Ošetrovanie starých stromov

Ošetrovanie starých stromov

Staršie ovocné stromy vo veľkých záhradách, štepené pred desiatkami rokov vytvorili počas rastu mohutné koruny, ktoré je potrebné znížiť a predĺžiť ich životnosť.

Prečo ovocné stromy vysadené pred niekoľkými rokmi tak mohutne rástli?
Odrody sa v minulosti štepili najmä na bujne rastúce podpníky, ktoré vyrástli z jadierka alebo z kôstky divorastúcich druhov. Štepili sa do plánok, ktoré v pôde vytvorili mohutný koreňový systém, ktorý podporoval bujný rast naštepenej odrody. Takto vysadené odrody začali neskoršie prinášať úrodu, čiže rodili od 7 – 10 roku, vytvorili veľké koruny, pri ktorých sa striedali roky nadúrody ovocia a roky, keď stromy nerodili. V tomto období sa ušľachtilé odrody vrúbľujú alebo očkujú na slabšie rastúce podpníky, ktoré nie sú rozmnožené z jadierka, ale zo zakorenenej časti podpníka. Preto rastú slabo a prinášajú prvé plody v prvých rokoch po výsadbe.
Ako znižujeme výšku bujne rastúcich stromov?
Prehustené veľké koruny sa snažíme zmladzovacím rezom znížiť tak, aby boli prístupné pre zber, aby sme získali kvalitné ovocie, to znamená viac svetla v korune, podporí lepšie vyfarbenie a cukornatosť plodov. Po znížení korún zo spiacich púčikov, ktoré sa nachádzajú na starších konároch, sa vytvoria mladé vlky, z ktorých si za niekoľko rokov dopestujeme nové mladé rodivé drevo. Čiže zmladzovanie si rozdelíme na niekoľko rokov, aby stromy mohli prirodzenou formou obnovovať svoju prestarlú korunu.
 
Ako postupujeme pri reze starých stromov?
Koruny sa snažíme otvoriť, čiže vždy odstraňujeme bočné konáre na konárový krúžok. To znamená režeme tesne nad bočným konárom, aby sa rezné rany dobre zahojili, čiže vytvorili kalus. Hrubšie konáre režeme na dvakrát, aby sa kôra nezatrhla, čím by sme vytvorili vstupnú bránu pre hubové choroby. Aj väčšie rezné rany sa snažíme zatierať štepárskym voskom alebo latexovou farbou, pretože po rezných plochách vyteká z rany miazga, ktorá priláka cicavý hmyz, najmä vošky, ktoré zoslabujú hojenie rán. V miestach rezu potom vznikajú hubové choroby, miesta sú čierne, vylučujú medovicu, na ktorú prilákajú mravcov a ďalší cicavý a žravý hmyz. Postupne zmladzované stromy za niekoľko rokov dokážu vymeniť starý rodivý obrast za nové rodivé drevo, ktoré prináša kvalitné ovocie.
 
 Akú výživu je potrebné ovocným stromom dodať po zmladení?
Koreňová sústava každý rok v pôde hľadá potrebné živiny pre rast a rodivosť plodiny, preto sa vyčerpáva a nedostatok v pôde sa vždy prejaví. Preto každý rok na jar do pôdy zapracujeme pomalšie pôsobiace hnojivá so všetkými základnými prvkami, doplnené o stopové živiny, čiže rozhodíme hnojivá typu Cererit. Vždy majme na zreteli, že aktívne koreňové vlásočnice schopné čerpať živiny sú po obvode a za obvodom koruny stromov, kde je potrebné hnojivo zapracovať. Väčšina záhrad je zatrávnených, preto živiny ovocným stromom dodávame postrekom cez listy. Tekuté hnojivá Rokosan, Hakofyt rozpustíme vo vode a striekame na listovú plochu, čím listy cez prieduchy okamžite prijímajú rozpustené živiny, čo sa prejaví na zdravom raste a rodivosti stromov. Prihnojujeme dvakrát na listovú plochu. Prihnojovanie musíme ukončiť do konca júna, pretože neskoršie hnojenie podporuje ďalší rast, zle vyzrievanie dreva a plodov, čo spôsobuje vymŕzanie výhonkov a zle skladovanie ovocia.
 
Kedy zmladzujeme kôstkoviny?
Čerešne, višne, marhule a broskyne sa snažíme vždy znížiť tesne pred kvitnutím stromov, kedy sa lepšie hoja rezné rany a súčasne zabránime nadúrode ovocia, ktorá stromy veľmi zoslabí a stromy po vysokých úrodách, v ďalšom roku často vysychajú až odumierajú. Často sa to prejaví najmä na broskyniach a marhuliach. Čerešne režeme aj s plodmi, ktoré oberáme potom pokojne z konárov na zemi. Pri rezoch nikdy nenechávame čapíky, pretože sú vstupnou bránou pre hubové infekcie, ktoré spôsobujú odumieranie konárov.

Diskusia k článku