Z trpaslíka obor

Z trpaslíka obor

Aké podpníky rozoznávame? Generatívny podpník je podpník, ktorý nám vyrastie z jadierka alebo kôstky ovocného stromu.

Tieto semenáče rastú veľmi bujne a naštepené odrody prinášajú úrodu až o niekoľko rokov. Ich koreňová sústava v pôde je mohutná a podporuje bujný rast korún stromov, ktoré nám v záhrade zaberajú veľa miesta a koruny stromov dorastajú do značných výšok. Vegetatívne podpníky sú tie, ktoré vznikajú po zakorenení bylinných letorastov, čím ich vplyv na rast odrody je slabší, takže takto naštepené odrody začínajú prinášať úrodu už v prvých rokoch po výsadbe na trvalé stanovište.
 
Aké sú najslabšie rastúce podpníky vhodné pre jablone?
K najrozšírenejším a najviac používaným podpníkom patrí podpník M9, ktorý má slabý koreňový systém, čiže rast naštepenej odrody je pomalší. Takto pestované stromčeky vysádzame od seba na vzdialenosť 1 – 2,5 m od seba a medzi radmi ponechávame priestor 3 – 4 m. S obľubou ich pestujeme v tvare voľne rastúceho zákrpka alebo ako štíhle vretená. Jabloňový podpník M4 a MM106 má stredne bujný rast, väčšiu koreňovú sústavu, takže naštepené odrody vysádzame od seba na vzdialenosť 3 – 4 m a medzi radmi ponecháme pracovný priestor 4 – 5 m. Sú vhodné na pestovanie v tvare štvrťkmeňa, palmety, kde dosahujú vysoké úrody. Medzi bujnejšie vegetatívne podpníky patrí podpník M1, A2 a ďalšie, ktoré vyžadujú pri výsadbe aspoň 4 – 5,5 m.
Ako si dopestujeme vegetatívny podpník?
Zakorenený podpník skrátime úplne pri zemi tak, aby nad povrchom pôdy ostala len 5 cm časť podpníka, z ktorej nám počas vegetácie zo spiacich púčikov vyrastajú letorasty, ku ktorým do konca jesene prihrnieme do výšky 20 – 25 cm zeminu. Bylinné časti letorastov v zemine vytvoria koreňovú sústavu. Zeminu v jeseni od nich odhrnieme a zakorenené podpníky vysadíme na pripravené záhony od seba na vzdialenosť 20 – 25 cm. V ďalšom roku  do nich vrúbľujeme alebo očkujem ušľachtilé odrody.
 
Ako si dopestujeme generatívny podpníky?
Nazbierané kôstky z broskýň a marhúľ v jeseni dávame do piesku, čím prebehne stratifikácia, to znamená, že kôstky po výsadbe na jar začnú klíčiť, čím získame vyššie percento semenáčikov vhodných na vrúbľovanie a očkovanie v ďalšom roku. Kôstky alebo naklíčené jadierka dávame od seba na vzdialenosť 5 – 10 cm do hĺbky 2 – 3 cm. Počas vegetácie okolo nich pôdu pravidelne kypríme a prihnojujeme ich viaczložkovými tekutými hnojivami. Cicavý hmyz a hubové choroby likvidujeme dostupnými fungicídmi a insekticídmi.
 
Čo je to myrobalán?
Do tohto podpníka v jarnom období vrúbľujeme ušľachtilé odrody sliviek a marhúľ. Môžeme ich rozmnožovať pomocou kôstok a slabšie rastúce typy podpníka získame nakopcovaním podobne, ako rozmnožujeme jabloňové podpníky. Do myrobalánu v letnom období môžeme očkovať broskyne, ktoré v drsnejších podmienkach vytvárajú silnejšiu koreňovú sústavu a podpník je odolnejší voči nízkym teplotám. Odrody broskýň očkujeme v mesiacoch jún -  august tak, že odobraté očká dávame do tých letorastov, ktoré vyrástli v tomto roku. Hrúbka letorastov na očkovanie má mať priemer ceruzky, to znamená 0,5 – 1 cm. Ak očkujeme do staršieho dreva ujateľnosť očiek je minimálna.

Diskusia k článku