Predajca Ján: Na ulici vydržal neuveriteľných 18 rokov!

Predajca Ján: Na ulici vydržal neuveriteľných 18 rokov!

(šaja) – Mal krásnu rodinu - manželku a dve dcéry, ale pre svoju hlúposť prišiel o všetko. Ján Geci (53) riešil problémy alkoholom a skončil na ulici. Muž, ktorý bol v mladosti obľúbený a ktorý bol dokonca viacnásobným darcom krvi, sa zo dňa na deň stal bezdomovcom.

Ján Geci pochádza z Trebišova, ale už roky žije v Prešove, kde sa živí predajom charitného časopisu Cesta. „Za komunizmu som sa oženil do Vranova nad Topľou. Ženu som stretol na zábave, padli sme si do oka. Bolo to v 86 roku a o deväť rokov som sa už rozvádzal,“ spomína na mladosť. „Za všetko môže alkohol, občas som si vypil, ale po prevrate to bolo zlé. Prišiel som o prácu, manželka mi to vyčítala a tak som popíjal stále viac,“ hovorí muž, ktorý robil závozníka a tiež pracoval na družstve v Hencovciach pri Vranove nad Topľou. „Keď som prišiel z družstva, kde som sa staral o kravy, žena na mňa kričala, že smrdím. A zas som útechu hľadal v alkohole. Dievčatá boli malé a ja som im takto ubližoval,“ sype si popol na hlavu. 
 
Skončil v base

V roku 1993 skončil Ján na ulici. „Potuloval som sa s bezdomovcami po vranovskej železničnej stanici, odkiaľ nás pravidelne vyhadzovali „osožáci“, lebo sme smrdeli a otravovali ľudí. Občas som mal nejakú brigádu, ale vyberal som aj smetné koše a neraz aj kradol. Chodievali sme aj na Domašu. Občas sa našli dobrí ľudia a dali mi jedlo. Svätý som nebol. Neplatil som na dcéry alimenty a tak som dvakrát skončil vo väzení. Celkom som tam strávil dvadsať mesiacov,“ prezrádza. 

 
Najradšej lúšti krížovky 

V roku 2008 roku dostal silný epileptický záchvat a skončil v nemocnici. Po prepustení znovu šiel na ulici. Zlom nastal vtedy, keď mu jedna úradníčka vo Vranove nad Topľou vybavila protialkoholické liečenie na Prednej hore. Strávil tam niekoľko mesiacov. Liečenie mu pomohlo a od roku 2011 nepije. Opäť bol na ulici, ale milá žena z úradu mu opäť pomohla. „Vybavila mi ubytovanie v útulku Archa Pod Táborom. Som jej za to vďačný,“ hovorí muž a v očiach sa mu zalesknú slzy. 
 
Dôchodok mu dať nemôžu
 
„Je mi tam dobre, v izbe sme dvaja, každý deň predávam Cestu. Som rád, že si privyrobím, občas mi ľudia kúpia aj jedlo, alebo dajú vyššiu sumu. Žijem skromne, varím si lacnejšie jedlá. Okrem toho rád pozerám filmy a lúštim krížovky. Mám rád aj prírodu, kedysi som chodieval do lesa na huby, ale teraz ma bolia nohy, nevládzem,“ hovorí muž, ktorý má dokonca aj plaketu za darovanie krvi. Dnes má ale vážne zdravotné problémy a preto nemôže pracovať. Chcel si vybaviť aspoň čiastočný invalidný dôchodok, ale narazil na problém. „Na sociálnej poisťovni mám dlh a kým ho nesplatím, dôchodok mi nedajú. Lenže ide o vyššiu sumu a na splátky sa uhradiť nedá,“ uzatvára Ján Geci a dodáva: „Som rád, že som sa z toho dna dostal. Lebo dole sa ide rýchlo, ale hore je cesta veľmi ťažká.“ 
 
Foto: šaja  

Diskusia k článku