Platidlá Prešovského spotrebného spolku

Platidlá Prešovského spotrebného spolku

Paralelné meny sú vo svete známe už niekoľko desaťročí. Tieto miestne, alebo regionálne, či komunitné meny sú prostriedkom na podporu domáceho regiónu, obchodných vzťahov v ňom a najmä ekonomiky miestnych firiem a tým teda aj celej komunity.

Lokálna mena je spravidla doplnkovým platidlom, platiacim súbežne so štátnou peňažnou sústavou, na ktorú je viazané. Obyčajne má formu ceniny ako napríklad gastrolístok či darčeková poukážka, časté sú aj mince a v poslednom období sa uplatňuje aj v digitálnej verzii. Po zamenení lokálnej meny v partnerských prevádzkach ju možno uplatniť v obchodoch zapojených do systému lokálnej meny. Jej princípom je priama podpora napríklad miestnych podnikateľov a miestnej ekonomiky, pretože jej používanie zaisťuje, že peniaze ostávajú v lokalite, keďže sa môže minúť iba v miestnych obchodoch alebo prevádzkach. Ich obeh pokračuje ďalej v komunite a ak sa nezužitkujú ako platidlo, môžu sa vymeniť za štátnu menu. Okrem svojho primárneho účelu má lokálna mena veľký význam aj pre spájanie a zjednocovanie ľudí v rámci komunity a posilňuje povedomie o vzájomnej spolupatričnosti. 

Popri čoraz obľúbenejšej, necentralizovanej, deflačnej digitálnej peňažnej mene, bitcoinoch, sa vo svete paralelne so štandardnými menami platí aj s približne tritisíc doplnkovými lokálnymi menami. Najznámejšie sú brixtonská libra v anglickom Brixtone, Chiemgauer v nemeckom Prien am Chiemsee, nemecký koncept Minuto a rakúsky koncept Tiroler Stunde, či výmenný systém v gréckom Volose. Ani na Slovensku nie sú pokusy o zavedenie alternatívnej meny až také výnimočné. Tá sa už pár rokov využíva v Bratislave (Bratislavská koruna, Živec), Košiciach (Košický dukát), Piešťanoch (Piešťanský grajciar), alebo sa pripravuje jej zavedenie (Žilinec v Žiline), inde sa aj napriek sľubným začiatkom nepresadila (Živec vo Zvolene). Primát v tejto oblasti má šarišská obec Široké, kde bol v roku 2010 zavedený Širocký sokol s hodnotu jedného eura, ktorý sa okrem reálneho platidla miestneho charakteru stal aj vyhľadávaným numizmatickým a zároveň aj spomienkovým predmetom, suvenírom. 
 
V tohtotýždňovom pokračovaní cyklu Príbehy zastaveného času si predstavíme zaujímavé zbierkové predmety z numizmatickej zbierky Krajského múzea v Prešove, ktoré priamo súvisia s načatou témou. V početnej kolekcii mincí a bankoviek múzea sa nachádza niekoľko exemplárov platidiel, ktoré sa priamo vzťahujú k Prešovu. Azda najznámejšími sú núdzové „blokádne“ peniaze, medené mince razené v roku 1704 v Prešove počas povstania Františka II. Rákociho, ktorého kurucká armáda držala v obkľúčení cisárske vojsko. 
 
Miestna mena v Prešove pred 150 rokmi. Platidlá Prešovského spotrebného spolku. 

Platidlá Prešovského spotrebného spolku sú však od blokádnych prešovských mincí o stopäťdesiat rokov mladšie. K dispozícii máme 1 a 10-grajciarové mince a 1-forintovú papierovú poukážku, iné nominály doposiaľ nepoznáme. Platidlá vydal Spotrebný spolok v Prešove (Fogyasztási egylet Eperjes), ktorý vznikol v Prešove v 50. rokoch 19. storočia. Cieľom tohto spolku bolo sprostredkovať svojim členom lacné pôžičky a získať pre nich lacné spotrebné suroviny a články, čím by sa podporila ich konkurencieschopnosť voči veľkému (celomonarchickému) kapitálu. Oba druhy platidiel Prešovského spotrebného spolku vznikli v Prešove. Mince, spotrebné známky, sa razili v mincovni na Hornom (Vyšnom) Huštáku v objekte, na mieste ktorého dnes stojí hotel Šariš, a papierové poukážky sa tlačili v tlačiarni Antona Sandyho. Mince sú bez vročenia, poukážka je z roku 1868. Na averze 1 i 10-grajciarovej mince sa vo vnútornom perlovci nachádza jahodový trs s dvoma plodmi a opisom FOGYASZTÁSI  EGYLET EPERJES, po obvode ktorého sa opäť nachádza perlovec. Na reverze sa nad označením hodnoty: 1, resp. 10 KRAJCÁR nachádza polkruhový opis FOGYASZTÁSI JEGY, dole je umiestnená vodorovná čiarka a po obvode sa znova nachádza perlovec. Priemer oboch mincí je 18 mm, čo približne zodpovedá veľkosti dnešnej jednocentovej mince. Grajciar bol razený z bronzu a desaťgrajciar z niklu. Papierové poukážky boli zhotovené technikou kníhtlače. Na lícnej i rubovej strane sa v ozdobnom ráme nachádzajú viacriadkové nápisy: FORGALMI-JEGY s označením nominálnej hodnoty 1 forint, resp. EPERJESI FOGYASZTÁSI EGYLET a pod orámovaním sa nachádza nápis Eperjesen, nyom. Sandy A. 1868. Pre ilustráciu hodnoty týchto mincí sú uvedené údaje o cenách z rokov 1856-57, kedy napríklad liter mlieka stál 6 grajciarov a peceň chleba 12 grajciarov. 
 
Objavenie sa platidiel Prešovského spotrebného spolku má súvis s nedobrou spoločensko-hospodárskou situáciou v Uhorsku v polovici 19. storočia. Krajina bola nedlho po porážke revolúcie v rokoch 1848-1849 v hospodárskom rozvrate. Revolučné boje spôsobili veľké škody a vyžiadali si vysoký počet regrútov, mužov v produktívnom veku. Keď prestali bez náhrady platiť peniaze vydávané revolučnou vládou, peňažný systém v krajine sa silno narušil a mnohé podniky či výrobcovia sa dostali na pokraj bankrotu. Krajinu, v ktorej až do roku 1854 trval výnimočný stav, okrem toho opakovane postihla neúroda obilia, hniloba zemiakov, choroby dobytka, ktoré súviseli s klimatickými zmenami prejavujúcimi sa silnými prietržami mračien, veľkým suchom a prudkými výkyvmi teplôt. Vážnosť situácie podčiarkujú údaje o vyľudnení celých dedín najmä v hornatých oblastiach Šariša, masovom vysťahovalectve ale i úmrtiach od hladu. 
 
Z dobových zmienok vieme, že Prešov doslova zaplavili masy zbedačených, žobrajúcich roľníkov. Pre obdobie 50. rokov 19. storočia, označované aj ako Bachov absolutizmus, je príznačná konsolidácia pomerov v organizácii štátu, posilňovanie centralizmu, citeľný odchod inteligencie do emigrácie, nahradzovanie uhorskej šľachty v úradoch spoľahlivým byrokratickým aparátom, presadzujúca sa kontrola Viedne v oblasti správy, školstva a obchodu. Toto všetko boli dôvody výrazného poklesu politického a tým aj hospodárskeho významu Prešova. Miestni výrobcovia sa s touto situáciou vyrovnávali iba postupne, viaceré podniky zanikli. K zlepšeniu pomerov v hospodárskej oblasti došlo až v priebehu 60. rokov 19. storočia a obzvlášť po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Trvalým negatívom Prešova bola jeho nevýhodná poloha voči trati košicko-bohumínskej železnice. Síce sa s ňou sprostredkovane cez Kysak spojil v roku 1870, no na výraznejší hospodársky rozvoj to nestačilo. Naopak, miestni výrobcovia zostali kvôli zvýšeným nákladom spojeným s nutnosťou vyvážať svoje produkty cez Kysak znevýhodnení voči prílevu lacnejšieho tovaru z iných častí monarchie - Rakúska, Čiech, Maďarska. Perspektívy rozvoja zmarila hospodárska kríza v roku 1873, ktorá bola príčinou aj rozpadu Prešovského spotrebného spolku v septembri 1874. 
 
Zavedenie lokálnej meny, miestnych platidiel v Prešove bolo jedinečným a progresívnym opatrením na zmiernenie negatívneho dopadu nepriaznivej hospodárskej situácie v danom období na miestnej úrovni za účelom podpory domácich výrobcov. Aj napriek krátkej dobe používania svedčia o rozhľadenosti a múdrosti Prešovčanov, ktorí chceli pomôcť svojmu mestu v neprajných časoch.
 
Mgr. Marián Čurný, PhD.
Krajské múzeum v Prešove

Diskusia k článku