Voška  slivková

Voška slivková

V korunách stromov sa po miernej zime premnožili vošky, ktoré svojím vyciciavaním šťavy z listov a vylučovaním toxických výlučkov do rastlinných pletív, spôsobujú deformáciu a skrúcanie listov, zastavuje sa ich rast a znehodnocujú sa tvoriace plody.

Ako vošky prezimujú?

Oplodnené vošky na jeseň kladú na ovocné stromy a hostiteľské rastliny vajíčka, z ktorých sa na jar liahnu larvy, ktoré dokážu po premnožení obmedziť rast a úrodu stromov. Vošky sú drobné, 0,5 – 0,6 mm dlhé. Sú okrídlené alebo bezkrídle, majú mäkké, modrastozelené telo, pokryté voskovým výlučkom. Vyznačujú sa veľkou rozmnožovacou schopnosťou. V období vegetácie samičky rodia živé larvy a v jeseni kladú vajíčka. V čase premnoženia môžu mať do roka 9 – 16 generácií, a keď stromom nepomôžeme, dochádza k jeho zoslabeniu, stromy prestávajú rásť, sú bez rodivosti a postupne odumierajú.
 
Kde žijú vošky?

Niektoré druhy vošiek žijú trvale na jednom druhu rastlín, iné striedajú hostiteľa. Na jar žijú na niektorej drevine, neskôr prechádzajú na iné rastliny alebo dreviny a koncom leta či začiatkom jesene sa opäť vracajú na pôvodného hostiteľa, na ktorého opäť kladú vajíčka. Tento cyklus sa stále opakuje. Vošky vyciciavaním šťavy nielen deformujú listy, letorasty, ktoré sa potom krútia, menia farbu, vytvárajú hálky, nádorčeky, kde vylučujú sladkú medovicu, na ktorej sa rozrastajú černe, obmedzuje sa asimilácia a prenášajú sa nebezpečné vírusové choroby. Ich výskyt a rozmnožovanie podporuje teplé a suché počasie.
 
Ako vošky likvidujeme?

Tohoročné počasie spôsobilo premnoženie sa škodcov, preto je nevyhnutný zákrok pestovateľa, to znamená, že listové vošky likvidujeme vhodným insekticídom, napr. prípravkom Bi 58 EC – Nové. Postrek o 2 – 3 týždne opäť zopakujeme, aby sme obmedzili škody. Ďalšie postrekovanie zvážime podľa výskytu škodcov na stromoch. Pri aplikácii postrekov je potrebné striekať zavčasu, hneď ako spozorujeme larvy, ako škodia na listoch a letorastoch. Chemickú ochranu kombinujeme s mechanickou, to znamená veľmi zničené
a lepkavé letorasty sa snažíme odstrihnúť a zlikvidovať. Zoslabnuté stromy nedokážu vyživovať plody, ktoré najmä v čase sucha zo stromov opadávajú. Oslabené stromy poškodzujú ďalší škodcovia, ako je piliarka slivková, puklica slivková, obaľovač slivkový a pod.
 
Aké škody nám spôsobuje puklica slivková?

Okrem sliviek spôsobuje veľké škody na broskyniach, viniči, ríbezliach, orechoch a ďalších druhoch. Samička je dlhá 4 – 6 mm červenohnedej farby. Oplodnené samičky kladú až 2000 vajíčok, z ktorých sa liahnu zelenožlté larvy, ktoré sa rozliezajú a cicajú na rube listov. Ešte pred opadávaním listov sa sťahujú na konáre a kmene, kde prezimujú. Pri ich väčšom výskyte vysychajú konáre
a neošetrené stromy za niekoľko rokov odumierajú. Ako ochranu používame spomínané prípravky, ktoré aplikujeme pred a po odkvitnutí stromov. Viditeľné puklice so štítkom sa snažíme mechanicky, to znamená jemnou drôtenkou opatrne z konárov zoškrabať a zlikvidovať.
 
Ako oslabené ovocné  stromy podporiť v raste a zachrániť úrodu?

Vošky na stromoch sú vždy viditeľné, len pre nedostatok nášho času alebo ekologické pestovanie je príčinou trápenia sa ovocného stromu. Ovocné stromy je potrebné rezom upraviť, to znamená odstrániť z koruny všetky zahusťujúce a totálne napadnuté výhonky. Na listovú plochu sa snažme použiť niektoré z tekutých listových hnojív typu Rokosan, ktoré používame v 2 – 3 týždňových intervaloch. Roztoky hnojív môžeme použiť aj zálievkou ku koreňom drevín. Vlhkosť pôdy pod korunami stromov sa snažíme udržať mulčovaním, pokosenou trávou, čím udržujeme vlahu v pôde a obmedzíme opadávanie nedozretých plodov.

Diskusia k článku