Stanislav Kahanec: „Znechucovalo ma, keď v zastupiteľstve neboli argumenty“

Stanislav Kahanec: „Znechucovalo ma, keď v zastupiteľstve neboli argumenty“

(šaja) – V komunálnej politike bol 24 rokov bez prestávky. Tento rok ste však jeho meno na kandidátke hľadali márne. Stanislav Kahanec sa totiž pred časom rozhodol, že už kandidovať vo voľbách nebude. Nám porozprával o tom, čo ho k tomuto kroku viedlo a aj o tom, čo ho čaká v blízkej budúcnosti.

„Čas sa naplnil, bolo veľa dôvodov, aj súkromných, aj pracovných, teda konkrétne týkajúcich sa fungovania mestského zastupiteľstva. Nefunguje tak, ako by som si predstavoval. A keď sa dôvody naplnia, človek spraví rozhodnutie,“ povedal na margo svojho odchodu z politiky.

„V poslednom období sme, bohužiaľ, väčšinu stratili, väčšina bola úplne iná, my sme sa mohli len prizerať. Vnímal som to tak, že hoci som zažil veľa volebných období, zažíval som časy, že tí, ktorí chceli určité veci presadzovať, tak sa snažili aspoň argumentovať. No teraz už boli situácie, kedy sa už väčšina vôbec nesnažila argumentovať, len bol rovno návrh na hlasovanie. Myslím, že to nie je normálny stav, lebo keď niekto chce niečo presadzovať, tak musí mať argumenty, aby to presadil. A keď nechce, aj tak musí mať argumenty na to, aby to nepresadzoval,“ myslí si Stanislav Kahanec. Tvrdí, že bez argumentov sa nebude biť za niečo a ani proti niečomu.

„Mená hovoriť nebudem, každý si ich môže zistiť sám, ale uvediem konkrétnu situáciu. Hlasovali sme o majetkových prevodoch ku športu, o prevodoch pre podnikateľské zámery. Hovorím, nie je vždy ľahké dospieť k nejakému konsenzu, ale predsa človek musí mať určité hranice, ktoré by sa mali dodržiavať v každom prípade. Spomeniem hlasovanie o Narcisovej ulici alebo o Delni, tak toto považujem za nie celkom normálne. Veď vôbec nepadli argumenty prečo,“ konkretizuje spomínaný problém. „Ceny boli absolútne neprimerané. Jedno bol predaj za jedno euro, čiže sme predávali zadarmo a druhý bola kúpa za stotridsať eur za meter štvorcový, čo bola vysoká cena pre mesto. A nepadli žiadne argumenty prečo je to tak. Toto ma rozladzovalo a znechucovalo. Áno, pridalo mi to k rozhodnutiu, že končím,“ priznáva. Tvrdí, že o tom hovoril už pred pol rokom, takže nešlo o novinku. „Niektorí kolegovia mi neverili, mysleli si, že si robím srandu. Ja často srandujem, ale v tomto som bol dávno rozhodnutý.“ Politik ďalej hovorí, že „na jednom stretnutí, pred štyrmi rokmi mi povedali dvaja ľudia, že pán Kahanec, veď sa už venujte deťom, my budeme robiť tak dobre ako vy. Mali záujem stať sa poslancami, ale vtedy neprešli a teraz, keď som im miesto uvoľnil, ani nekandidovali.“

„Po roku 1998 šli peniaze šírom – šárom a potom prišla úplná anarchia“

Spomenul aj milý zážitok zo Sekčova. „Ľudia nám na stretnutie výboru mestskej časti doniesli buchty za to, že sme im urobili poriadok s parkovaním. Sem – tam sú aj takéto príjemné chvíle, lebo človek väčšinou schytáva kritiku za všetko. K tomu musím povedať to, že toľko, koľko sa v mestských častiach spravilo za posledné štyri roky, sa neurobilo nikdy. Mestské časti boli dlhé roky zanedbávané, lebo v rokoch 1994 až 1998 bolo preferované centrum mesta, čo je pochopiteľné. Potom prišla ďalšia garnitúra, peniaze šli šírom - šárom a potom prišla úplná anarchia, ktorá trvala osem rokov. Vtedy sme síce urobili projekty mnohých škôl, ale v mestských častiach toho bolo málo, boli vyvolené len určité mestské časti,“ spomína na minulosť.

„To prihadzovanie nemalo mieru“

Aj napriek tomu, že teraz podľa jeho slov mestské časti zažívali boom, úplne správne to nebolo. „To prihadzovanie peňazí do výborov, ktoré navrhovala väčšina, nie ja, tak to akosi nemalo mieru. Kedysi sme mali 50 – tisíc na investície, 30 – tisíc na údržbu komunikácií a v poslednom roku to bolo 280 – tisíc na údržbu komunikácií. Myslím, že to je absolútne neprimerané.“
Stanislav Kahanec zažil „vládnutie“ štyroch primátorov. Za prvého primátora malo všetko určitú štábnu kultúru a presadzovali sa isté veci s víziou, potom nastala štvorročná voľnejšia doba. „Potom prišla spomínaná anarchia a teraz je síce snaha robiť veci slušne aj dobre, ale tie koľaje boli príliš hlboké a keď sa kolesá nevyhodili z koľají natvrdo od začiatku, tak tie koľaje ešte stále fungujú. Myslím to z hľadiska fungovania úradu,“ konkretizuje.

Na margo toho, kto bol jeho najväčším súperom v mestskom parlamente, odpovedal: „Pre mňa boli súperom veci, pri rozhodovaní ktorých určité návrhy strácali súdnosť. Lebo stále si myslím, že sa nemôžu prekračovať určité limity, musia byť určité hranice a medze. Na to je v človeku jednoduchý prístroj a volá sa svedomie. Žiaľ, nie každému funguje.“

A ako rozhodnutie odísť z komunálnej politiky prijala jeho manželka a rodina? „Myslím, že sa všetci potešili, lebo budem mať pokojnejší život,“ smeje sa politik, ktorý je otcom piatich detí a starým otcom jedenástich vnúčat. Päť vnúčat má poblízku, no ostatné sú za hranicami. S manželkou žije spolu viac ako 40 rokov. Má zaručený recept na dlhé a spokojné manželstvo? „Preberiem citát jednej rodiny, ktorá spolu žila spokojne mnoho rokov. Kedysi sa veci opravovali, dnes, keď sa pokazia, sa vyhadzujú alebo vymenia. Zrejme toto je princíp, ktorý rozbíja rodiny a aj spoločnosť,“ dodáva Stanislav Kahanec, ktorý rád relaxuje prechádzkami so psíkom. „Je to útulkáč, ktorého mi dali deti. Chodievam s ním Pod Šalgovík. Kedysi to bolo krásne miesto, no dnes tam pribúda jeden dom za druhým.“
A čo dodáva na záver? „Ďakujem všetkým za to, že mi dali dôveru a podporu. Ďakujem aj tým, ktorí podporili naše kresťanskodemokratické hnutie. Lebo tu, v našom meste, ešte ľudia podporili politické strany, kým inde sa ukázala silná prevaha nezávislých kandidátov.“

Foto: autorka, www

Diskusia k článku