Na verejných priestranstvách  začnú platiť pevné pravidlá

Na verejných priestranstvách začnú platiť pevné pravidlá

Verejný priestor je pre mnohých ľudí už ťažko definovateľný. Z nášho mesta plochy zelene a tiež oddychové zóny ustúpili za posledné roky výstavbe alebo parkoviskám. Ľuďom to začalo prekážať a kritizovali úbytok miest na relax či zábavu pre deti najmä v obytných zónach. Ani centrum mesta sa však nevyhlo kritike. Tomu sa v budúcnosti môžeme vyhnúť. Mesto má totiž vypracovaný rozsiahly a kvalitný dokument, ktorý má určiť, ako bude vyzerať verejný priestor. V našom meste je unikátom.

Hlavným cieľom manuálu je podľa radnice zadefinovať, čo je verejný priestor, aké typy a časti verejných priestranstiev poznáme, ale aj ako ich čo najefektívnejšie zhodnocovať a využívať. „Obsah dokumentu pozostáva zo štyroch kapitol. Prvá sa zaoberá definovaním pojmov, ako je verejný priestor a verejné priestranstvo. Definuje kvalitu, vymedzenie a možnosti prístupov k tvorbe verejných priestranstiev. Ďalej sa venuje definovaniu významu, účelu a použitiu manuálu, zhodnoteniu súčasného stavu a výstupu prieskumu takzvaných pocitových máp. Tie slúžili v rámci manuálu ako nástroj získavania podnetov pre rozvoj mesta od občanov,“ uviedol spoluautor manuálu a predseda komisie pre územný plán, výstavbu, dopravu a životné prostredie Rastislav Mochnacký. Ďalšia z kapitol sa venuje zónovaniu mesta na historické, centrálne, moderné, rodinné a zelené mesto, a rovnako na areály a komplexy. „Popisuje sa sieť ulíc ako mestská trieda a ulica, obytná, zdieľaná a kompletná ulica. Takisto prináša riešenia ulíc v spomenutých mestských zónach. Rovnaký princíp delenia sa opakuje aj pri námestiach, nábrežiach, verejných priestoroch zelene, vnútroblokoch a pasážach,“ vysvetlil Mochnacký.
 
Manuál prezentovali R. Mochnacký a M. Čutková ( v strede). 
 
Aj cesty a cyklochodníky sú verejné priestranstvá
 
Tretia kapitola manuálu je zameraná na časti verejných priestranstiev, ktorými sú napríklad komunikácie a spevnené plochy, cyklocestičky, komunikácie pre autá, križovatky, parkoviská, dažďové záhrady, ale aj mestské včelárstvo a komunitné kompostovanie. „Posledná, štvrtá kapitola sa venuje kľúčovým prvkom verejných priestranstiev, a to materiálom a povrchom, prvkom vegetácie, ako aj prvkom technickej infraštruktúry, vonkajšieho osvetlenia a mestského mobiliáru. Kapitola detailne analyzuje a prináša odporúčania pre lavičky, cykloprvky, nádoby na odpad, prístrešky a označníky MHD a podobne. Nakoniec sa kapitola venuje objektom zariadení a služieb, vonkajšej reklame a umeniu vo verejnom priestore,“ popísal jednotlivé prvky Mochnacký. Zakomponovanie odporúčaní do nového územného plánu mesta,  všeobecne záväzných nariadení a príslušných smerníc prinesie podľa jeho slov vyššiu kvalitu verejného priestoru v meste.

Manuál vraj v strednej Európe nemá obdobu
 
Koncepčne majú pravidlá zjednotiť verejné priestory po vzore miest zo západnej Európy. Podľa Mochnackého to nie je v strednej Európe tradíciou, aby existoval podobný ucelený dokument s pravidlami pre celé mesto s výnimkou Prahy. Autori manuálu verejných priestranstiev preto vynaložili úsilie, aby zamedzili nekoordinovanú výstavbu v budúcnosti a nastavili pravidlá, ako majú sídliská, ulice a námestia vyzerať. „Manuál je inovatívny materiál, ktorý v princípe v strednej Európe nemá obdobu. V západnej Európe je to však štandardnom a robilo sa to už od šesťdesiatych rokov. My sme na začiatku nejakej cesty, kde verejný priestor je v chaose, kompozičnom aj materiálnom. Okrem historických centier alebo čiastkových bodov priestor nie je zjednotený a nemá zadefinované pravidlá. Preto mestá v strednej Európe vyzerajú tak, ako vyzerajú, a preto sú v kontraste so západoeurópskymi mestami,“ povedal Mochnacký.Faktom však je, že doteraz v meste vládol nielen chaos, ale ani údržba verejných priestranstiev nebola pravidelná. Zvyčajne sa niekoľkokrát za rok pokosilo, koše a lavičky sa dopĺňali sporadicky, nejednotne. Opravy ihrísk sa zvyčajne urobili až na naliehanie obyvateľov danej lokality. Podľa Mochnackého nový dokument vyrieši aj tento problém. „Do procesu vstupuje množstvo faktorov od občanov, poslancov až po referentov, ktorí tvoria za pochodu a niekedy to vyzerá dosť divoko. Niekedy sa používajú technicky prekonané a kompozične nevhodné materiály. Zároveň by dokument mal vplývať aj na súkromných investorov vo verejnom priestore,“ konštatoval Mochnacký.
 

Na verejných priestranstvách doteraz vládol chaos.

Ako prvý sa začne meniť biokoridor pri Sekčove
 
Ako pripomenula hlavná architektka mesta Prešov Mária Čutková, materiál bol v zastupiteľstve schválený ako strategický, a teda je pre útvary mesta a mestské organizácie, ktoré spravujú verejné priestranstvá, záväzný. Bude to platiť aj pre súkromných investorov, keďže bude súčasťou všeobecne záväzných nariadení mesta. Jednou z prvých lokalít, ktorej sa podľa hlavnej architektky je potrebné v rámci schváleného materiálu venovať, je biokoridor rieky Sekčov pozdĺž najväčšieho sídliska v meste, do ktorého pribúdajú nové nákupné centrá. „Ten ani zďaleka nemá takú kvalitu, ako má biokoridor okolo rieky Torysa na Sídlisku III. Už dnes sa snažíme využiť potenciál investorov, aby sa v rozsahu ich vlastníckych vzťahov začala budovať cyklocestička, peší chodník a podobne,“ uviedla Mária Čutková. Ďalšou dôležitou úlohou je podľa nej nadviazať na rekonštrukciu pamiatkovej rezervácie v historickom centre mesta a po Hlavnej ulici a priľahlých uličkách je potrebné zrekonštruovať aj Slovenskú a Jarkovú ulicu, ktorá je podľa Čutkovej v dezolátnom stave. Jej rekonštrukcia je už naplánovaná. „Takýchto lokalít je veľa a bude závisieť od finančných možností mesta, ako ďalej pokračovať,“ dodala hlavná architektka.

Príprava trvala viac ako tri roky
 
Proces tvorby manuálu sa začal už v roku 2015. Podieľali sa na tom aj obyvatelia mesta formou vytvárania takzvaných pocitových máp. Na základe štyroch otázok v nich ľudia určovali, v ktorých verejných priestoroch sa cítia dobre, v ktorých naopak nekomfortne a zdôvodnili prečo. Mimochodom, do tvorby pocitovej mapy sa zapojilo približne 400 respondentov, ktorí uviedli 6-tisíc podnetov. Ich spracovanie sa začalo o tri roky neskôr. Za ďalší rok a pol Architektonické štúdio Atrium, s.r.o. z Košíc pripravilo ucelený dokument, ktorý má teraz mesto k dispozícii. Za jeho spracovanie zaplatila radnica vyše 38-tisíc eur. 

Anna Košuthová
Foto: ako
 

Diskusia k článku