieto riešenia potrebuje integrovať a ďalej rozvíjať v súlade s najmodernejšími trendmi rozvoja miest. Mesto je výborné v generovaní dát, vyhralo aj cenu najtransparentnejšia samospráva, respektíve samospráva, ktorá generuje najviac otvorených dát, ktoré sú prístupné, no, žiaľ, nič sa s tým nerobí. Nerobia sa žiadne aplikácie, aby ste si vedeli jednoducho vyhľadať informácie, ktoré potrebujete alebo aby mesto mohlo fungovať efektívnejšie z vnútra. Práve preto sme sa rozhodli, že ideme koncepčne pristúpiť k rozvoju v tejto oblasti, teda urobiť nejaký koncept možného využitia tých najmodernejších technológií pre rozvoj mesta, pre jeho občanov a návštevníkov. 
Čím ste podľa vás zaujali vo Viedni, že vybrali práve naše mesto?
- Prezentovali sme tam jednotlivé dopravné projekty, ktoré mesto už realizovalo, ktoré pripravovalo či už to bolo inteligentné riadenie dopravy a semaforov, preferencia dopravy, modernizácia prestupných uzlov ako je železničná stanica, autobusová stanica a MHD, kde tá príprava pre budúcu integráciu spočíva napr. v inštalovaní informačných tabúľ a keď MHD, SAD-ka a ŽSR budú mať inštalované potrebné technológie, tak dôjde k tejto integrácii. Momentálne všetci robia na týchto projektoch a prvé reálne výsledky by sme mohli mať v rokoch 2019-2020. V reálnej situácii to bude vyzerať tak, že keď človek vystúpi z vlaku na stanici, tak si pozrie, či mu je lepšie ísť domov MHD alebo inak, resp. už v tom vlaku si vie na smartfóne pozrieť, ktorá cesta domov je najlepšia. A to aj v kombinácii s cyklodopravou, ktorú taktiež významne rozvíjame, či už budovaním nových cyklotrás alebo aktuálnym projektom na budovanie stojísk na bicykle. Určite k tomu, že si EIB a JASPERS vybrali Prešov okrem aktuálne rozbehnutých projektov prispelo aj to, že mesto je v dobrej ekonomickej situácii, takže aj to možno zohralo rolu, že sme súťaž vyhrali. Prešov má teraz šancu ukázať, že to vieme robiť a vieme byť potom modelom pre ďalšie samosprávy. Ja dúfam, že sa nám to podarí. 
 

Prešovčania vo Viedni presvedčili. 
 
Aká je vaša stratégia?
- Vypracovali sme základný koncept, ktorý bude ďalej rozpracovaný v spolupráci s EIB, JASPERS, PWC a predovšetkým s expertmi, podnikateľmi, ale i občanmi mesta. Chceme, aby to bol jednoduchý a prehľadný dokument, zrozumiteľný pre občanov, no zároveň však zahrňujúci kľúčové rozvojové oblasti, priority a návrhy kľúčových smart projektov do roku 2028. Zadefinovali sme si primárne päť rozvojových oblastí, no je možné, že ich budeme buď zužovať alebo rozširovať, bude to výsledkom ďalšej komunikácie s EIB. 
Čo sa týka tých piatich oblastí, tak prvá z nich je doprava - inteligentná mobilita - najmä integrovaná multimodálna doprava, inteligentné riadenie dopravy, semafory, inteligentné parkovanie... Mnoho projektov v meste už začína spĺňať podmienky a konečným cieľom je teda mať integrovanú dopravu so smart riešeniami. V Prešove sú ľudia, ktorí chcú využívať moderné technológie a niektorí ich už aj využívajú. Napríklad ako aplikácia na MHD, ktorá je však obmedzená v dátach, cestujúci si nevie pozrieť GPS polohu daného spoja a aj v tejto oblasti chceme zapracovať. Jedným z ďalších projektov tu môže byť aj smart parking. Aplikácia, ktorá by monitorovala a následne i do navigácií posielala dáta, kde sú v meste voľné parkovacie miesta. 
 
Predstavme druhú oblasť.
- Druhou oblasťou je energetický manažment. Ide o udržateľné životné prostredie a inteligentné bývanie, najmä ekologickejšie a zelenšie miesta, inteligentnejší odpad, trvalo udržateľné vodné hospodárstvo, sofistikované urbanistické plánovanie. Energetický manažment - je to obrovská vec, ktorá vyžaduje investície. Mesto má množstvo budov a už má aj nejaké dáta, žiaľ, sú v rôznej forme, podobe. Jeden z projektov, ktorý chceme urobiť, je inteligentné energetické meranie a s tým spojený energetický manažment verejných budov. To si vyžaduje inštaláciu rôznych meracích zariadení, ale v druhej fáze sa z toho získajú dáta, ktoré, ak sa správne použijú, budú nasmerované na zlepšenie energetickej efektívnosti budov, ktoré má mesto v prevádzke. Projekt aktuálne pripravujeme, žiadosť o grant chceme podať do konca marca. So zapojením ďalších partnerov, napr. Spravbytkomfort a.s. Prešov si viem v budúcnosti predstaviť, že bude dostupná mapa, možno aplikácia, aj súkromných objektov s údajmi o energetickej efektívnosti budovy, či bloku, čo pomôže občanom pri rozhodovaní o kúpe bytu v danej lokalite.
Určite ste hovorili o klíme...
- Treťou oblasťou je zmena klímy. Sme súčasťou Dohovoru primátorov a starostov o zmene klímy, kde sme sa zaviazali, že do roku 2030 znížime negatívny vplyv na klímu. Mesto Prešov podpísalo tento dohovor v septembri 2016 a zaviazali sme sa znížiť emisie v meste do roku 2030 o 40%. Ide o trvalo udržateľnú inteligentnú energiu - najmä energetická efektívnosť - tepelná izolácia a inteligentná regulácia vykurovania, technológie LED: vnútorné a verejné osvetlenie, obnoviteľné zdroje energie, inteligentná elektrická rozvodná sieť, ale dôležité sú aj opatrenia v oblasti dopravy a iné. Tu sa chceme venovať trom oblastiam. Prvá sa týka povodní a protipovodňovej ochrany, kde sa dá využiť monitoring zosuvných území, zrážok a podobne. Druhá oblasť je adaptácia na teploty, hlavne na horúčavy a treťou oblasťou je odpadové hospodárstvo. Opäť je tam množstvo rôznych, už vo svete známych, smart riešení ako napríklad manažment odpadov, kde rôzne senzory hlásia množstvo odpadov a na základe toho sa dá efektívnejšie riešiť manažment odpadov. Súčasne mesto pripravuje viaceré opatrenia pre „zelenšie mesto“, a to adaptačnými opatreniami na zmenu klímy. Aktuálne sa spracováva manuál tvorby verejných priestranstiev a mesto podalo viacero projektov napr. na revitalizáciu vnútroblokov. Taktiež sa budeme snažiť hľadať zdroje na ďalší rozvoj biokoridorov. 
 
Máme ešte štvrtú a piatu oblasť...
- Štvrtou oblasť je e- government a digitálna gramotnosť. Patrí tu elektronické riadenie - virtuálne mesto, elektronické služby, digitálne občianstvo, komunitné laboratórium, otvorené dáta, digitálne interaktívne miesta... Teda ide tu o snahu ešte viac elektronizovať verejnú správu, aby dáta boli nielen otvorené, ale dostupné v rôznych výstupoch. Jednak to má fungovať z pohľadu samotného fungovania mesta. Napríklad si viem predstaviť rôzne aplikácie, ktoré vedia vyhodnocovať ako mesto hospodári, kde sa míňajú mestské peniaze. V oblasti energetiky je napr. cieľ ďalej rozširovať adaptívne verejné osvetlenie, (ktoré sa už v niektorých častiach mesta v spolupráci s firmou O.S.V.O. comp, a.s. realizuje), aby sa šetrili verejné zdroje a zároveň znižoval svetelný smog. Piatu oblasť sme zatiaľ nechali dosť široko zadefinovanú. Inteligentná ekonomika predstavuje najmä inovačný ekosystém, investície a budúce odvetvia, imidž mesta, inteligentné vzdelávanie a pracovnú silu, inteligentný cestovný ruch, či kreatívny priemysel. Nazvali sme ju podpora mestskej ekonomiky a podnikania. Mesto už pripravilo nejaké projekty v oblasti rozvoja turizmu. Chceli by sme napríklad urobiť aplikáciu, ktorá by poskytovala turistom sprievodcu po meste v rôznych jazykových mutáciách. Teda oni by si ju stiahli do smartfónu a podľa GPS polôh by mu aplikácia povedala, kde je a nejaké informácie o danom mieste, vrátane napr. aktuálnych podujatí konaných v meste. Mesto sa tejto oblasti zatiaľ menej venovalo a aj aktuálne kapacity na MsÚ budú asi limitovať rozvoj tejto oblasti. Chceme tu nájsť nejaké partnerstvo s inými aktérmi a začať aspoň pilotné projekty.
 
Máte už nejaký časový harmonogram?
 - Náš plán je taký, že v prvej fáze budeme robiť koncepciu smart mesta. Momentálne sa pripravuje metodika v spolupráci s EIB a JASPERS s tým, že koncepciu by sme chceli definovať na roky 2018 až 2028. Našou ambíciou je, aby ešte v septembri išla táto koncepcia do zastupiteľstva. Približne do mája budeme zbierať podnety, teda riešiť analytickú časť. Potom do júla by sme chceli mať hotovú celú koncepciu. Celé by to malo končiť zoznamom projektových zámerov, do ktorých by mesto išlo či už samo alebo na to budeme hľadať možnosti financovania z EÚ fondov alebo z iných dostupných finančných zdrojov. Jedným z cieľov je vytvárať aj PPP projekty (Public private projects), čo sú verejno-súkromné projekty, kde chceme užšie spolupracovať s firmami. Samozrejme, už počas tvorby koncepcie budeme sa jednak snažiť integrovať jestvujúce projekty mesta a aktívne reagovať na možnosti získať zdroje na projekty, ktoré sú pripravené ako napr. spomínaný energetický manažment mesta. V súčasnosti tiež robíme na webstránke k Smart city Prešov, pretože momentálne je komunikácia voči verejnosti v tejto oblasti chabá a chceme do toho zapojiť čo najviac ľudí. Náš plán je, aby sme občanov aj zástupcov firiem, ktoré pôsobia na území mesta, aktívne zapojili do tohto procesu. Každý projekt budeme posudzovať podľa kritérií, aby sme vedeli zabezpečiť aj jeho dlhodobú udržateľnosť, pretože jedna vec je niečo urobiť, ale druhá je to dlhodobo udržať v prevádzke. 
Akú úlohu tu zohráva Európska investičná banka?
- Očakávame, že EIB a JASPERS budú okrem inej odbornej pomoci takisto transferovať skúsenosti z iných európskych miest, kde tieto systémy fungujú. Napríklad v Čechách v Plzni už v tomto smere napredujú. Tam funguje icard, každý občan má ako keby vlastnú platobnú kartu a s ňou môže cestovať verejnou dopravou a platiť napr. aj pri vstupe na kultúrne podujatia a pod. Mesto má zároveň informácie o ľuďoch a adaptujú to na to, že cez kartu budú môcť ľudia platiť napríklad aj dane. Ďalšia vec, ktorú očakávame od EIB, JASPERS a PWC, s ktorými spolupracujeme je, že nám pomôžu hľadať investície na tieto projekty alebo hľadať iné biznis modely pre navrhované riešenia. Navyše si EIB bude testovať svoje služby, je to totiž tiež ich pilotný projekt. Chcú na to nastavovať potom nové finančné služby pre samosprávy v EÚ, napr. v oblasti kombinácie fondov EÚ a úverových zdrojov, či iných finančných podporných schém, takže aj oni sa budú z toho procesu učiť.
 
Čo najbližšie pripravujete?
- Prvú aktivitu v oblasti rozvoja spolupráce mesta s IT komunitou, ktorú budeme robiť je Šarišský hackathon, ktorý sa uskutočni 18. až 20. mája. Je to podujatie, kde sa môžu prihlásiť IT-čkári. Budú vytvárané rôzne tímy programátorov a IT-čkárov a ich úlohou bude vymýšľať riešenia na tie dáta, ktoré mesto už generuje a verejne sprístupňuje. Chceme prizvať aj študentov stredných a vysokých škôl. Veríme, že sa z toho stane každoročná tradícia, z ktorej bude benefitovať mesto, ale aj samotní účastníci. Na západe je to bežná vec. Robia to aj firmy, ktoré si tak môžu hľadať šikovných ľudí.
 
Adriena Šmihulová

Diskusia k článku