Nenáročná lieska

Nenáročná lieska

Pochádza z južnej Európy a západnej Ázie. Lieska turecká dosahuje výšku až 25 m. Vytvára peknú, pravidelnú kužeľovitú korunu. Dobre odoláva mrazu. Plod je guľovitý oriešok. Liesku tureckú používame do výsadieb ako solitérnu drevinu, je vhodná tiež do alejí v zadymenom prostredí. V záhradkách s obľubou pestujeme vyšľachtené veľkoplodé odrody. Najlepšie im vyhovujú hlinité a hlinitopiesočnaté pôdy, dobré zásobené humusom a živinami, s neutrálnou pôdnou reakciou. Dobre sa jej darí aj v polotieni. Oriešky dozrievajú podľa odrôd od konca augusta do októbra. Predčasne ich veľmi radi navštevujú veveričky, pre ktorých sú nedozreté oriešky veľkým lákadlom, takže dokážu v podhorských oblastiach urobiť úplný holožer. Predčasne obraté oriešky majú nedozreté jadrá, preto po obratí sa rýchle scvrkávajú a jadierka zasychajú.

Ako liesku rozmnožujeme?
Pôvodné druhy najčastejšie získavame výsevom dozretých orieškov, ktorých väčšiu vzchádzavosť získame tak, že oriešky cez zimné obdobie prevrstvíme s pieskom, dáme do pivníc, čím získame na jar lepšiu vzchádzavosť. Oriešky vysievame na jar, na kvalitne pripravené záhony tak, že ich ukladáme do hĺbky asi 5 cm od seba vzdialené 5 – 8 cm. Jednotlivé ryhy majú byť od seba vzdialené 30 – 40 cm, čím získame dostatok priestoru pre rast a odburiňovanie medzi klíčiacimi rastlinami. Na jeseň vzídené semenáčiky škôlkujeme alebo vysádzame samostatne do črepníkov, kde za 2 – 3 roky získame vhodné rastliny na trvalú výsadbu.
Ako rozmnožujeme veľkoplodé odrody?
Menšie množstvo kríkov získame odkopkami, to znamená, že okolo pôvodných kríkov zo spiacich púčikov, ktoré sa nachádzajú na koreňoch liesky, počas vegetácie vyrastajú výhonky, ktoré na jeseň oddelíme od materských drevín, čím získame nové sadenice. Liesku môžeme rozmnožovať aj potápaním tak, že pôdu okolo kríkov zrýľujeme, urovnáme a jednoročné výhonky ohneme k pôde a zahnuté miesto prichytíme k pôde tak, aby ponorená časť liesky bola v hĺbke aspoň 10 cm, kde za 1 – 2 roky vytvorí dostatočne silnú koreňovú sústavu. Okolo liesky potápame len jednoročné výhonky, ktoré počas vegetácie najlepšie zakoreňujú. Väčšie množstvom nových krov môžeme získať nakopcovaním tak, že materskú drevinu na jar úplne zrežeme pri zemi a zo spiacich púčikov tvoriace sa letorasty nahrnieme do výšky 20 – 25 cm zeminou, v ktorej do konca roka vytvoria koreňovú sústavu. Na jeseň nakopcovanú zeminu odhrnieme a jednotlivé zakorenené výhonky nožnicami oddelíme, aby každá časť výhonkov mala dostatočné korienky. Oddelené sadenice na jeseň zaškôlkujeme, aby sme z nich získali vhodné kríky na výsadbu.
 
Ako si dopestujeme stromčekové tvary liesky?
Previslé a ušľachtilé odrody liesok štepíme na dopestované podpníky liesky, ktoré sme si dopestovali výsevom oriešok. Vrúble na štepenie berieme ešte pred ich narašením, to znamená v mesiacoch december -  január. Vrúble odobraté zo stromov v jarnom období sa po naštepení veľmi zle ujímajú, pretože na vrúbľoch už prúdi miazga, takže vrúble po naštepení nám síce veľmi rýchle vytvoria prvé lístky, ktoré nám za niekoľko dní hneď zaschnú a zvädnú, pretože podpník nedokáže, tak rýchle zásobovať listovú plochu vrúbľov živinami. Na ujateľnosť vrúbľa je potrebné pomalšie rozvíjanie sa púčikov, ktoré dosiahneme len vtedy, keď vrúble po naštepení ešte spia, čím dochádza k pomalšiemu narašeniu púčikov, ktoré stačí koreňová sústava podpníkov zásobovať vodou a živinami.
Aké spôsoby vrúbľovania používame?
Pri štepení sa vždy riadime časom a hrúbkou podpníkov. Ak je podpník rovnako hrubý ako vrúbeľ používame štepenie spojkovaním, tento spôsob vrúbľovania je vhodný aj v zimných mesiacoch, keď naštepené odrody dávame do pivníc, alebo keď je v zimnom období také počasie ako v tomto roku, môžeme ich po navrúbľovaní hneď vysádzať na záhony do voľnej pôdy. Takto naštepené a vysadené štepence majú na jar veľmi rýchly štart a veľmi dobrú ujateľnosť. Ak máme hrubšie podpníky môžeme do nich štepiť ušľachtilé odrody vrúbľovaním do boku, za kôru, prípadne použijeme iný vhodný spôsob štepenia.

Diskusia k článku