Hrušky proti obezite

Hrušky proti obezite

Hrušky sú bohaté na vitamín A, vitamín B, C, E, draslík a meď. Okrem vitamínov obsahujú najmä vápnik, fosfor a ľahko stráviteľné cukry. Majú antibakteriálny, močopudný a posilňujúci účinok. Prečisťujú črevá, odstraňujú zápchu a iné poruchy trávenia. Plody alebo šťava sa používa v ľudovom liečiteľstve pri obezite, močových kameňoch, vysokom krvnom tlaku. Varené a pečené sa používajú proti kašľu a záduchu, odvar zo sušených hrušiek proti hnačkám. Sú vhodné na priamy konzum a spracovanie.

Ktoré odrody sa u nás najviac pestujú?
K najrozšírenejším letno-jesenným hruškám patrí známa odroda Williamsova maslovka. Vznikla ako náhodný semenáč z jadierka v Anglicku už v roku 1770. U nás sa začala rozširovať v roku 1954 a právom jej patrí miesto v našich záhradách. Jej červená mutácia bola objavená v roku 1938. Je to cuzoopelivá odroda, to znamená, že pri výsadbe k nej pridávame dobrých opeľovačov ako sú napr. odrody Boscova fľaška, Konferencia a podobne. Plody sú vynikajúcej chuti, stredne veľké až veľké, kužeľovitého tvaru. Šupka plodov je hladká, jemná, zelená, v plnej zrelosti žltá na slnečnej strane mierne červenkastá. Dužina je biela, veľmi šťavnatá, aromatická, pri červenej odrode až ružovkastá. 
 
Aké vyžaduje pôdno-klimatické podmienky na pestovanie?
Hrušky sú náročné na teplé polohy a najlepšie sa im darí na hlbokých, výživných, hlinitých a hlinito-piesočnatých pôdach dobre zásobených humusom a živinami. V ťažkých a zamokrených pôdach dochádza k postupnému odumieraniu koreňovej sústavy a zasychaniu nadzemných častí konárov, pričom kvalita plodov sa značne znižuje. 
 
V akých tvaroch sa hrušky najčastejšie pestujú?
Najlepšie im vyhovujú voľne rastúce koruny, ktoré rezom upravujeme tak, aby stromy v čase rodivosti mali dostatok priestoru a slnka, čím zvyšujeme kvalitu a cukornatosť plodov. Pri voľne rastúcich tvarov hrušky sadíme od seba na vzdialenosť 4 – 6 m. Ak odrody sú naštepené na slaborastúcom dulovom podpníku, tak stromčeky od seba vysádzame na vzdialenosť 3 – 4 m. Pri pestovaní v tvare štíhleho pretena môžeme stromčeky od seba vysádzať na vzdialenosť 1,5 – 2,5 m, pričom jednotlivé výhonky vyväzujeme k zhotovenej drôtenke do vodorovnej polohy na jednu a druhu stranu od kmienika tak, aby si vzájomné v raste neprekážali. 
 
Čo je to medzištepenie?
Niektoré odrody hrušiek, ktoré štepíme na slaborastúci dulový podpník majú zlú afinitu, to znamená, že ujateľnosť odrôd je veľmi nízka. Preto na dulový podpník naštepíme najprv odrodu hrušiek ako je napr. Konferencia, ktorá sa s dulou veľmi dobre znáša a na túto odrodu súčasne navrúbľujeme hrušku Williamsovu, ktorá má s dulou zlú ujateľnosť. Takto dopestované stromčeky o rok vysádzame na trvalé miesto v záhrade. 
 
Ktorým zimným odrodám hrušiek sa v našich podmienkach darí?
Odroda Lucasova vyniká pravidelnou bohatou rodivosťou, je dobre prispôsobivá a počas kvitnutia odolná proti neskorým jarným mrazom. Plody sú dobre skladovateľné, svetlozelené, neskoršie s ružovým líčkom, majú bielu dužinu sú šťavnaté, príjemne aromatické, odolné proti hubovým chorobám. Z novších odrôd veľmi kvalitné a atraktívne plody hruškovitého tvaru má odroda Dicolor. V konzumnej zrelosti základná farba plodov je prekrytá žiarivočervenou farbou s tmavočerveným líčkom. Plody sú šťavnaté, veľmi dobrej chuti. 
Kedy hrušky presvetľujeme? Koruny stromov presvetľujeme počas vegetačného obdobia tak, aby stromy mali dostatok svetla, to znamená, že nadbytočné letorasty vždy odstránime celé od základu, aby živiny mohli čerpať tie výhonky a plody, ktoré na stromoch ostávajú. Hlboké rezy, to znamená zmladzovanie prestarnutých vysokých stromov, robíme vždy po zbere plodov na jeseň alebo v jarnom období tak, aby sme stromy znížili a súčasne zabezpečili po zmladení rast nových výhonkov, ktoré nám predlžia životnosť pestovaných stromov. Všetky väčšie rezné rany je potrebné ošetriť a zatrieť štepárskym voskom.

Diskusia k článku