M. Troliga: „Ekonomicky takáto veľká investícia nedáva zmysel. Ale vidím budúcnosť v deťoch“

M. Troliga: „Ekonomicky takáto veľká investícia nedáva zmysel. Ale vidím budúcnosť v deťoch“

V sobotu podvečer obletela Prešov a aj celé Slovensko informácia o tragickej havárii vrtuľníka, ktorý pilotoval Marián Troliga. Bývalý majster Československa v cestných motocykloch, do toho času známy a úspešný podnikateľ, no predovšetkým veľký nadšenec ľadového hokeja.

V predošlých rokoch v ňom už aj pôsobil, teraz chystal návrat v podobe výstavby zimného štadióna z vlastných zdrojov za 4 milióny eur na Sídlisku III s kapacitou okolo 500 miest, so 140 parkovacími miestami. S prácami sa malo začať v druhej polovici tohto mesiaca. Plánoval tiež znovu zobrať pod svoju kuratelu A mužstvo. V stredu minulý týždeň sa stretol s novinármi, aby poskytol rozhovor. Žiaľ, nikto vtedy ešte netušil, že bude posledný... 
 
Mestské zastupiteľstvo vám už odsúhlasilo odpredaj pozemku za jedno euro. Ozvali sa niektorí kritici tohto rozhodnutia, čo by ste im odkázali? 
- Ľudia by si mali uvedomiť, že to ja podávam pomocnú ruku mestu. Nie ohovárať, že dostanem pozemok za euro a čo z toho mám. Ide mi o pomoc mládeži, všetkým klubom. Garantujem vám, že nenájdete podnikateľa, čo by postavil štadión, keď dostane pozemok za euro. Ja mám túto plochu v prenájme už od roku 1996, nie je využívaná, no keď sa tam objaví štadión, pôjde zaň mestu na daň z nehnuteľnosti 50 tisíc eur ročne. Pozemok za euro je podľa mňa aj jednou z ciest, ako znížiť náklady a neskôr garantovať cenu ľadohodiny nie vyššiu, než bola na veľkom štadióne za Kalváriou alebo je teraz na sekčovskej PSK aréne, na ktorú tiež bol poskytnutý pozemok. 
 
 

Všetko teda smeruje k tomu, že Prešov by v budúcnosti nemal jednu, ale štyri ľadové plochy. Hlavnú a tréningovú na opravenom veľkom štadióne, PSK arénu a váš nový štadión. 
- A budú aj celkom vhodne rozmiestnené. My budeme mať spádovú oblasť okolo Sídliska III, všetky školy, škôlky, štadión PSK aréna na Sekčove ďalšiu, okolie a stred mesta by mal veľký štadión. Školy by od piatej triedy mali medzi sebou hrať hokej - učiť sa už od škôlky. Malo by to byť na spôsob akadémie, ako to bolo za socializmu, kedy školy hrali navzájom medzi sebou. Na tom by som sa chcel podieľať, aby sa to vybudovalo a školy by nemali hokejistov, z ktorých by bol nábor, ale výber. Tým pádom by sme mali A mužstvo a veľa reprezentantov. 
 
Vzhľadom na kapacitu by ale, takpovediac to najdôležitejšie, ostalo tam, kde bolo doteraz... 
- Ak máte na mysli hokej, na hlavnom štadióne by pôsobilo extraligové mužstvo a na menšom prvoligové. Čo sa týka A mužstva, na štadióne, ktorý chcem postaviť, by sa mala hrať prvá liga a na veľkom extraliga. Sú to silné slová, ale toto som chcel začať robiť už v roku 2005, keď som bol pri hokeji. Na všetkých ľadových plochách by bolo dosť priestoru pre verejné korčuľovanie, školy i ďalšie kluby, nielen mládežnícky hokej, ale aj ženský, krasokorčuľovanie i rýchlokorčuľovanie. 
 
Začínate si plniť svoje sny? 
- Moja predstava, a predstava ľudí, s ktorými chceme vytvárať hokej v našom meste je, že štadión staviam v prvom rade preto, lebo som športovec. Ekonomicky takáto veľká investícia nedáva zmysel. Ale vidím budúcnosť v deťoch. Prešov môže byť veľmi silný vo všetkých ľadových športoch. Hokej, kraso, rýchlokorčuľovanie... Stretol som sa aj s pánom Kentošom z PSK arény a vysvetľoval som mu to. Je to vlastne ten istý projekt, aký som chcel realizovať v rokoch 2005 a 2006, keď som začínal s hokejom. No chvalabohu dnes už máme aj štadión na druhom konci mesta, na Sekčove. To znamená, že sa mi začína plniť taký malý sen v meste Prešov, žeby sme na Slovensku mohli niečo znamenať, mať tu prvú veľkú akadémiu a zaručenú budúcnosť a rozvoj hokeja a ľadových športov. 
 

Čím je projekt štadióna výhodný pre vás?
- V prvom rade musím povedať, že mesto by si nemohlo dovoliť výstavbu takéhoto menšieho štadióna z vlastných zdrojov, keďže má čo robiť s rekonštrukciou hlavného zimáku. Pre mňa je projekt výhodný, lebo niečo spravím na území mesta, po každom by tu malo niečo ostať. Ale hlavná vec je, že ja vidím budúcnosť v mládeži. Vidím, že mladí ľudia dnes málo športujú, majú málo športovísk a vidím, že tretie najväčšie mesto môže hrávať extraligu a môže byť v nej na popredných miestach. To sú tie vízie. Určite nie brať, z toho zbohatnúť. Skôr hľadať a dávať do toho. Jednoducho, z mojej strany ide o investíciu zo srdca, inak by som do toho nešiel. 
 
Uživia sa štyri ľadové plochy v meste? 
- Musia sa. Ešte som nevidel štadión, ktorý by nebol udržateľný, alebo by nemohol fungovať, keď sú tam normálni ľudia. My to v Prešove ešte nevidíme, ale chodím po iných mestách, hokej sa začína veľmi slušne rozvíjať a začína to fungovať. Nerobil by som to iba tak. Keď si niekto myslí, čo za to mám, tak ja za to mám výsledky. Keď budú úspešné deti, bude úspešný Prešov. Deti sú budúcnosť, robím to kvôli nim, čo možno niekto nechápe. Zatiaľ čo som povedal, som aj spravil. 
 
Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Váš prípad to však nie je... 
- Pri hokeji som bol už skôr, ale z minulosti vieme, že keď prišiel nový primátor, začal do toho vstupovať, nenechal ma dokončiť, čo som začal. Odišiel som, odovzdal projekty, v ktorých nikto však nepokračoval. Teraz je tam nová partia pod vedením pani primátorky, poslancov a ľudia, ktorí chcú pracovať na rozvoji hokeja, na budúcnosti a reprezentácii mesta v športe. Oslovili ma a veľmi ani nemuseli prehovárať. Začal som zase pracovať v prospech hokeja. Niečo sme riešili už minulý rok, no nemohli sme sa dostať k licencii, lebo zase tam boli rôzne sily, ktoré zozadu pôsobili, aj keď boli bez poriadneho ekonomického zabezpečenia. Nemali ani peniaze na to, aby to mohlo fungovať, nefunguje to ani dnes. Niečo sa však, našťastie, už zmenilo. Keď budem pri hokeji, za veľmi krátku dobu budeme hrať extraligu i prvú ligu. Lebo ja chcem vyhrávať. A keď chcete vyhrávať, tak potrebujete mať niekde farmu. Môžete ju mať priamo pri sebe a je to ten istý tréningový proces atď.

Začiatok výstavby nového štadióna ste prezradili. Kedy by mohol byť dokončený? 
- Dali sme si nôž na krk, no treba povedať, že kde prídeme, všade nám vychádzajú v ústrety. Železnice, čo mali byť najväčší problém, boli najpromptnejšie, v ústrety vychádzali aj hasiči, tiež, vodárne, elektrárne, Povodie Bodrogu a Hornádu, prosto všetci. Takže, povedal by som, že v novembri, decembri. Termín chceme držať. Konštrukcia už je, bude na „pilótoch“, nie na betónovom základe, vyčlenené sú aj parkovacie miesta, má tam byť aj nadzemné parkovisko. Momentálne je celý projekt vo fáze územného konania. 
 
Môže ešte niečo výstavbu štadióna zabrzdiť, alebo nedajbože vystaviť stopku? 
- Veríme, že nie, hýbe sa to podľa predstáv. Ale keby malo, veľmi rád to všetko odovzdám, tak ako v roku 2007 a aspoň budem mať menej problémov.
 
Bohužiaľ, Marián Troliga si svoje sny a plány už nikdy nesplní. Smútiacej rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Česť jeho pamiatke. 
 
Ján Miroľa
Foto: www, archív redakcie 

Diskusia k článku