Rodivý obrast

Rodivý obrast

Ako zakladáme kostrové konáre? Prvé tri roky po výsadbe sa snažíme vytvoriť dostatočne silné základné konáre, ktorých úlohou je udržať v ďalších rokoch úrodu tak, aby sa konáre pod ťarchou plodov nelámali a každým rokom tvorili prírastky a zabezpečovali stabilitu ovocného stromu.

Pevné kostrové konáre v prvých rokoch získame tak, že vysadené stromčeky na jar o 1/3 skracujeme, čím získame potrebné rozvetvenia a dostatočný počet vhodne rozložených bočných kostrových konárov. Od štvrtého roku po výsadbe sa na ovocnom strome snažíme vytvárať krátke plodonosné drevo.
 
Ako plodonosné drevo získame?
Jablone, hrušky, čerešne a slivky majú na tohtoročných výhonkoch, ktoré vyrástli od apríla do konca roka na 95 – 100 % len listové púčiky. Tie je potrebné,  aby sa premenili na púčiky kvetné. Tieto púčiky v budúcom roku získame tak, že výhonky, ktoré  v tomto roku vyrástli už na jar, v nasledujúcom roku nesmieme o 1/3 skracovať, ale ich ponechávame celé, neskrátené. Tým získame to, že listové púčiky sa do konca roka premenia na púčiky kvetné a o ďalší rok sa z nich vytvára krátky rodivý obrast a stromy prinášajú úrodu. Krátke rodivé drevo sa postupne rozvetvuje, čiže jednotlivé výhonky majú postupne dlhší rodivý obrast, ktorý na stromoch ponechávame a jeho množstvo regulujeme vždy rezom na niektorý vhodne rozložený bočný výhonok.
Koľko ovocný strom dokáže vytvoriť rodivého dreva?
O množstve úrody a rastu ovocných stromov rozhoduje najmä použitý podpník, pestovaná odroda a starostlivosť pestovateľa o ovocný strom. Nepresvetľované stromy v záhradách majú veľmi veľa bočných konárov a množstvo rodivých púčikov, ktoré síce bohato kvitnú, tvoria nadmerné množstvo drobných plodov, no nemajú typickú chuť, zo stromov opadávajú a tie sa nadbytkom ovocia veľmi vyčerpávajú a v ďalšom roku nerodia, pretože nemajú nedostatok živín na zakladanie novej úrody. Preto máme tzv. striedavú rodivosť.
 
Ako odstraňujeme striedavú rodivosť stromov?
Základom je rez ovocných stromov, to znamená podľa pestovaného druhu na stromoch ponechávame len taký počet výhonkov a kostrových konárov, koľko je ovocný strom schopný uniesť a súčasne prinášať kvalitné ovocie. Podľa ročných prírastkov, listov sa veľmi dobre dá ovocný strom čítať a podľa toho mu pomáhať tak, aby všetky konáriky mali v korune dostatok priestoru pre rast, aby koruny stromov boli vzdušné, aby sa do nich mohli dostať slnečné lúče. Vitalitu a kondíciu stromov udržujeme výživou, to znamená, že spotrebované živiny je potrebné  každý rok ovocným stromom dodať. Nielen základné živiny ako je dusík, fosfor a draslík, ale aj stopové prvky, ktoré sa nachádzajú najmä v špeciálnych tekutých hnojivách, ktorými striekame na listovú plochu, čím stromy cez prieduchy listov prijímajú okamžite dodané živiny.
 
Ako ovplyvňujeme rodivosť prebierkou plodov?
Je to najúčinnejší, aj keď na čas a prácu náročný spôsob, ale odobratím malých, ešte zelených plodov, ktoré sú nadbytočné, poškodené, menšie, napadnuté škodcami, dáme možnosť ponechaným plodom dorásť do štandardnej veľkosti. Vyfarbené ovocie má väčšie množstvo vitamínov, má dobrú skladovateľnosť, je lepšie odolné proti monilióze a hubovým chorobám. Odobratím neštandardných a nadbytočných plodov docielime to, že ovocný strom aj v ďalšom roku má dostatok živín na založenie novej úrody, čím sa striedavá rodivosť  značne obmedzuje a dochádza k pravidelnej rodivosti stromov, pokiaľ ďalšie faktory, ako je výskyt jarných mrazov, nedostatok včiel, krupobitie a ďalšie faktory nám neovplyvnia výšku úrody.

Diskusia k článku