Osevný postup

Osevný postup

Prečo striedame jednotlivé druhy pri výsadbe ovocných stromov? Často sa stáva, že marhuľa alebo broskyňa odumrie a chceme na to isté miesto vysadiť nový ovocný strom.

Po odumretí stromov sa v pôde nachádzajú korene napadnuté hubovými a bakteriálnymi chorobami, ktoré na odumretých koreňoch ostali, takže sa v pôde šíri infekcia na nové stromčeky. Koreňová sústava z pôdy vyčerpala všetky živiny potrebné pre rast nasledujúcej plodiny, preto je dobré vždy zakladať novú výsadbu tam, kde sa ovocné stromy ešte nepestovali, alebo urobiť zámenu tak, že tam, kde boli jadroviny, vysadíme kôstkoviny a opačne.

Ako postupovať, keď chceme po odumretí marhule vysadiť novú marhuľu?
Ak v záhrade nemáme priestor postupujeme tak, že odumretý strom celý vykopeme a snažíme sa vykopať aspoň 70 cm hlbokú a 150 cm širokú jamu, z ktorej odvezieme zeminu a do vykopanej jamy navozíme ornicu, kde sa ešte stromy nepestovali. Jamy zasypeme aspoň dva až tri týždne pred výsadbou, aby zemina do začiatku výsadby uľahla, aby stromček po výsadbe neklesal v pôde.
 
Ako striedame plodiny v zeleninárskej časti záhrady?
Urobíme osevný postup, to znamená naplánujeme si, kde chceme mať druhy plodín v nasledujúcom roku a podľa toho pozemok vyhnojíme. Do prvej zeleninárskej trate zaraďujeme tie druhy zelenín, ktoré vyžadujú dobre vyhnojenú pôdu organickými hnojivami. V jesennom období maštaľným hnojom vyhnojíme pôdu, kde na jar budeme vysádzať okopaniny ako sú zemiaky, hlúboviny a plodová zelenina.
 
Akú pôdu na  výsev vyžaduje koreňová zelenina?
Mrkvu a petržlen zaraďujeme do druhej zeleninárskej trate. To znamená, že tieto druhy neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom. Vysievame ich po vyhnojených zemiakoch, plodovej zelenine a hlúbovinách. Ak by sme ich dávali do čerstvo vyhnojenej pôdy, korene by počas vegetácie a počas uskladnenia podliehali hnilobám, nadbytkom nadmerného množstva dusíka.
Ako vplýva na úrodnosť pôdy zelené hnojenie?
Častým vysádzaním a vysievaním rastlín  na to isté miesto v záhrade sa pôda opotrebuje, chýbajú  v nej živiny, je veľký nedostatok organickej hmoty. Preto po zbere skorých plodín je dobré, ak na záhony vysievame vikovité rastliny, ďatelinu, horčicu, repku, hrach a ďalšie plodiny, ktoré tvoria na koreňoch hrčkotvorné baktérie. Po zaoraní zelenej hmoty do pôdy získame organickú hmotu, ktorá zlepšuje štruktúru pôdy. Rastliny na zelené hnojenie dokážu aj z väčších hĺbok pôdy získať živiny, zlepšujú priepustnosť pôdy pre následné plodiny.  Organická hmota po zaoraní je zdrojom energie pre činnosť pôdnych organizmov. Hnojením zelenou hmotou zlepšujeme fyzikálne vlastnosti pôdy, zabraňujeme rozširovaniu trvácich burín ako je pýr, pichliač a pod.
Po koľkých rokoch obmeňujeme výsadbu ríbezlí a egrešov?
Stromčekové tvary pestujeme na jednom mieste 10 – 15 rokov, kríčkové ríbezle môžeme podľa starostlivosti o ne na jednom mieste ponechať 20 – 25 rokov. Dĺžka pestovania závisí od výživy, ochrany, ale najmä od presvetľovania, to znamená, že na kríkoch nesmie byť staršie ako štvorročné drevo. Každoročným ponechávaním mladých výhonkov získame nové rodivé drevo, ktoré prináša kvalitné ovocie. Nové výsadby sa snažíme v záhrade umiestniť vždy tam, kde sme doteraz drobné ovocie nepestovali. Na výsadbu používame vždy kvalitný biologický materiál, čiže odrody, ktoré zabezpečujú dostatočne dlhé strapce s kvalitnými bobuľami, odolné voči hubovým chorobám. 

Diskusia k článku