Najvážnejší škodca čerešní

Najvážnejší škodca čerešní

Ako vrtivka čerešňová prezimuje?

Je to drobná, pestro sfarbená muška, dlhá 3 až 4 mm. Na krídlach má štyri čierne dymové priečne pásy. Prezimuje v štádiu kukly v pôde pod korunami stromov v hĺbke asi 5 cm. Dospelé mušky sa liahnu po odkvitnuté čerešní v máji, živia sa sladkou šťavou, pohlavne dospievajú a kladú vajíčka do plodov čerešní. Jedna samička nakladie asi 50 vajíčok. Z nich sa vyvinú larvy, ktoré plody vyžierajú. Ovocie je červivé, dužina znehodnotená ich trusom, plody mäknú, sú nevhodné na konzum a ďalšie spracovanie. Vlhké a daždivé počasie dokáže zničiť celú úrodu neskoršie dozrievajúcich odrôd čerešní. Larvy sa živia sladkou dužinou plodov asi tri týždne, potom sa spúšťajú na zem a zakukľujú sa v pôde a celý cyklus sa každým rokom opakuje.

Ako zabránime poškodeniu plodov vrtivkou čerešňovou?

Skoré odrody čerešní, ako je napr. Karešová, vrtivka nepoškodzuje, pretože mušky ešte nestihli naklásť do plodov vajíčka. Preto sú čerešne pevné a škodca sa v nich nevyskytuje. Neskoršie dozrievajúce čerešne už túto šancu nemajú, preto ich larvy požierajú. Podľa signalizácie a teplotných rokov je účinný najmä postrek insekticídmi 18 – 21 dní pred zberom plodov. Na ochranu môžeme používať dostupné prípravky ako je napr. Bi 58 EC – Nové  a podobne. Pri ich aplikácií dodržiavame ochrannú dobu podľa návodu, striekame  za bezvetria a dávame pozor na skorú zeleninu.
 
Aké mechanické spôsoby pri likvidácii môžeme použiť?

Veľmi dôležité sú preventívne opatrenia, na ktoré často nemáme dostatok času, to znamená nedať možnosť larvám zakukliť sa v pôde, čiže zo stromov sa snažíme pozbierať a oddeliť aj červivé plody a ich vhodným spôsobom zlikvidovať. Tým obmedzíme ich počet v nasledujúcom roku. Značne množstvo kukliev zlikvidujeme jesenným rýľovaním do hĺbky 5 – 10 cm, čím sa kukly dostanú na povrch pôdy, takže sú potravou pre spevavé vtáctvo a počas tuhých zím sa ich výskyt obmedzí. Značnú časť múch obmedzíme aj kladením lapačov a doštičiek na kmene a konáre čerešní. Do pôdy sa snažíme každý 3 – 4 rok na jeseň zapracovať mletý vápenec, ktorý pôdu ozdravuje, dopĺňa živiny o vápnik, na ktorý sú kôstkoviny náročné.
 
Ktoré ďalšie vrtivky robia v záhradách veľké škody?

Korene mrkvy znehodnocuje vrtivka mrkvová. Je to muška dlhá asi 5 mm, s lesklou čiernou hruďou a bruškom. Larvy sú štíhle, dlhé asi 8 mm, mliečnobiele, lesklé. Dospelé sa liahnu z prezimujúcich kukiel v druhej polovici mája. Samičky kladú vajíčka do tesnej blízkosti koreňov, alebo priamo na korene mrkvy. Jedna samička nakladie asi 40 – 160 vajíčok. Z nich sa vyliahnu larvy, ktoré vnikajú do koreňov a blízko pod povrchom vyžierajú nepravidelné hrdzavožlté chodbičky. Mladé rastliny vädnú, postupne vyschnú, staršie porasty prestanú rásť, vňať žltne, korene sú znehodnotené, horknú a hnijú. Škodca má až dve generácie, ktoré dokážu nám zlikvidovať celé porasty mrkvy. Pri ochrane opäť je dôležitá agrotechnika, pozberanie všetkých koreňov, ich likvidácia, striedanie plodín, z insekticídov používame známe prípravky, najme pred kladením vajíčok. Vrtivka zelerová poškodzuje najmä porasty zeleru, paštrnákov a ligurčeka. Jej žltobiele larvy vyhrýzajú v listoch a koreňoch úzke chodbičky, podobne ako kvetovka repová na repe. Napadnuté rastliny vysychajú, vädnú
a odumierajú, korene hnijú. Účinná je kombinácia mechanickej a chemickej ochrany, ako pri predchádzajúcich druhoch.

Diskusia k článku