Tvarovanie ovocných drevín

Tvarovanie ovocných drevín

Poznáme rôzne spôsoby pestovania ovocných stromov. Najčastejšie ako voľne rastúce alebo v tvare štíhleho vretena či palmety.

 Čo rozumieme pod názvom voľne rastúci strom?
Je to prirodzený rast stromov s výškou kmeňa 80 – 100 cm, keď sa snažíme vytvoriť prvé a druhé poschodie koruny, ktorá má 4 – 5 základné kostrové konáre, na ktorých si dopestujeme krátke a dlhé rodivé drevo. Konáre sú rozložené na všetky svetové strany a každoročným rezom regulujeme počet výhonkov tak, aby koruny stromov boli vzdušné a mali dostatok kvetných púčikov, ktoré dokážu prinášať pravidelnú úrodu.

Ako si dopestujeme kotlovitú korunu?
Tento var je výhodný najmä pre broskyne, marhule, ale aj ďalšie ovocné druhy, pretože do vnútra koruny sa dostáva viac slnka, plody sú lepšie vyfarbené, majú vyššiu kvalitu a cukornatosť plodov. Pri tomto spôsobe pestovania ponechávame len 3 - 4 základné kostrové konáre. Po výsadbe je dôležité hlboké skrátenie, to znamená, že na jeseň alebo na jar vysadené stromčeky skrátime tak, že na výhonkoch ponecháme len 2 – 3 púčiky, z ktorých vyrastú základné a bočné konáre. Tie v ďalších rokoch udržujeme tak, aby stred koruny bol vždy osvetlený a vzdušný. Z koruny odstraňujeme všetky poškodené, slabo vyvinuté, suché a chorobami poškodené výhonky, ktoré nedokážu vytvoriť kvalitné plodonosné drevo. Pri broskyniach, marhuliach a višniach sa snažíme odstrániť výhonky napadnuté glejotokom a moniliózou, ktorá sa rýchle šíri na plody, ktoré potom hnijú a zo stromov opadávajú. Oslabené konáriky postupne zasychajú, až stromy odumierajú.
 
Ako pestujeme štíhle vretená?
S obľubou ich vysádzame najmä vtedy, ak máme menší priestor v záhrade, keď k vybudovanej drôtenke na jednu a druhú stranu od kmienika postupne do vodorovnej a mierne šikmej polohy vyväzujeme výhonky a letorasty. Pri tomto spôsobe pestovania je dôležitá odroda a slaborastúci podpník, ktorý má označenie M9, čo znamená, že podpník má slabý rast a odrody na ňom naštepené začínajú rodiť už v 2 – 3 roku po výsadbe, ak rodivosť stromov neovplyvníme nesprávnym rezom. Stromčeky pri tomto spôsobe pestovania vysádzame od seba na vzdialenosť 1 – 2 m a medzi radmi ponechávame pracovný priestor 3 – 4 m. Na výsadbu sú najvhodnejšie jednoročné špičiaky, stromčeky bez korunky, ktoré po výsadbe skrátime na výšku 70 – 80 cm od zeme. Po tomto skrátení vyrastené letorasty ohýbame k drôtenke tak, aby medzi nimi nad sebou bol dostatočný priestor pre tvorbu rodivého dreva. Na jar každý rok stredný výhonok, čiže predlžovanie kmeňa, skracujeme asi 20 – 25 cm nad posledným vyviazaným výhonkom, aby sme nemali medzi jednotlivými výhonkami veľké medzery, čím vznikajú v stene prázdne miesta. Bočné letorasty nikdy na jar neskracujeme, pretože by sme tvorili „metly“, to znamená ďalšie letorasty, na ktorých by boli len ďalšie listové púčiky. Ponechaním neskrátených výhonkov sa do konca roka vytvoria kvetné púčiky. Dĺžku výhonkov potom upravujeme na jeseň alebo na jar v budúcom roku, keď ich skrátime na niektorý krátky bočný výhonok. Jarným rezom buď ponechávame alebo odstraňujeme celé výhonky na konárový krúžok, to znamená pri základe konárov, aby sa rezné rany dobre zahojili. Pri ponechávaní krátkych čapíkov sa tvoria nové letorasty, ktoré prehusťujú štíhle vreteno. Všetky rezné rany sa snažíme dôkladne zatrieť štepárskym voskom.
 
Kde môžeme vidieť praktické ukážky rezu ovocných stromov?
OV SZZ v Prešove usporiada v sobotu 1. 3. 2014 o 10. hodine v Praktickej škole záhradkárov v Solivare na Soľnobanskej ulici už 11. ročník regionálnej súťaže v reze a vrúbľovaní ovocných drevín.

Diskusia k článku