Zákon o obecnom zriadení potrebuje zmenu

Zákon o obecnom zriadení potrebuje zmenu

Poslanec hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Martin Fecko rieši v Národnej rade SR jeden pálčivý problém, ktorý sa svojsky riešil aj v bývalom socialistickom zriadení a nerieši sa ani v dnešnom demokratickom systéme. Po roku 1989 sa prijal aj zákon o obecnom zriadení, ktorý umožnil relatívne demokraticky odčleniť tieto časti, ale len do určitého času pôsobnosti tohto zákona. V roku 2004 bola prijatá novela tohto zákona. Poslanec navrhuje zmenu.

 

„Pri socialistickom plánovaní v 70-tych rokoch minulého storočia si predstavitelia miest vytýčili koľko budú mať obyvateľov. A ako  je to možné urobiť čo najrýchlejšie? No predsa pričleniť k mestu, napríklad okresnému, susedné obce, ktoré budú vytvárať mestské časti, ale obyvateľstvo nám zázračne, samozrejme, narastie. To, že príslušný zákon vyžadoval aj súhlas dotknutých občanov daných obcí bolo druhoradé. Vôbec sa nikto nikoho nepýtal. Ako tieto okrajové  časti, prevažne vidieckeho charakteru, boli a sú finančne dotované od mesta, si asi viete predstaviť,“ povedal svoj názor pre Prešovský večerník poslanec NR SR Martin Fecko.
Po roku 1989 sa prijal aj zákon o obecnom zriadení  č. 369/1990 Zb. v z.n.p., ktorý umožnil relatívne odčleniť tieto časti, ale len do určitého času pôsobnosti tohto zákona. V roku 2004 bola prijatá novela tohto zákona, ktorá už ale zadefinovala, aké sú podmienky možného odčlenenia. Táto novela platí dodnes. Uzákoňuje, že odčleniť sa môže obec, ktorá má minimálne tritisíc obyvateľov. Nová obec má mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok. Podmienkou je tiež, aby odčleňovaná časť   urbanisticky nesplynula s ostatnými  časťami obce a aby do rozvoja odčleňovanej časti obce neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Podľa poslanca Martina Fecka, ak obec splní tieto podmienky, nemá to nič spoločné s európskym ponímaním dodržiavania ľudských práv našich občanov. „Podľa môjho názoru  sa príslušné referendum musí vykonať v celej terajšej obci, t.j. všetci voliči, napríklad z okresného mesta,  majú právo o tom rozhodnúť. Referendum je platné, ak sa ho zúčastní minimálne polovica oprávnených voličov a z nich minimálne päťdesiat percent bude súhlasiť s odčlenením danej časti. Podľa mňa to však reálne nie je. Neviem si predstaviť, ako by tá tritisíc členná komunita musela naštvať štvrtinu voličov celej terajšej obce, aby mu tá umožnila sa odčleniť. Áno, de jure je to možné, de facto nemožné, nezrealizovateľné,“ tvrdí poslanec.
Poslanec v pozmeňujúcom návrhu riešil aj tento, podľa neho, problém. „Samozrejme nechcem, aby sa rozdeľovala Bratislava či Košice a preto aj sprísňujem možnosť oddelenia  sa tým, že dĺžka  spoločnej katastrálnej  hranice odčleňovanej časti musí byť menšia ako päťdesiat percent dĺžky celkového obvodu oddeľovanej sa časti,“ vysvetlil. Poslanec tiež dodal, že na druhej strane však príslušné referendum sa musí predsa len vzťahovať na voličov tej miestnej časti, ktorá sa uvažuje odčleniť. „Samozrejme, ak by bola potrebná petícia občanov na oddelenie obce, tak aj tá sa musí konať len v tejto časti, čo sa chce odčleniť. Pričom oproti súčasnému zneniu zákona, ktorý uznáva tridsaťpercentnú hranicu voličov, tak môj návrh túto hodnotu zvyšuje na šesťdesiatpercent. To sa mi javí ako demokratické a ľudské,“ tvrdí poslanec.
„Nemôže si občan v SR vybrať, v akom území bude žiť a kto bude rozhodovať o jeho financiách? Neplatí, že čím menšia komunita, tým prehľadnejší tok financií a transparentnejšie nakladanie s nimi? Prečo ak sme už deklarovali, že u nás v SR tá životaschopná komunita je minimálne tritisícčlenná, jej neumožníme de facto to aj zrealizovať?“ pýta sa poslanec.                
Návrh poslanca hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti  v Národnej rade prijatý nebol.
    

Diskusia k článku