Komunitné plánovanie sociálnych služieb: Skôr ako o ľuďoch rozhodneš, poraď sa s nimi

Komunitné plánovanie sociálnych služieb: Skôr ako o ľuďoch rozhodneš, poraď sa s nimi

Ako pomôže mesto ohrozeným skupinám? Aké služby im poskytuje? Čo plánuje v tejto oblasti? Na tieto a ešte mnohé ďalšie otázky odpovedá pripravovaný strategický dokument - Komunitný plán sociálnych služieb mesta Prešov na roky 2018 – 2025. Pripomienkovať ho môžu aj Prešovčania. O čo konkrétne ide, vysvetlili v rozhovore vedúca odboru sociálnych služieb Mária Humeníková a vedúca oddelenia starostlivosti o zdravotne postihnutých a seniorov Jana Zakarovská.

Skúsme rozmeniť na drobné slová sociálne služby...
 
M. Humeníková: - Poslaním sociálnych služieb je pomôcť ľuďom udržať si alebo znovu získať svoje miesto v spoločnosti, v komunite, kde žijú. Sociálne služby sa týkajú každého a aj to je dôvod, prečo je nutné ich plánovať a neustále rozvíjať. Mesto je zodpovedné za zabezpečenie sociálnych služieb pre svojich obyvateľov a od samosprávy v súčasnosti závisí rozsah, podmienky a kvalita, v akej obyvatelia užívajú sociálne služby. Tie sú plánované v komunitnom plánovaní, čo je plánovanie komunity pre komunitu, alebo inak, ľudí pre ľudí. 
 
Sociálne služby teda úzko súvisia s komunitným plánom. O čo konkrétne ide a kto sa podieľal na jeho tvorbe?
 
M. Humeníková: - Je to forma, prostredníctvom ktorej je možné sociálne služby plánovať tak, aby čo najviac zodpovedali potrebám jednotlivých skupín občanov a jednotlivcom, ale zároveň, aby boli v súlade s miestnymi špecifikami, potrebami a legislatívou. Mesto Prešov vypracovalo významný strednodobý strategický dokument - Komunitný plán sociálnych služieb mesta Prešov na roky 2018 – 2025 v úzkej spolupráci všetkých zainteresovaných strán – občanov mesta, poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb, zástupcov samosprávy a štátnej správy. S pomocou obyvateľov mesta bol identifikovaný východiskový stav, vyšpecifikované slabšie miesta v doterajšom poskytovaní sociálnych služieb, zadefinované potreby občanov a stanovené ciele a priority budúceho rozvoja sociálnych služieb v meste. 
J. Zakarovská: - Je to dokument, ktorý mesto v súlade so zákonom o sociálnych službách pripravilo na poskytovanie pomoci a služieb pre občanov mesta. Obsahuje sociálne služby, sociálnu pomoc pre rodinu s deťmi, pre osoby, ktoré sa ocitli v krízových situáciách, pre seniorov a zdravotne postihnutých, pre ľudí, ktorí žijú na ulici, jednoducho pre všetkých občanov, ktorí sa ocitli v zlej situácii a potrebujú túto situáciu riešiť alebo pomôcť ju prekonať. Hlavná myšlienka komunitného plánovania je jednoduchá – „skôr ako 
o ľuďoch rozhodneš, poraď sa 
s nimi“. 
 
Ako prebiehala samotná príprava tohto dokumentu?
 
M. Humeníková: - Na začiatku procesu komunitného plánovania bolo zvolané pracovné stretnutie, na ktoré boli prizvaní zástupcovia vedenia mesta Prešov, štátnej správy, samosprávy, poslanci MsZ, vrátane členov Komisie MsZ mesta Prešov sociálnej a bytovej, neverejných poskytovateľov i MVO, na ktorom sa spoločne dohodli o zostavení troch pracovných skupín, do ktorých sa aj zaradili, aby mohli byť pri tvorbe dokumentu nápomocní 1. Rodiny s deťmi, 2. Osoby so zdravotným postihnutím a seniori, 
3. Ohrozené skupiny.
 
J. Zakarovská - K hlavným aktivitám pracovných skupín patril zber informácií o sociálnych službách v meste Prešov, identifikácia problémových oblastí v poskytovaných sociálnych službách, monitoring potrieb prijímateľov a budúcich prijímateľov sociálnych služieb, distribúcia dotazníkov v rámci dotazníkového prieskumu, návrh, spracovanie jednotlivých priorít a opatrení KPSS. Sú nastavené formy, v ktorých plánujeme pokračovať, tak isto sú tam aj nové veci ako napríklad nákup bytov a zároveň sú tam aj sumy, ktoré máme schválené buď v rozpočte alebo sumy, ktoré sme prešli s odborom strategického rozvoja a sú naplánované odhadom, pretože na investičné akcie musí byť spracovaný projekt a až následne môže byť presné vyčíslenie. Odbor stratégie poukázal, že na túto oblasť sa budú môcť získať financie aj z iných zdrojov. Komunitný plán nie je len o zdrojoch mesta, ktoré sú poslancami schvaľované v mestskom zastupiteľstve, ale je to viaczdrojové financovanie. 
 
Dá sa povedať, že Komunitný plán sociálnych služieb vstupuje do svojej záverečnej fázy. Čo bude nasledovať?
M. Humeníková: - Oslovili sme všetkých verejných a neverejných poskytovateľov, VÚC-ku, úrad práce, nemocnicu a ďalších a prizvali ich na stretnutie, na ktorom mal každý možnosť vyjadriť sa, predložiť návrh na doplnenie v rámci spracovania a komplexnosti materiálu. Na prvom stretnutí, ktoré sa konalo v decembri 2016, sa dohodlo, že budeme komunikovať prostredníctvom mailov, aby to bolo efektívnejšie aj čo sa týka pripomienkovania. Proces trvá už viac ako jeden rok, takže to nie je nič, čo by sa udialo narýchlo. Každý mal možnosť prísť a zúčastniť sa. Pred dvoma týždňami sme mali stretnutie so zástupcami všetkých pracovných skupín a tento dokument sme ako keby predpripomienkovali a v súčasnosti ide materiál na verejné pripomienkovanie, ku ktorému sa majú možnosť vyjadriť občania mesta.

J. Zakarovská: - Snažili sme sa osloviť nielen partnerov, ktorí sa zúčastnili na tomto projekte, ale verejnosť sme informovali aj prostredníctvom médií, vyrobili sme letáčiky, oslovili sme svojich známych, jednoducho sme využili všetky možné prostriedky na to, aby sa informácie dostali čo k najširšej verejnosti. Okrem toto, že je verejné stretnutie, tento dokument je dostupný aj na webe. Termín na ďalšie pripomienkovanie je do 31. marca 2018. Keďže je to strategický dokument, podľa zákona je potrebné po rokovaní mestskej rady a prijatí uznesenia a zapracovania ešte prípadných pripomienok takto doplnený Komunitný plán znova zverejniť na verejné pripomienkovanie. Lehota je pätnásť dní.

M. Humeníková: - Podľa novely zákona o sociálnych službách je nevyhnutné zapracovať všetky potrebné služby do komunitného plánu, aby sa v meste mohli tieto služby aj rozvíjať a poskytovať.
 
J. Zakarovská: - Musím povedať, že aj napriek tomu, že sme urobili pred dvoma týždňami spoločné stretnutie, ktoré bolo intenzívne, tak všetky pripomienky, ktoré prišli, boli aj do tohto plánu zapracované. 
 
M. Humeníková: - Je dôležité ale povedať, že komunitný plán je strategický dokument, s ktorým sa bude do budúcna pracovať. Touto cestou by sme sa v prvom rade chceli poďakovať našej pani primátorke Andrey Turčanovej, ktorá nám bola nápomocná a zaujímala sa o celý proces. Naším cieľom je po verejnom pripomienkovaní osobne prerokovať návrh tohto dokumentu s pani primátorkou a doladiť ho tak, aby bol v súlade s legislatívou a kompetenciami mesta Prešov. Je veľmi dôležité povedať, že tento komunitný plán predkladá Odbor sociálny Mestského úradu v Prešove, ale na tomto dokumente boli nápomocní kolegovia z odboru strategického plánovania, finančného odboru MsÚ v Prešove, kolegovia z úradu práce, vyššieho územného celku, sociálni pracovníci nemocnice, neverejní poskytovatelia, zástupcovia občianskych združení a mimovládnych organizácií, ktorí vykonávajú činnosť na území mesta, a ktorí prišli a predkladali svoje pripomienky. Sú nám nielen partnermi v rámci poskytovania služieb, ale boli partnermi pri tvorbe komunitného plánu. A aj touto cestou im chceme ďakovať. Rovnako sa chceme poďakovať za aktívny prístup všetkých, ktorí sa akoukoľvek mierou zúčastnili na procese prípravy a schvaľovanie komunitného plánu sociálnych služieb mesta Prešov na roky 2018 – 2025.
 
Ktoré zariadenia má mesto vo svojej „správe“?
 
J. Zakarovská: - Mesto je zriaďovateľom Zariadení pre seniorov na Veselej ulici a na Cemjate. To sú pobytové zariadenia. Potom tu máme denné stacionáre na Sabinovskej, v NS Opál, v tomto roku sme zriadili ďalšie v Nižnej Šebastovej, samozrejme, uvítali by sme ďalšie. Plánujeme zriadiť denný stacionár aj v Družbe. Rozdiel medzi denným stacionárom a denným centrom je ten, že do denného centra je prístup pre seniorov voľný, ale pri denných stacionároch musia byť posudzovaní a odkázaní na sociálnu službu. Na rozdiel od členov denného centra, ktorí sú sebestační a majú záujem sa aktivizovať a vykonávať rôzne činnosti, prijímatelia sociálnej služby v dennom stacionári si vyžadujú dohľad, pomoc pri základných úkonoch a potrebujú pomoc. 
 
M. Humeníková: - Jedným z absentujúcich zariadení je zariadenie opatrovateľskej služby, kde poskytovanie služieb je komplikované, nakoľko sa tam poskytuje služba pre ľudí, ktorí potrebujú dvadsaťštyrihodinovú nielen sociálnu, ale najmä zdravotnú starostlivosť. Sme tretie najväčšie mesto, táto potreba tu je a preto sa zriadenie zariadenia opatrovateľskej služby zaradilo medzi plánované aktivity v komunitnom pláne. 
 
Adriena Šmihulová
Dominika Tuptová

Diskusia k článku