Najlepšie odrody

Najlepšie odrody

Zbieraním a popisovaním odrôd a ich vlastností sa zaoberali už v staroveku, v rokoch 372 – 287 pred naším letopočtom, keď už vtedy bolo popísaných niekoľko kvalitných odrôd. V 17 – 19. storočí nastal veľký rozvoj v šľachtení ovocných drevín.

Na čo sa kladie najväčší dôraz pri výbere odrôd?
V šľachtení sa naši a zahraniční šľachtitelia zameriavajú najmä na chuťové  vlastnosti, vyfarbenosť plodov, odolnosť voči chorobám, mrazom a podobne. Vyšľachtiť novú odrodu trvá niekoľko desaťročí a aj tak výsledok výberu nemusí byť úspešný. V posledných rokoch sa najmä pri jabloniach vyšľachtilo veľa odrôd, ktoré majú výborné chuťové vlastnosti a sú odolnejšie voči hubovým a bakteriálnym chorobám. Práve tieto rezistentné odrody sa snažíme získať, aby sme chemickú ochranu vo svojich záhradách mohli obmedziť.
Ktoré odrody jabĺk sú odolnejšie voči múčnatke a chrastavitosti?
Z letných odrôd je to najmä Júlia, skorá letná odroda s atraktívnymi, plocho guľovitými plodmi, ktoré sú prekryté tmavo-červenou farbou. Jablká sú vynikajúcej chuti. Z jesenných jabĺk je obľúbená odroda Prima, ktorá má skorý nástup do rodivosti, je veľmi úrodná, šupka plodov je tmavočervenej farby. V záhradách najviac pestujeme zimné rezistentné odrody ako sú Rubinola, Melrose, Florina, Melódie, Topaz.
 
Čo považujeme za krajové odrody?
Z pestovateľského a šľachtiteľského cieľa majú obrovský význam, pretože boli objavené ako náhodné semenáče v regiónoch, kde vyrástli. Sú prispôsobené na miestne pôdno-klimatické podmienky. Z jabloní sú stále obľúbené staré odrody ako je Parmena zlatá, Matkino, Kardinal pásikový, Solivarské ušľachtilé, Jadernička moravská, Banánové zimné a ďalšie, ktoré sa už v ovocných škôlkach nepestujú, ale záhradkári z nich stále zháňajú vrúble a snažia sa ich zachovať štepením na vhodné podpníky. Pri slivkách sa snažíme nájsť odolnejšie odrody voči vírusovej chorobe - šárke sliviek, ktorá nám značne znižuje kvalitu a úrodnosť plodov. Z rezistentných odrôd voči tejto chorobe sa pestujú najmä slivky Jojo, Tophit a ďalšie.
 
Ako vyhľadávame krajové semenáče?
V prírode sa často stáva, že náhodným, prirodzeným opelením včiel a hmyzu po dopade jadierok a kôstok na pôdu sa po určitých rokoch objavia stromy, ktoré prinášajú kvalitné ovocie. Podobne z kôstok marhúľ a broskýň rastú v záhradách stromčeky, ktoré bez očkovania majú výborné chuťové vlastnosti, sú odolnejšie voči mrazom a hubovým chorobám. Práve takto nájdené semenáče je potrebné si všímať a najlepšie z nich odovzdať a prihlásiť na skúšobné stanice, kde ich pracovníci hodnotia, a po niekoľkých rokoch ich môžu povoliť ako nové odrody na pestovanie.
 
Ktoré známe odrody boli nájdené ako náhodné semenáče?
Odrodu Jonathan objavili už v roku 1800, ako náhodný semenáč na farme v Kinstone pri New Yorku. V Anglicku bola takto objavená odroda Coxová reneta, ktorá má dodnes vynikajúce chuťové vlastnosti plodov. Z hrušiek bola objavená v 19. storočí vo Francúzsku odroda Boscová fľaška a svetoznáma Williamsová maslovka, Lukasová maslovka, ktorým patrí stále miesto v našich záhradách dodnes. Z čerešní boli objavené náhodne vynikajúce odrody, ako je skorá čerešňa Karešová, stredne skoré dozrievajúce odrody Kordia, Hedelfingenská a ďalšie.
 
Ako získavame jadierka a kôstky na rozmnožovanie?
Z dozretého ovocia vybraté jadierka a kôstky vysušíme, označíme pôvod materských stromov. Cez zimné mesiace ich prevrstvíme s pieskom a dáme v črepníkoch do pivníc. Na jar ich plytko vysievame na pripravené záhony. Takto získané semenáčiky, nám rodia až v 5 – 10 roku po vysadení, preto skoršiu rodivosť z nich získame tak, že z nich odobraté vrúble naštepíme na slabšie rastúce podpníky, ako je M9 a M26, čím získame z nich skoršiu rodivosť. Najlepšie semenáče ďalej sledujeme a postupne rozmnožujeme.

Diskusia k článku