Korene potrebné pre život

Korene potrebné pre život

Koreňová sústava upevňuje rastliny v zemi a súčasne prijíma vodu a v nej rozpustené živiny potrebné pre život. Rastový vrchol koreňa na svojom konci má koreňovú čiapôčku, ktorá umožňuje koreňom rásť v pôde a hľadať vodu a živiny. Koreňové vlásky žijú len veľmi krátko, niekedy len niekoľko hodín. Ich povrch je pokrytý slizom, takže sa ľahko obaľujú pôdnymi časticami. Koreňmi prijaté rozpustené živiny sa dostavajú do buniek dreva, ktoré ich rozvádzajú do kmeňa, konárov, listov a iných orgánov stromu. Aktívne korene sa vyskytujú vo veľkom množstve, sú dlhé len 3 – 4 mm a hrubé 0,2 až 0,5 mm. Hlavné korene sú hrubé a nie sú schopné prijímať vodu a živiny.

Kde sa nachádza najviac aktívnych koreňových vlásočníc?

Najviac vlásočníc je po obvode koruny stromov a za ich obvodom. Preto ovocné stromy prihnojujeme najmä v týchto priestoroch, kde sa snažíme hnojivá vhodným spôsobom zapracovať do pôdy, pretože rozhodením granulovaných hnojív na trávnatú plochu spotrebuje najviac živín koreňová sústava tráv a ku koreňom sa dostane len malé percento živín. V blízkosti kmeňa sú pri starších stromoch len hrubé korene, ktoré nedokážu prijímať živiny, preto hnojenie okolo kmeňov nevyužijú aktívne vlásočnice.
 
Do akej hĺbky je potrebné hnojivá zapracovať?

Slaborastúce podpníky  majú najviac vlásočníc v hĺbke 10 – 20 cm. Korene však siahajú podľa typu podpníka aj do hĺbky 80 – 100 cm a viac, preto sa už pri výsadbe snažíme do jám dať pomalšie pôsobiace hnojivá, ktoré koreňová sústava bude čerpať v ďalších rokoch. Hnojivá sa po rozhodení snažíme zapracovať tak, aby sme korienky nepoškodili, čiže okolo drobného ovocia ako sú jahody, ríbezle, egreše a ďalšie plodiny len opatrne a plytko zapracujeme. Používame aj tekuté hnojivá ako Rokosan, Hakofyt a ďalšie, ktoré po zriedení s vodou aplikujeme k rastlinám, alebo nimi striekame na listovú plochu. Listy cez prieduchy okamžite prijímajú vo vode rozpustené živiny. Pri tomto spôsobe výživy sa do postrekovača snažíme dodať zmáčadlo ktoré zabezpečí, že postreková látka sa na listoch dlhšie udrží. Do postrekovača môžeme súčasne pridať aj vhodné insekticídy a fungicídy, ktoré pôsobia proti škodcom a hubovým chorobám. Prípravkami striekame tesne pred kvitnutím a potom asi o 2 – 3 týždne, čo znamená po odkvitnutí ovocných stromov.
Kedy prihnojujeme koreňovú, listovú zeleninu a hlúboviny?

Pred výsadbou do pôdy zapracujeme  granulované hnojivá ako je napr. Cererit. Vysadené priesady prihnojujeme až o tri týždne, aby sa rastliny zakorenili. Prihnojujeme zálievkou tekutými hnojivami. Do zálievky opatrne môžeme pridať v pomere s vodou 1:10 zriedený slepačí alebo zajačí trus. Prihnojujeme v 2 – 3 týždňových intervaloch tak, aby sme prihnojovanie ukončili do konca júna. Po prihnojovaní zálievkou pôdu okolo rastlín plytko okopeme, aby sa netvoril tvrdý prísušok, čiže vytvárame okolo rastlín drobnohrudkovitú štruktúru. Stromčeky sú vďačné za mulčovanie. To znamená, že pokosenú trávu navrstvíme okolo kmeňov, čím súčasne v čase horúčav udržujeme vlahu a zlepšujeme štruktúru pôdy.

Diskusia k článku