Marhule

Marhule

Chutné, šťavnaté ovocie s atraktívnymi a lákavými plodmi, ktoré sú vhodné na priamy konzum a spracovanie.

Marhule obsahujú: 80 percent vody, 12 percent sacharidov, provitamín A, vitamín C, aminokyseliny, vitamíny skupiny B, betakarotén, vápnik, horčík, fosfor, draslík, železo, síru, kremík, mangán a meď. Posilňujú vlasy, nechty aj pokožku. Zabraňujú chudokrvnosti aj únave. Konzumácia marhúľ zlepšuje krvotvorbu a kvalitu krvi. Marhule brzdia procesy starnutia, zlepšujú stav zraku. Plody sú vhodné na priamy konzum a spracovanie. Dajú sa z nich pripraviť kvalitné kompóty, džemy, lekváre a pod.
Ktoré odrody prinášajú prvé ovocie?
Najskoršie dozrieva odroda Ružová skorá a Karola. K najrozšírenejším u nás pestovaným marhuliam patrí Sabinovská, Maďarská a Veľkopavlovická, ktoré vynikajú veľkými plodmi, ktoré sú náchylne na hniloby. Skoré odrody sú síce menšie, odroda Karola je značne odolná voči chrastavitosti a škvrnitosti plodov. Ich základná farba je žltá, pričom šupka je pokrytá karmínovočerveným líčkom. Dužina je pomarančová, pevná, dobre oddeliteľná od kôstky. Plody konzumne dozrievajú veľmi skoro, kvety sú stredne veľké s bledoružovými korunnými lupienkami. Stromy sú samoopelivé, ale vyššie úrody získame, ak v záhradke máme vysadené viac postupne dozrievajúcich odrôd. Na opelenie je potrebné dostatočne množstvo včiel, ktoré nám značne pomôžu zvýšiť rodivosť stromov.
Ako marhule pestujeme?
Marhule sú veľmi náročné na prostredie a pôdu, preto ich vysádzame na slnečné a chránené polohy. Pôdu vyžadujú ľahkú, hlbokú, hlinito-piesočnatú, dostatočne zásobenú humusom a živinami. Stromy je potrebné dostatočne zásobovať vápnikom, pričom na jeseň sa snažíme do pôdy každý 3 – 4 rok zapracovať mletý vápenec. Na ťažkých a zamokrených pôdach marhule trpia glejotokom a bakteriálnymi chorobami, ktoré nám spôsobujú postupné, alebo náhle odumieranie celých stromov. Glejotok sa snažíme liečiť tak, že po jeho mechanickom odstránení napadnuté miesta ošetríme handričkou, namočenou vo vode,  zriedenou s octom v pomere 1 : 5. Pre marhule je najvhodnejší pestovateľský tvar štvrťkmeň, s výškou kmienika 80 – 100 cm, na ktorom si postupne dopestujeme 4  - 5 základné kostrové konáre, na ktorých sa nám tvorí krátky plodonosný obrast.
Ako marhule presvetľujeme?
Stromy najčastejšie upravujeme pred kvitnutím a hneď po zbere úrody, aby sa nám v letnom období rezné rany dobre zahojili. Všetky väčšie rezné plochy dôkladne zatrieme kvalitným štepárskym voskom. Z korún stromov odstraňujeme poškodené a zasychajúce konáre, aby sa hubové choroby neprenášali do zdravých pletív konárov, ktoré potom postupne odumierajú. Pri rezoch na konároch nenechávame čapíky a kýpte, pretože podporujú odumieranie stromov.
Čo je to Šittov rez?
Uplatňujeme ho v júni, keď tohtoročné prírastky o 1/3 skracujeme, čím chceme dosiahnuť rozvetvenie letorastov, ktoré v budúcom roku kvitnú o niekoľko dni neskoršie, čím môžu uniknúť neskorým jarným mrazom. Rozvetvené letorasty na budúci rok upravujeme tak, že na kostrových konárov ponechávame len tie spodné výhonky, ktoré sú vhodné rozložené a smerujú smerom von z koruny stromov, čím dosiahneme vzdušné otvorené koruny.
Ako očkujeme marhule?
Odrody sa snažíme naočkovať na zdravé slivkové podpníky, ako je biela slivka a myrobalán. Očkujeme len do tohoročných letorastov, ktoré nám vyrástli po jarnom skrátení. Na podpník dávame 2 – 3 marhuľové očká, ktoré vyrezávame z odrôd tak, aby na 3 – 4 cm štítku nebola drevná časť. Štítky majú mať krátku 1 cm stopku. Na podpníku robíme zárez v tvare písmena T. Ak stopka za 3 – 4 týždne po jemnom dotyku odpadne, je predpoklad, že očká sa nám ujali.

Diskusia k článku