Politológ G. Székely: „Bezpečnosť  na Ukrajine je veľmi dôležitá aj pre  bezpečnosť na Slovensku“

Politológ G. Székely: „Bezpečnosť na Ukrajine je veľmi dôležitá aj pre bezpečnosť na Slovensku“

Na Ukrajine formálne začal vojnový stav, platiť bude do 28. decembra. Výnimočná situácia, počas ktorej dostáva väčšiu moc v krajine armáda, bude platiť v desiatich oblastiach, ktoré bezprostredne susedia s Ruskom, Čiernym a Azovským morom a východom Moldavska s neuznaným Podnesterskom. Čo tento vojnový stav znamená a aký vplyv môže mať na Slovenskú republiku? - na tieto otázky odpovedá politológ Mgr. Gabriel Székely, PhD. z Inštitútu politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.

Čo to znamená, že Ukrajina vyhlásila vojnový stav a prečo tak urobila?
- V prvom rade je potrebné upozorniť a zdôrazniť, že v tomto prípade nejde o vyhlásenie vojny. Vojnový stav je situácia, presnejšie osobitný právny režim, ktorý sa vyhlasuje v krajine alebo na jej konkrétnom území na určitý čas. Môže sa tak stať napríklad na základe vonkajšej agresie alebo priameho útoku na krajinu. To jest vyhlasuje sa v situácii, ak krajine bezprostredne hrozí vypovedanie vojny, alebo napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny. Tento stav vyhlasuje na Ukrajine prezident, ktorý môže daný režim kedykoľvek zrušiť, alebo po uplynutí určitej doby aj predĺžiť. V prípade Ukrajiny sa však ani neuvádza pojem vojnový stav, ale vyhlásenie stanného práva. Prezidentovi Ukrajiny vyplýva táto právomoc priamo z Ústavy, na základe ktorej môže samostatne vydávať normatívne právne akty (tzv. prezidentské dekréty, resp. výnosy), rozhodovať o vyhlásení výnimočného stavu, predložiť návrh na vyhlásenie vojnového stavu či použitie ozbrojených síl v prípade agresie proti Ukrajine. Legislatívnu úpravu, ktorá upravuje stanné právo na Ukrajine, podpísal prezident Porošenko v júni 2015. Táto definuje stanné právo ako „špeciálny právny režim, ktorý sa na Ukrajine alebo jej samostatných územiach vyhlasuje v prípade ozbrojenej agresie, hrozby útoku, ohrozenia nezávislosti alebo územnej celistvosti štátu“. Na návrh Rady bezpečnosti a obrany Ukrajiny prezident Porošenko zhodnotil túto možnosť a následne vydal prezidentský dekrét. Poslanci jednokomorového parlamentu (Najvyššia rada, 450 poslancov) mali teoreticky dva týždne, aby potvrdili tento krok hlavy štátu. Stalo sa tak hneď v pondelok (26. 11.), keď za schválenie dekrétu zahlasovalo 276 poslancov. Stanné právo na Ukrajine je vyhlásené na 30 dní. Účinné je od stredy 28. 11. 2018 (08:00 SEČ) a bude platiť do štvrtka 27.12. 2018. Prezident Porošenko pôvodne plánoval vyhlásiť vojnový stav pre celé územie Ukrajiny a navrhoval až 60 dní. Znamenalo by to však odklad blížiacich sa prezidentských volieb, ktoré sú naplánované na 31. marec 2019.

Ako ovplyvní stanné právo Ukrajinu?
- Hoci je stanné právo vyhlásené iba pre územie desiatich ukrajinských pobrežných a pohraničných regiónov, ovplyvní to celospoločenskú atmosféru obyvateľov v celej krajine. Režim stanného práva znamená bojovú pohotovosť armády, sprísnenie bezpečnostných opatrení, zakazuje sa konanie volieb, štrajkov, mítingov či iných verejných zhromaždení. Osobitný režim platí aj pre kľúčové odvetvia ekonomiky a  infraštruktúry. V režime stanného práva môže nastať aj viacero ďalších obmedzení či nariadení, ktoré sa dotýkajú občanov. Napríklad občania v produktívnom veku môžu byť nútení vykonávať pracovnú službu v obranných zariadeniach mimo svojho bežného zamestnania (t. j. čiastočná mobilizácia), v prípade potreby sa umožňuje aj vyvlastnenie majetku (t. j. siahnuť na súkromný majetok, pokiaľ tento je potrebné využiť v záujme obrany krajiny). Môže byť zavedená cenzúra médií a obmedzenie informačných tokov cez internet, môže byť taktiež obmedzená sloboda pohybu občanov atď. Režim stanného práva teda výrazne ovplyvní bežný život občanov Ukrajiny a to nielen v dotknutých regiónoch. Prezident Porošenko však pred schválením svojho výnosu v parlamente informoval verejnosť o tom, že nedôjde k výraznejšiemu obmedzeniu ústavných práv a slobôd občanov. Dôvodom vyhlásenia stanného práva je ozbrojená konfliktná situácia (incident) v Kerčskom prielive, cez ktorý sa plavili tri ukrajinské lode z Odesy (pobrežie Čierneho mora) do Mariupoľa (pobrežie Azovského mora). Došlo ku konfliktu s ruským námorníctvom. Obidve strany pritom prezentujú svoje vlastné verzie celej situácie. V celej veci však aktívne vystupujú aj spravodajské služby, čo netreba podceňovať, bagatelizovať či zámerne prehliadať. Zároveň, dôvod k vyhláseniu stanného práva je zo strany Ukrajiny nateraz zrejmý. Avšak nemenej dôležitou otázkoudo najbližších dní bude, ako sa situácia bude vyvíjať a či dôjde k zrušeniu vojnového stavu, resp. na základe akých okolností sa tak stane, ak sa okolnosti incidentu výraznejšie časom nezmenia.
 
Ruská pohraničná loď do ukrajinského remorkéra. K incidentu došlo v Kerčskom prielive,
cez ktorý Moskva postavila most spájajúci anektovaný polostrov Krym s ruskou pevninou.

Aký vplyv to môže mať na Slovenskú republiku a zvlášť na východ Slovenska?
- To závisí od perspektívy, z akej na celú záležitosť nazeráme. Samotné pohraničné regióny, ktorých sa stanné právo priamo dotýka, nie sú v bezprostrednom hraničnom styku so Slovenskou republikou. V tejto rovine sa Zakarpatskej oblasti daný stav netýka a neovplyvní ani ústavné práva tamojších obyvateľov vrátane slovenských občanov, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú na území tejto oblasti. Rovnako tak sa situácia nedotkne ani občanov Slovenska, ktorí plánujú vycestovať do tejto oblasti. Z tohto bezpečnostného hľadiska konfliktná situácia v Kerčskom prielive nateraz nejaví znaky vážnejšieho vplyvu na obyvateľov Slovenska či územnú integritu našej krajiny. Napriek tomu, riziko eskalácie napätia v dôsledku nedeľňajšieho konfliktu nikdy netreba podceňovať aj napriek faktu, že ruské námorníctvo stiahlo svoje lode do prístavu a celá situácia je skôr v rovine deeskalácie, a to aj (no nie výlučne) s prispením slovenskej diplomacie. Slovenská diplomacia jasne deklarovala požiadavku k rozvážnemu konaniu z oboch strán, vyriešeniu konfliktu a stabilizácii situácie v regióne. Či si to chceme alebo nechceme pripustiť, jedna vec ostane naďalej platná. Nielen tento konflikt na území Ukrajiny je zároveň priamym bezpečnostným rizikom aj pre Slovensko. Aj samotný sankčný režim na Ukrajine má vplyv na Slovensko. Bezpečnosť na Ukrajine je veľmi dôležitá aj pre bezpečnosť na Slovensku. Nikto nemôže vylúčiť, že sa rovnaká alebo obdobná situácia znovu zopakuje. Ak by sa situácia zhoršovala, dôsledky by sme pocítili takmer okamžite a to bez zveličovania. Ako je už známe z oficiálneho upozornenia MZVaEZ SR, pre slovenských občanov naďalej platí 2. stupeň cestovného odporúčania („zvážiť nevyhnutnosť cestovania do určitých oblastí“) na Ukrajine. Týka sa to predovšetkým Doneckej a Luhanskej oblasti vo východnej časti Ukrajiny. Občania by mali zrušiť alebo odložiť cestu do regiónov na východe a juhu Ukrajiny a na územie Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ.

V týchto dňoch boli protestné akcie na hraničných prechodoch...
- Pokiaľ ide o východ Slovenskej republiky, na cestných hraničných prechodoch (Malyj Bereznyj - Ubľa a Užhorod - Vyšné Nemecké) sa v týchto dňoch konajú dopredu neohlásené protestné akcie (blokády v osobnej doprave) na ukrajinskej strane z iniciatívy ukrajinských vodičov a aktivistov, ktorí sú majiteľmi osobných motorových vozidiel s evidenčnými číslami registrovanými v členských krajinách EÚ. Protesty vodičov súvisia so zavedením novej spotrebnej dane osobných motorových vozidiel s cudzími ŠPZ, čo má za dôsledok aj nové pravidlá kontroly vozidiel so zahraničnou registráciou na všetkých vonkajších hraniciach Ukrajiny s krajinami Schengenu, ktorých majiteľmi sú občania Ukrajiny. Situácia na slovensko-ukrajinskej hranici má teda odlišný kontext a dôvody, ktoré nesúvisia s konkrétnym ozbrojeným incidentom. Prístupové cesty k hraničným priechodom sú na ukrajinskej strane blokované pre všetkých cestujúcich bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, na čo v týchto dňoch „doplatili“ aj niektorí slovenskí občania cestujúci domov na Slovensko. Ak plánujú občania SR v najbližších dňoch vycestovať na Ukrajinu za účelom predvianočných nákupov, mali by sa vopred informovať o situácii na hraničných priechodoch a rátať s problematickým návratom, resp. mali by zvážiť úplné odloženie svojej cestu na Ukrajinu.

Ohrozuje nás tento stav? Je dôvod na paniku?
- Či už pod vplyvom rôznych médií a informačných tokov alebo politických vyjadrení konkrétnych politických strán a hnutí, verejnosť by nemala podliehať žiadnej panike a hystérii. Bolo by vhodnejšie, ak by sa na danej situácii taktiež „nepriživovali“ rôzne subjekty v spoločnosti. Občania by mali na základe viacerých dostupných informácií z domova i zo zahraničia racionálne vyhodnotiť situáciu.
Nie je vylúčené, že najmä v predvianočnom čase by zhoršenie situácie na Ukrajine mohlo narušiť pokojnú atmosféru, rozladiť občanov a vyvolať u nich stresové situácie, práve kvôli panike z potenciálneho ozbrojeného konfliktu.

Ilustračné foto: www

Diskusia k článku