Š. Kužma: „Musíme podstatne zlepšiť časovú výhodu hromadnej dopravy oproti osobnej“

Š. Kužma: „Musíme podstatne zlepšiť časovú výhodu hromadnej dopravy oproti osobnej“

Problém dopravy v meste sa rieši celým systémom mobility, prioritu by mala mať autobusová a trolejbusová doprava. Hovorí o tom projekt s názvom Stratégia udržateľného rozvoja dopravy mesta Prešov, ktorý je financovaný
z európskych fondov. Čo konkrétne nášmu mestu prinesie a v akej fáze rozpracovania sa nachádza, sme sa porozprávali s viceprimátorom Štefanom Kužmom a zástupcom spoločnosti NDCon Janom Kašíkom.

V úvode by sme mohli predstaviť podstatu master planu.

J. Kašík: - Naša spoločnosť NDCon vypracovávala strategické plány pre Českú republiku, následne aj pre Slovenskú republiku. Uchádzali sme sa o veľmi zaujímavý projekt, ktorý je spolufinancovaný z európskych fondov s názvom Stratégia udržateľného rozvoja dopravy mesta Prešov. Podstatou tohto projektu je popísať fungovanie dopravného systému mesta, to znamená od automobilovej cez verejnú dopravu až po dopravu cyklistickú a pešiu. Našou úlohou je nájsť najväčšie problémy v doprave v meste, o ktorých vieme, že tu sú, a pokúsiť sa navrhnúť riešenia, ktoré by boli spolufinancované z európskych fondov a z rozpočtu mesta, kraja či štátu. A navrhnúť taký systém opatrení, ktorý by pomohol do roku 2045 vyriešiť tie najvážnejšie problémy, ktoré v meste sú. Práce prebiehajú tak, že v období mesiacov október a november sme spracovali veľký rozsiahli systém prieskumov od dotazov v domácnosti, cez sledovanie vjazdu vozidiel do mesta, robili sa prieskumy na križovatkách, vo vlakoch, vo verejnej doprave a podobne. Tým získavame komplexný prehľad o tom, ako systém funguje. 

V akej fáze sa momentálne nachádza master plán?
 
Š. Kužma: - Analytická časť master planu sa blíži ku finále, popíše nám stav dopravy v meste. Táto časť obsahuje všetky prieskumy, ktoré sme uskutočnili a ktoré sú už vyhodnotené. Pre nás je na danom stupni analytickej časti veľmi dôležité to, že na základe jej vypracovania splníme podmienku na čerpanie niektorých eurofondov v oblasti dopravy. To čerpanie je rozdelené do dvoch skupín. Jedna skupina sú takzvané bezpečné projekty. Bezpečné sa nazývajú preto, lebo bez ohľadu na to, ako vyjde master plan, tieto projekty sú v Prešove potrebné. Medzi bezpečné projekty môžeme zaradiť aj prestupný uzol pri železničnej stanici, cyklotrasy a nákup prvých pätnástich trolejbusov. Na základe tejto analýzy bude, ak sa teda ukáže, že je to potrebné, možné čerpať ďalšie peniaze z týchto zdrojov a to je druhá etapa prestupného uzlu, teda autobusová a železničná stanica, je tu možnosť dokúpenia ďalších dopravných prostriedkov, zároveň financovanie informačného systému a preferencia mestskej dopravy na križovatkách. Tieto finančné prostriedky sú ale viazané na výsledky master plánu. 
 
J. Kašík: - Analýza končí tým, že my definujeme problémy mesta. Vyhodnocovanie prebiehalo 
v týchto dňoch. Vytvárame počítačový simulačný model, ktorý bude podrobne popisovať ako funguje doprava v meste. Na základe neho potom budeme schopní posudzovať všetky prípadné návrhy ako je napríklad obchvat alebo nové stavby. Sme schopní popísať aká nastane situácia za päť, desať rokov. V tomto meste sa bude investovať veľa do cestných komunikácií, diaľnic a my sme schopní argumentovať čo je potrebné urobiť, v akej kvalite a v akom čase, a aké to bude mať následky. V marci sme mestu prezentovali prvú fázu. Predstavili sme, čo sme pri prieskume zistili, a aké sú naše prvotné návrhy. My máme termín november 2018, no chceli by sme mať pred letom hotový už ten základ.  Analýza sama o sebe, samozrejme, nič nevyrieši, ale pokiaľ je dobre urobená, tak ju možno považovať za stavebný kameň ďalšej návrhovej časti. Na tejto časti začneme intenzívne pracovať od polovice apríla. Bude obsahovať zjednocujúcu víziu. Prešov by mal byť mestom, ktoré šikovne využíva existujúcu infraštruktúru. Mali by tam byť definované nevyhnutné opatrenia ako napríklad zmena organizácie dopravy a podobne. 

Čo vyplynie z analýzy?

Š. Kužma: - Tieto opatrenia budú hovoriť napríklad aj o zlepšení železničnej dopravy. Bavíme sa o prestupných uzloch, prípadne nových zastávkach, ktoré by mohli vzniknúť, pretože dnes sa ľudia odvezú na hlavnú stanicu a musia sa vracať späť do mesta a podobne. V pláne sú aj záchytné parkoviská. Dnes ani tak nemajú problém ľudia, ktorí do mesta prichádzajú, ale skôr tí, ktorí z mesta odchádzajú. Napríklad, keď chcú odstaviť auto na železničnej stanici a odtiaľ cestovať do Košíc, teda to záchytné parkovisko pri stanici je dobrý nápad. 

J. Kašík: - Z analýzy vyplýva, že cieľová doprava do mesta je veľmi silná s prevahou krátkodobých ciest, a dá sa povedať, že takmer každá druhá cesta smerom od Sabinova je z oblasti Kanaša a Veľkého Šariša. Stará cesta na Poprad má skoro rovnakú intenzitu ako diaľnica a to vplyvom krátkych ciest z Malého Šariša a okolitých obcí. Takže prímestská doprava je veľmi silná a rastie v čase. Ľudia, ktorí bývajú za mestom, nie sú svojím životným štýlom typickí užívatelia hromadnej dopravy. Hromadná doprava tam síce chodí, ale vozí napríklad prevažne dôchodcov a deti. My tým ľudom preto musíme ponúknuť čo najlepšie podmienky pre cestovanie verejnou dopravou.
Naviažeme na túto tému - aby ľudia chodili do práce autobusom, treba zmeniť ich myslenie...

Š. Kužma: - Zmeniť myslenie ľudí je ťažké. Všetko je ekonomika a najdôležitejšia ekonomická hodnota pre ľudí je čas. Každý, kto sa zamýšľa nad mestskou hromadnou dopravou, tak porovnáva koľko vyjde cesta autom a koľko autobusom, častokrát zabúda na čas. Ten, kto ide autom, zo Sídliska III do centra príde za desať minút a autobusom by mu to trvalo možno dlhšie. My, ak chceme dosiahnuť to, že ľudia vystúpia z áut a nastúpia do mestskej hromadnej dopravy, tak najdôležitejším kritériom musí byť čas, teda musíme tam, kde to bude možné, vytvárať autobusové a trolejbusové pruhy a tým pádom je možná aj preferencia na križovatkách. Musíme podstatne zlepšiť časovú výhodu hromadnej dopravy oproti osobnej. 

J. Kašík: - Z analýzy nám vyplýva, že prejazdnosť centrom mesta je pomerne vysoká. Máme tu dve veľké sídliská a medzi nimi leží centrum mesta. Nemáme komunikácie, ktoré by tieto sídliská prepájali a teda ľudia sú v podstate nútení ísť cez to centrum mesta. Tým, že sú tam pomerne zložité križovatky, vzniká aj zdržanie. Autobusy a trolejbusy by mali mať preferenčné pruhy, ale zároveň hľadáme aj riešenie, aby sme niektoré križovatky zjednodušili. To ale znamená automobilistom predĺžiť ich jazdu, ale iba na kilometri, nie na čas. Donútite ich možno obísť centrum mesta objazdom, ale nebudú stáť na Okružnej ulici v kolóne, pretože tam nebude ten smer povolený, ale autobusy naopak v týchto smeroch budú môcť prechádzať, takže získajú prirodzený preferenčný prejazd. Hľadáme také riešenia, aby sme maximálne podporili dostupnosť centra, ale chceme obmedziť takú tu jednoduchú prejazdnosť. Vodiči budú nútení to jednoducho obísť.

Z vašich slov sa môže zdať, že pôjde o rozsiahle zásahy, ktoré budú časovo náročné...

J. Kašík: - My chceme, aby maximum opatrení bolo jednoduchých a rýchlych, samozrejme počítame s tým, že štát bude stavať obchvat. Budeme sa snažiť dokázať, že musí byť štvorpruhový hlavne preto, aby bol maximálne atraktívny a minimálne sa využívali prejazdy cez mesto. Potom budeme hľadať riešenia ako využiť tie zostávajúce pruhy na preferenciu verejnej dopravy, smerovanie automobilovej dopravy tak, aby to bolo čo najprejazdnejšie.

Š. Kužma: Musíme si uvedomiť, že náš posledný generel dopravy je z roku 1988. Takéto materiály sa musia plánovať na dlhšie obdobie bez ohľadu na to, ako sa mení vedenie mesta. Takže tento materiál musí robiť víziu minimálne do roku 2045. My sme hneď po voľbách zistili, že Prešov vôbec nepožiadal o zaradenie do programu OPII - Operačný program integrovanej infraštruktúry. Zaradili nás tam dodatočne a na základe toho my môžeme zrealizovať bezpečné projekty a to sú trolejbusy a tento master plan. Na tomto sme začali pracovať teda ešte v roku 2015. Dovolím si povedať, že za posledné tri roky sa v doprave toho pohlo viac ako za posledných dvadsať rokov. 
Jan Kašík (vľavo) a Štefan Kužma.

Problémom je aj tranzitná doprava.

J. Kašík: - Teraz bude nasledovať pripomienkovanie analýzy zo strany mesta. Dopravný model, ktorý je síce súčasťou analýzy, ale je to zároveň samostatná časť nám teraz matematicky popisuje to, čo sa v meste deje. Určuje koľko percent dopravy je tranzitnej, koľko cieľovej a koľko vnútromestskej. Zároveň vieme, že tá vnútromestská doprava prevláda. 

Š. Kužma: - My vieme, že osemdesiatpäť percent dopravy je vnútromestská a pätnásť percent je tranzit. Rozdiel je v tom, že tých pätnásť percent sú veľké nákladné autá, ktoré sú za minimálne tri osobné. Takže reálne na úrovni záťaže môžeme hovoriť o tridsiatich piatich percentách. 

Hovorili ste, že master plan ponúka víziu na viac rokov.

J. Kašík: - Hlavným zmyslom tohto modelu je, že na ňom môžeme testovať všetky budúce stavy. My už máme model z októbra 2017, takže prvý krok, ktorý urobíme bude, že doň vložíme všetky zmeny, ktoré sa udiali buď medzitým, alebo sa odohrajú v najbližších rokoch a budeme môcť modelovať stav, aký tu nastane, keď bude obchvat, keď budú križovatky v meste prebudované, tak budeme schopní zadefinovať, kde sa problémy objavia potom. 
 
Prešov má aj ďalšiu „atrakciu“ - železničné priecestie v meste.

Š. Kužma: - Železničné priecestie na Levočskej ulici my prekonať nevieme. Náš tlak bude smerovaný na Železnice SR, aby na tom priecestí išla pod úroveň cesty, no železnice sa do toho „nehrnú“, pretože je s tým spojených množstvo problémov. Sme radi, že sa nám podarilo vybojovať zrýchlené vlaky a tak isto by sme chceli zatlačiť na vybudovanie nových zastávok. 

V najbližších mesiacoch nás čaká veľká rekonštrukcia križovatiek, pribudnú aj tie „kruhové“...

Š. Kužma: - Teraz prebiehajú rekonštrukcie križovatiek. Budujeme aj okružné križovatky, no ja sa ich troška v meste bojím, pretože už som zažil zapchaný „kruháč“ a je to katastrofa. Sami sme zvedaví, aký to bude mať výsledok. Na druhej strane platí, že dobre nadimenzovaná svetelná križovatka vie byť efektívnejšia ako tá okružná.

Veľa sa hovorí aj o zhoršení dopravy v meste v prípade výstavby nového obchodného centra Forum...

Š. Kužma: - Veľký krik bol okolo Eperie, čo sa týka dopravy a neurobila žiadne zásadné problémy a to nemáme ešte úplne vyladené semafory, pretože čakáme na rekonštrukciu križovatky. Fórum ako také jednak otváracími časmi je mimo rannej špičky. Vezmite si Košice, keď to už vyladili, nepočul som odvtedy o žiadnom dopravnom probléme. Ďalej v rámci tejto stavby sme ich dotlačili k tomu, že nám prerobia križovatku Okružná - Štefánikova, tam sa urobí okružná križovatka a tak isto sa upraví križovatka Grešova. Tak isto nám to vyrieši problém parkovania v meste, pretože vzniknú nové parkovacie miesta. 

Hovorili sme o mestskej hromadnej doprave a aj automobilovej. Ako to teda riešiť?

Š. Kužma: - Základný filozofický problém je ten, že chceme posilniť mestskú dopravu, chceme ju zatraktívniť, ale zároveň sme pred obrovským tlakom zjednodušiť automobilovú dopravu v meste. Sme v tej dileme, že na jednej strane všetci hovoria, že treba zatraktívniť hromadnú dopravu, ale ona musí byť zatraktívnená voči niečomu. My ju nepotrebujeme zatraktívniť voči pešej doprave. Niektorí navrhujú bezplatnú dopravu, ale čo tým dosiahneme? Tí, ktorí teraz prejdú jednu zastávku peši a urobia tak niečo pre svoje zdravie, sa potom budú voziť a tí, ktorí si môžu dovoliť chodiť autom, nebudú chodiť autobusom ani zadarmo. Tu nastáva skutočný rozpor. Keď chceme, aby verejná doprava mala preferenciu, tak to musí byť na úkor niečoho iného. Preferovať znamená zvýhodňovať, teda zvýhodniť mestskú dopravu, ktorá je ekologickejšia, keďže vozí tridsať ľudí, kým v autách sa vozia ľudia po jednom. A teraz budeme pod tlakom, ako to urobiť. 

J. Kašík: - My sme zistili, že 37 percent všetkých ciest sa realizuje hromadnou dopravou. To je veľmi vysoké číslo. V rámci podobne veľkých miest je Prešov úspešný v tom, akú hromadnú dopravu ponúka a v jej využití ľuďmi. Bohužiaľ, nastáva pokles a narastá využívanie automobilov, čo situáciu sťažuje. Do budúcna už nie je zmyslom dopravných politík podporovať ľahkú mobilitu automobilom, napríklad dôjsť do centra na parkovisko. Ľudia by mali mať možnosť dôjsť do mesta, ale pri ceste do centra je vždy lepšie zvážiť iný druh dopravy. Tu prebehne v najbližších rokoch rozsiahla prestavba križovatiek a zároveň prebehne výstavba dvoch obchvatov, takže po tejto investícii sa značne zmení doprava a zmiernia sa problémy. My môžeme popísať, kde tie problémy ale zotrvajú. Je dôležité, aby štát postavil ten obchvat včas a kvalitne. Pomohlo by aj to, keby tí, ktorí sa presúvajú z jedného sídliska na druhé, alebo idú do mesta, aby využívali radšej hromadnú dopravu a tým sa odľahčí situácia na cestách. 
 
Adriena Šmihulová
Dominika Tuptová

Diskusia k článku