Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Kto nie je „fér“ v súkromí, nebude ani vo verejnom živote. Ako môže ten, kto si nevie slušne zariadiť vlastný život, dobre riadiť život mesta?

Vo svojich príspevkoch sa usilujem zorientovať Prešovčanov v rozhodovacích, výkonných i reprezentačných štruktúrach samosprávy. V prvom rade preto, aby vedeli, kto, čo musí, kto, čo smie a kto, čo môže. Aby bolo jasné, v čom sa dá obrátiť na orgány mestskej samosprávy a v čom nie. Mnohé sklamania, ale aj mnoho nevraživosti, výčitiek, až nenávisti je dôsledkom rozčarovania z očakávaní, ktoré neboli naplnené nie preto, že ich dotyčná osoba, orgán, či úrad splniť nechceli, ale preto, že ich jednoducho splniť nemohli. Na druhej strane, mnohé zneužitia právomocí, podozrivé operácie s majetkom, alebo financiami, čudné personálne praktiky..., ostávajú mimo pozornosti občanov práve preto, že sa presne nevie, kto za čím stojí. Nakoniec, nevedomosť o kompetenciách jednotlivých inštitúcií, či úrovní verejnej správy umožňuje funkcionárom, politikom, ale aj politickým subjektom profitovať na nesplniteľných sľuboch, prípadne sa pýšiť tým, čo zo zákona plniť musia, lebo je to ich „psia povinnosť“, alebo tým, na čom nemajú žiadnu zásluhu.

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Machule a hyperrealizmus z Prešova

Machule a hyperrealizmus z Prešova

Miro Zgabaj je dvadsaťdvaročný „chalan“ z Prešova so záľubou vo výtvarnom umení, ktorý má úspešne ukončené štúdium na gymnáziu. Na vysokú školu nenastúpil a ako sám hovorí, „tvrdohlavo si hľadá vlastnú cestu životom.“ Kresleniu sa venuje od narodenia a maľbe iba niečo vyše roka, ale jeho tvorba okúzlila aj redakciu Prešovského večerníka. Predstavíme vám teda obrazy, pri ktorých sa môžu hanbiť aj fotografie a machule, ktoré skrývajú svoje vlastné príbehy.

Srbský Jánošík a jeho didgeridoo

Srbský Jánošík a jeho didgeridoo

Takto by sme predstavili Mariána Gombára, ktorý pochádza zo slovenskej dediny v Srbsku. Na východné Slovensko sa prisťahoval ešte ako žiačik základnej školy a dnes je tu doma. Miluje slovenské remeslá a kultúru a napriek tomu, že je vyučený kuchár pracuje dnes s drevom. Jeho láska k tomuto materiálu je okorenená tým, že už jeho predkovia boli verní tokárstvu, rezbárstvu a globálne práci s týmto darom prírody. Sám hovorí, že to bolo asi „volanie krvi“ a popri tom ako nám rozprával svoj príbeh žiarili mu oči...V znamení hesla: „Ak ho miluješ, nie je čo riešiť!“

Príbeh o cínovom vojačikovi raz možno nahradia príbehy o cínových šperkoch!

Príbeh o cínovom vojačikovi raz možno nahradia príbehy o cínových šperkoch!

Andrea Imrichová je v súčasnosti mamina na plný úväzok. Od 15-tich rokov ju prezývajú Lenny a pod týmto pseudonymom dnes aj tvorí. Má 34 rokov, dve detičky a netradičné hobby. Hovorí, „Odkedy sa mi narodilo druhé dieťa, tak som úplne prehodnotila niektoré priority a už som sa jednoducho po pol roku neponáhľala späť do práce, ako pri prvom dieťati.“ Napriek starostlivosti o ratolesti sa však považuje za „kreatívnu dušu“ a svoju tvorivosť si potrebuje niekde vybiť... Ktorá žena by sa nechcela opájať drahokamami tisícich farieb?

Maxo a škorpióny...

Maxo a škorpióny...

Toto malé zvieratko je opradené mýtmi a legendami. Zväčša je spájané so smrťou, lebo jed niektorých druhov znamená pre obeť smrť. Na sympatickosti mu nepridáva ani jeho vzhľad, ktorý je desivý, ale v prírode má všetko svoj zmysel. V súčasnosti rozoznávame približne 1500 druhov škorpiónov. Podľa odborníkov však predstavuje pre človeka nebezpečenstvo len niečo viac než dvadsať druhov. Prirodzene sa vyskytujú najmä v Amerike, Afrike, Karibiku či Indii. Existujú však aj druhy žijúce v Európe. Škorpióny sú predátory, ktoré sa dokonale pripôsobili na život v prírode. Ich telo má osem nôh, dve hmatadlá - klepetá a jedový bodec. Majú jeden pár stredových očí, ktorými vidia cez deň. Zvyšných jeden až päť párov bočných očí využívajú na nočné videnie. Škorpión je aj symbolom v zverokruhu. Spája sa s ním maskulínne poznačená sexualita, ničenie, okultnosť, mystickosť a osvietenie. Tento nebezpečne pôsobiaci symbol sa teda môže chápať ambivalentne - ako symbol premeny a prekonania smrti. Medzi obyvateľmi Prešova sme objavili jedného milovníka týchto zvieratiek. Maxim Darak sa s Prešovským Večerníkom podelil o svoje skúsenosti so škorpiónmi, ktorých má doma v teráriu zatiaľ „len“ päť.

Slovenská  „Madam Curie“: „Keď počujem slovo atóm, nepredstavím si ho, ale rozložím...

Slovenská „Madam Curie“: „Keď počujem slovo atóm, nepredstavím si ho, ale rozložím...

Veronika Drábová má ešte len dvadsaťosem rokov a už robí vo svete dobrú reklamu všetkým východniarom. Toto krehké stvorenie sa totižto venuje jadrovej chémii a rádioekológii. V preklade študuje jadrovú chémiu na Komenského univerzite. Slovenská „Madam Curie“ sa podľa svojich slov vždy snaží hľadať nové spôsoby riešenia danej problematiky, rada čelí novým výzvam a pokladá sa za spoľahlivého a komunikatívneho človeka s chuťou naučiť sa niečo nové. Vo všetkej skromnosti plánuje úspešne obhájiť dizertačnú prácu a potom si nájsť svoje miesto pod Slnkom, kde sa budem môcť venovať vede a robiť všetko to, čo ju robí šťastnou.

Prvý prešovský rytier, ten v lesklej zbroji!

Prvý prešovský rytier, ten v lesklej zbroji!

Skupina historického šermu Cohors je v našich končinách už známa „firma“. Za jej vznikom však stojí odhodlanosť a idea dvoch mužov. Jedným z nich je práve Richard Čus. Tento rodák z Dlhého Nad Cirochou žije v Prešove už od roku 1992. Je šťastne ženatý so svoju manželkou, no hlboký vzťah má aj k svojej druhej láske – historickému šermu. Vráťme sa však na začiatok do roku 1995 a predstavme si svet dávno zabudnutý s novodobým rytierom Richardom...

„Prešovská piraňa“ sa už v krajine štvorlístkov nestratí!

„Prešovská piraňa“ sa už v krajine štvorlístkov nestratí!

Sunny Juddy je pseudonym Prešovčanky, ktorej život a tvorba sa spája najmä s Írskom. Prezývka „Slnečná Judita“ vyjadruje jej pozitívny postoj k životu a sebe samej.... Neustále dychtí po nových skúsenostiach a každý deň sa učí niečo nové a lákavé. Tvrdí, že neberie všetko príliš vážne. Judita je stále slobodná slečna, usmievavá, vydajachtivá, skromne náročná vraj aj na seba, nielen na potenciálnych životných partnerov. Nefajčí, úžasne varí, rada vešia čerstvo vypraté veci a hypnoticky krúti bokmi. Považuje sa za kreatívnu, cieľavedomú, úprimnú, samostatnú, talentovanú mladú umelkyňu a ženu ako sa hovorí: Aj do voza, aj do koča! V skratke unikátna „prešovská piraňa“ - Judita Nagyová-Očkovičová.

Majster cimbalov sa na "staré kolená" začal učiť aj hrať

Majster cimbalov sa na "staré kolená" začal učiť aj hrať

Emil Záhradník je Prešovčan, ktorý sa oddal netradičnej vášni. Je asi posledným slovenským výrobcom hudobného nástroja, ktorému už obetoval vyše dvadsať rokov svojho života. Bojí sa len toho, že nestihne svojmu remeslu zaučiť nástupcu, a tak Slovensko príde o vlastné cimbaly.