Architektka Zora Pauliniová: Zapojenie verejnosti predchádza konfliktom

Architektka Zora Pauliniová: Zapojenie verejnosti predchádza konfliktom

Keď sa povie participácia občanov, mnohí nevedia o čo vlastne ide a ako takáto spolupráca vyzerá. Aj tejto téme sa venovala Zora Pauliniová na spoločnej diskusii k tvorbe Manuálu verejných priestranstiev v Prešove.

Verejné priestory vytvárajú atmosféru mesta, preto je dôležité ako vyzerajú. Od ich vzhľadu a atraktívnosti závisí aj správanie ľudí, či sa v danom priestore budú cítiť príjemne a zotrvajú v ňom, alebo naopak, budú sa mu vyhýbať. Aj preto je vhodné dopredu určiť ako majú vyzerať komunikácie, alebo aké materiály by sa mali pri ich výstavbe preferovať. Mali by byť tiež jasné štandardy aké majú byť lampy verejného osvetlenia, druhy drevín i mnohé ďalšie zložky, ktoré sú súčasťou verejných priestorov. Práve v týchto otázkach má pomôcť aj verejnosť.

Aby bol dosiahnutý požadovaný výsledok, procesy zapojenia verejnosti musia mať svoje pravidlá. Architektka Zora Pauliniová má so spoluprácou s občanmi bohaté pracovné skúsenosti. Ako sama povedala, najlepšie je priblížiť tému zapojenia verejnosti do rozhodovania cez mýty a predsudky. 
Architektka Zora Pauliniová.

„Mnohí si myslia, že participácia je, keď ľudí zapojíme do niečoho a môže to byť napríklad brigáda, hrabanie v parku, príprava bezbariérových prechodov a podobne. To, že ľudia idú a niečo urobia svojpomocne, nie je participácia. Uveďme si príklad. V Bratislave v určitom čase na Kamennom námestí nebola žiadna lavička, preto sa ľudia z iniciatívy rozhodli postaviť krásnu lavičku. Čo sa ale stalo potom. Keďže to s nikým nedokomunikovali, v priebehu týždňa tam nabehli chlapi so sekerami a lavičku strhli. Dnes tam stojí nová, ale už so súhlasom mesta. Je dôležité si zapamätať, že každý zásah, aby mal zmysel, je potrebné odkomunikovať so samosprávou. Participácia je to, že sa stretnem s kompetentnými ľuďmi, komunikujem o probléme, upozorním na veci, ktoré fungujú a ktoré, naopak, nefungujú a podobne. Ak sa hovorí o verejných financiách a má to na verejnosť dopad, tak by mala byť do toho zapojená. Moje skúsenosti sú, že takéto zapojenie verejnosti predchádza konfliktom, skvalitňuje výstupy, prináša veľa pozitívneho, a hlavne vytvára sa partnerstvo medzi ľuďmi, občanmi, organizáciami a predstaviteľmi verejnej správy,“ hovorí Zora Pauliniová a ďalej dodáva: „Tak isto sa ľudia domnievajú, že participácia je spojená s priamou demokraciou. Ďalší príklad opäť z Bratislavy, vzhľad Starého mosta. V roku 2008 si vyše dvadsaťšesťtisíc ľudí odhlasovalo takzvané „perforované rebro“. Dobre vieme, že most takto nevyzerá, že má inú podobu. Z toho vyplýva, že verejnosť sama nemôže rozhodovať o veciach, ale je tam potrebný hlas aj odborníkov. S tým sa spája ďalší mýtus, že rozhodovať by mali len experti. Ja sa vo svojej práci stretávam s tým, že často veľmi dobré pripomienky majú práve bežní ľudia, ktorí v danom prostredí žijú. Stretla som sa s tým, že keď sme robili diskusiu s verejnosťou v Račianskom parku, tak najtrefnejšie pripomienky dával dvanásť ročný chlapec, pretože ten park poznal.“
 
Ako ďalej dodala, je dôležité spolupracovať s verejnosťou od začiatku. Keď je už koncept hotový, je často už neskoro na pripomienky. Aj preto sa iniciátori tohto projektu rozhodli zapojiť Prešovčanov do tvorby manuálu hneď od prvej fázy. „Aby zapojenie verejnosti do procesov rozhodovania fungovalo, musia sa dodržiavať aj isté pravidlá. Participácia funguje len vtedy, keď tí, čo ju iniciujú, jej aj rozumejú, keď rozhodujeme o veciach, kde to má zmysel, je nutné zvoliť správnu úroveň participácie a napokon samotná participácia je výsledok precízne pripravovaného procesu. V každej fáze manuálu chceme spolupracovať s verejnosťou aj my. Teraz sme vo fáze informovania a mapovania. Potom príde fáza plánovania a participatívnej tvorby a napokon fáza vyhodnotenia a správy,“ povedala skúsená architektka. 
 
Prví na Slovensku
 
Po prednáškach prišla na rad diskusia. Tu sa ukázalo ako Prešovčanom na ich meste záleží. Hlásili sa o slovo a dávali jeden návrh za druhým. Trápilo ich osvetlenie, nedostatok lavičiek, ale aj chýbajúca identita jednotlivých miest. Všetky svoje návrhy a podnety mohli napokon pretransformovať do pocitovej mapy. Pýtate sa, čo je pocitová mapa? Prešov je prvé mesto, ktoré využilo takzvanú pocitovú mapu. Je to pilotný projekt, ktorý bude inšpiráciou a akýmsi vodítkom aj pre ďalšie mestá. „Pocitová mapa je taká hravá forma identifikácie problémov. Prostredníctvom nej zisťujeme ako ľudia vnímajú prešovský verejný priestor. Ľudia majú k dispozícii mapu mesta a farebné samolepky. Tie lepia na túto mapu a identifikujú tak, či v tomto priestore sa im páči nejaké dopravné riešenie, alebo im chýba zeleň, alebo je to miesto, kde sa cítia príjemne alebo nebezpečne. Takáto mapa bude verejnosti k dispozícii aj online, pokrytý bude celý Prešov. To, čo vlastne chceme získať je, aby nám ľudia povedali svoje názory, čo sa im na tých verejných priestoroch v Prešove páči a čo, naopak, nepáči. Je to jeden zo spôsobov, akým chceme zapojiť do procesu verejnosť. Potom tu je diskusia, plánujeme prechádzku mestom, ale aj workshopy,“ vysvetľuje Zora Pauliniová. 
 

Pocitovú mapu nájdete aj online na www.verejnepriestory.sk

O túto pocitovú mapu bol skutočne záujem. Všetci sa zhromaždili okolo nej a spustila sa diskusia. Túto formu participácie si pochvaľovala aj študentka architektúry Alexandra Motyľová: „Keďže som študentkou architektúry, už z môjho budúceho povolania vyplýva, že sa o takéto veci zaujímam. Druhá vec je, že som Prešovčanka a zaujímam sa o mesto, veci, ktoré sa tu dejú a veľmi ma teší, že takáto akcia mohla vzniknúť. Ja som sa prvýkrát stretla s takýmto spôsobom riešenia a veľmi sa mi to páči. Kvitujem, tak ako bolo povedané na začiatku, že verejnosť má možnosť zasahovať do rozhodovacích procesov, ale, samozrejme, musí to mať aj pravidlá, pretože verejnosť nemôže rozhodovať úplne o všetkom a do všetkého zasahovať. Je potrebná aj odborná verejnosť, architekti, urbanisti a podobne. V pocitovej mape som určila viacero bodov. Napríklad z pohľadu atraktívnosti som zvolila ulice Jarkovú a Slovenskú, ktoré sú paralelné na Hlavnú ulicu a podľa môjho názoru sú obe v dezolátnom stave a nijakým spôsobom nie sú atraktívne, nevytvárajú koncept širšieho jadra. Na druhej strane som ako miesto s potenciálom označila park Lesík delostrelcov, pretože to vnímam ako miesto, kde môže vzniknúť krajšie a kvalitnejšie miesto pre verejnosť.“ 
 
Na sobotňajšie stretnutie s verejnosťou bola prizvaná aj košická firma Atrium, ktorá vyhrala verejné obstarávanie a s touto problematikou má už bohaté skúsenosti. „Našou úlohou je pripraviť a zostaviť tento manuál. Pocitovú mapu nájdete aj na stránke verejnepriestory.sk. Tam môžete s mapou pracovať. Môžete tam vkladať body, odkazy, čo sa vám páči, nepáči a tak ďalej. Pre nás je to databáza údajov. O pár mesiacov nám vznikne doslova pocitová mapa s množstvom informácií, ktoré sa budú, samozrejme, vzájomne prekrývať. Vzniknú nám ohniská miest, čo budú body, na ktoré verejnosť reaguje najviac, či už pozitívne alebo negatívne a to je pre nás signál, že toto sú veci, na ktoré sa máme zamerať. My to spracujeme, ukážeme to, čo ľudí trápi a je už potom na meste, ako to bude riešiť,“ hovorí Michal Burák z architektonického štúdia Atrium.
 
Dominika Tuptová
Foto: P. Kostura

Diskusia k článku