Zdravá pochúťka pre každého

Zdravá pochúťka pre každého

Plody sú vhodné na priamy konzum a spracovanie. Obsahujú najmä vitamín B2 a vitamín E. Sú bohaté na proteíny, horčík, draslík, fosfor a meď. V mandliach sa nachádza veľké množstvo vápnika, dôležitého pri vývoj kostí. Konzumácia plodov znižuje hladinu cholesterolu.

V akých pôdno-klimatických podmienkach mandľu pestujeme?
Mandľa je veľmi náročná na teplo a svetlo. Vo vyšších polohách drevo zle vyzrieva a namŕzajú kvety. Na nízke teploty sú citlivé najmä mladé plody tesne po odkvitnutí. Najlepšie sa jej darí na výhrevných pôdach, dobre zásobených živinami, s vyšším obsahom vápnika. Na vlahu je menej náročná, preto ju vysádzame najmä do suchších oblastí, pretože svojím hlbokým koreňovým systémom dokáže čerpať vlahu a živiny z väčších hĺbok pôdy.

Ktoré odrody v našich podmienkach pestujeme?
Sladkoplodá mandľa Vama bola vyšľachtená v Čechách z výsevu kôstok odrody Sultán. Má stredne silný vzrast, vytvára riedke vzdušné, polorozložité koruny. Plody dozrievajú začiatkom októbra, sú stredne veľké, elipsovitého tvaru.  Pri výsadbe sa snažíme vysádzať dve odrody, pretože pri zlom opelení sú úrody nízke a nedostatočne opelené kvety predčasne opadávajú. Kvitne veľmi skoro na jar. Kvety sú jednou z prvých pastiev pre včely. Odroda mandlí Zora sa zberá koncom septembra až začiatkom októbra. Plody má úzke, elipsovitého tvaru, stredne veľké, pokryté tmavozelenou rubinou, ktorá sa dobre oddeľuje od zrelých plodov. Škrupina je tvrdá, bledohnedá. Chuť plodov je sladká, s typickou mandľovou arómou.

V akých tvaroch mandľu pestujeme?
Najčastejšie ju vysádzame ako štvrťkmeň alebo voľne rastúci zákrpok. Stromčeky sadíme na vzdialenosť 4 - 5 m. Najlepšie je vysádzať na jeseň, pretože mandľa na jar veľmi skoro raší a takto vysadené stromčeky sa veľmi zle ujímajú. Stromčeky výchovným rezom v prvom roku po výsadbe na jar hlboko skrátime tak, že každý výhonok upravíme na dĺžku 5 – 10 cm, čím zabezpečíme vytvorenie dostatočne silných výhonkov a budúcich kostrových konárov. Presvetľovacím rezom sa snažíme korunu stromov upravovať, aby sme získali dostatočne svetlú a riedku korunu, s bohatým rodivým obrastom. Mandle presvetľujeme na jar a všetky väčšie rezné rany dôkladne zatrieme štepárskym voskom. Jednoročné výhonky neskracujeme, ale nadbytočné letorasty odstraňujeme úplne od základu, to znamená, že režeme na konárový krúžok v blízkosti kostrových konárov. Mandle očkujeme na vhodné podpníky, ktoré sú pod označením MN-VA-1, MN- VA-2 a iné. Mandľové podpníky v suchých oblastiach a vápenatých pôdach sú vhodné aj pre broskyne.

Ako mandle rozmnožujeme?
Dozreté plody na jeseň pozbierame, necháme vysušiť a cez zimné mesiace ich stratifikujeme, to znamená, že ich dáme do črepníkov z riečnym pieskom. Na jar kôstky opatrne ukladáme na dôkladne upravené záhony, do hĺbky 2 – 3 cm, na vzdialenosť 10 – 15 cm. Medzi riadkami ponechávame vzdialenosť 40 – 50 cm. Vzídené podpníky, ak dosiahnu hrúbku ceruzky, v mesiacoch júl – august očkujeme kvalitnými mandľovými odrodami, alebo do nich naočkujeme ušľachtilé odrody broskýň. Za 1 – 2 roky dopestujeme stromčeky, ktoré vysádzame na trvalé miesto v záhrade. Pri očkovaní dávame pozor, aby sme očkovali len do prírastkov, ktoré vyrástli od jari do letného očkovania. Pri očkovaní do staršieho dreva je ujateľnosť očkovancov minimálna.

Ako prihnojujeme mandle?
Stromčeky každý rok v predjarnom období prihnojíme viaczložkovými granulovanými hnojivami ako je Cererit a NPK hnojivo. Počas vegetácie na listy striekame tekutými hnojivami typu Harmavit, Fytovit a podobne. Mandle sú náročne na vápno, preto každý 3 – 4 rok na jeseň do pôdy zapracujeme mletý vápenec. Mandle sú odolné voči hubovým chorobám, výskyt cicavého hmyzu obmedzujeme dostupnými insekticídmi, ako je prípravok Bi 58 EC – Nové.

Diskusia k článku