Medzinárodný rozhodca J. Durlák jubiluje: Cigánka mu vyveštila 120 rokov života

Medzinárodný rozhodca J. Durlák jubiluje: Cigánka mu vyveštila 120 rokov života

Väčšina mužov sa neurazí, ak prezradíme ich vek. V prípade dnešného oslávenca Jozefa Durláka je to priam vyznamenaním. Asi nikto by mu totiž nehádal dnešné osemdesiatiny, v jeho prípade naozaj platí, že vek je len číslo.

Srdcovkou Jozefa Durláka sa stala hádzaná. „Mal som tridsať rokov a na zápas neprišiel rozhodca. Automaticky ma zavolali, aby som ho rozhodoval, bolo to druhého júla 1967. Akurát deň predtým som si kúpil mundúr. Bol to môj prvý ligový zápas a to som ešte nebol ligový rozhodca. Odvtedy som odpískal 192 ligových zápasov a 198 medzinárodných,“ začal opisovať svoje začiatky medzinárodný rozhodca Jozef Durlák. 

Aká bola jeho cesta až na medzinárodnú palubovku? „Bol som na učilišti v Považskej Bystrici a učil som sa za sústružníka. Tam som za školu hral futbal. Neskôr sme sa presťahovali do Medzilaboriec a potom som šiel na vojnu. Tam som hral za Českú Třebovú divíziu. Keď som sa vrátil z vojny, ďalej som chcel hrať futbal. No spoznal som sa s hádzanármi, Vladom Serugom a Ivanom Kunayom. A tí ma pozvali na tréning, okamžite som medzi nich zapadol. Vtedy nás trénoval Dano Sivák. Raz v Prešove na Baštovej ulici bolo derby áčko a béčko. Laco Šestak trénoval áčko a Dano Sivák béčko a Ivan Kunay pískal. Bolo to na nože a zrazu buchol s píšťalkou, že nám nebude pískať a vtedy ma Dano Sivák poprosil, aby som odpískal zápas. Povedal mi, že pískam ako Paganini a hneď ma prihlásil na rozhodcovskú trojku, o rok na dvojku. Po roku som bol vyhodnotený ako najlepší prvoligový rozhodca a tak som šiel do Uherského Hradišťa na jednotku. V 1969 som začal pískať prvú čsl. ligu a to som bol ešte sám. Potom sa spravili trojice, ja som si vybral partnera Bélu Sabanoša. Tak v roku 1974 sme sa stali medzinárodnými rozhodcami za Československo. Bolo päť dvojíc z Česka a päť zo Slovenska a my sme boli chlapci z Prešova,“ opísal svoju kariéru vitálny Jozef Durlák a súčasne dodáva: „Do päťdesiatky som bol rozhodca, pretože takto je stanovená veková hranica a potom som robil inštruktora do sedemdesiatky. Svoje spomienky si od začiatku starostlivo uchováva v zápiskoch. Tam nájdete každý jeden zápas, ktorý rozhodoval. Je to kus jeho srdca a života... 

Jozef Durlák bol desať rokov členom komisie rozhodcov Slovenského zväzu hádzanej a šéfoval komisii rozhodcov Východoslovenského zväzu hádzanej. Kondičku musia mať nielen hráči, ale určite aj rozhodcovia. „Nikdy som sa nejako zvlášť nepripravoval na zápas. Jedol som všetko, čo som mal rád,“ smeje sa.

 
Jozef Durlák si vyslúžil množstvo ocenení.

Každý zápas je iný, ktorý bol pre Jozefa Durláka ten najťažší? „Nespomínam si na žiaden ťažký zápas, ale vtedy bola iná atmosféra ako dnes. Pískal som aj ženy v Trenčíne vonku s Partizánskym a bolo tam tritisíc divákov. Isteže, stalo sa, že sa niekedy niektorí ozvali, že neférovo pískame. Ale my sme pískali vždy čestne.“ Súčasne nám pridal aj perličku: „Raz sa mi prihodilo aj jedno nešťastie. Mal som ísť na majstrovstvá sveta žien, už si nespomeniem kam. Pár dní predtým som šiel do Lipovca na vodu a havaroval som. Okrem toho, že som rozbil auto, dolámal som si aj rebrá a nešiel som nikam. To ma mrzelo.“ 

Dnes medzinárodný rozhodca Jozef Durlák oslavuje osemdesiatku. K svojmu veku má hneď naporúdzi milú príhodu: „Raz mi v Bukurešti jedna cigánka, ktorá žobrala, predpovedala, že budem žiť stodvadsať rokov a potom sa musím len odstreliť.“

A ako si užíva každý deň? „Rád chodím na chatu. Zbieram šípky, bazu. Robím sirup a podobne. To je pre mňa relax a mám to rád...“ 
 
Redakcia Prešovského večerníka sa pripája do radu gratulantov a oslávencovi želáme veľa zdravia a životného optimizmu, ktorý dodnes nám všetkým rozdáva.
 
Adriena Šmihulová
Dominika Tuptová
Foto: V. Zamborský

Diskusia k článku