Pre kryoterapiu prakticky neexistuje vekové obmedzenie

Pre kryoterapiu prakticky neexistuje vekové obmedzenie

Chladivý dotyk zdravia. Mráz lieči, skúste to na vlastnej koži.

Fakt, že chlad môže pôsobiť na organizmus blahodarne, spozorovali ľudia už veľmi dávno. Liečenie prostredníctvom nízkych teplôt používali už starí Egypťania, ich analgetický účinok konštatoval aj Hypokrates. V širšom rozmere sa táto metóda rozvinula počas napoleonských vojen, keď sa veľký počet ťažkých zranení riešil amputáciami a na znecitlivenie poškodených končatín slúžili obklady
z ľadu alebo snehu.

Priaznivým účinkom chladu na ľudský organizmus sa venovali aj vedci a odborníci už v prvej polovici 20. storočia. Výsledkom ich výskumu bolo vytvorenie prvej kryogenickej komory na svete v roku 1978. Technológie sa postupne zdokonaľovali a dnes sú kryokomory dostupné aj širokej verejnosti. Do tej prešovskej sme sa vybrali aj my.


Hneď na začiatku sme sa dozvedeli niečo viac o priaznivých účinkoch kryokomory od Ing. Štefana Zbihleja. „Kryoterapia pôsobí veľmi pozitívne na ľudský organizmus, a to po stránke liečebnej, rehabilitačnej i regeneračnej. Vplyvom odozvy centrálneho nervového systému, za pomoci pocitových receptorov a receptorov chladu dochádza k vylučovaniu hormónov, ktoré majú na ľudské telo liečebný efekt. Ide o kortikoidy, ktoré produkuje organizmus, sú teda telu vlastné a pozoruhodné je to, že sa ich vytvorí také množstvo a hladina, aká je potrebná k eliminácii zápalového procesu v ľudskom tele. Ďalej to sú endorfíny, ktoré poznáme ako hormóny šťastia a sú niekoľkonásobne účinnejšie než morfium. Majú pozitívny vplyv na dobrú náladu a tlmia bolesť. Posledný z hormónov je testosterón, ktorý pozitívne pôsobí na potenciu a má silný anabolický efekt, čo je dôležité hlavne pre aktívnych športovcov,“ hovorí Ing. Štefan Zbihlej a ďalej dodáva: „Ďalším zásadným efektom kryoterapie je zablokovanie prenosu vzruchov pocitových receptorov v koži vplyvom chladu, čím dochádza k zníženiu pocitu bolesti a tiež k minimalizácii prenosu vzruchov v oblasti prechodu nervov do svalov, čo vedie k svalovému uvoľneniu. Tento účinok má pozitívny vplyv na rehabilitáciu športovcov, umožňuje skorý návrat do tréningového procesu po úrazoch a operáciách pohybového aparátu. Medzi najvýznamnejší účinok pre športovcov patrí urýchlená biochemická regenerácia organizmu. Ide vlastne o zrýchlené vyplavovanie produktov metabolizmu, ktoré vznikajú pri extrémnom zaťažení organizmu a športovom výkone a zabraňuje sa tak vzniku kyseliny mliečnej.“

Po zaujímavých informáciách nastal čas vyskúšať si účinky kryokomory na vlastnej koži. Celková kryoterapia zahŕňa dve základné fázy. Prvou je pobyt v kryokomore s optimálnou liečebno-rehabilitačnou teplotou v rozmedzí od -120 °C do -130 °C počas dvoch až troch minút. Po takto ráznom schladení prišlo na rad zahriatie. Podstata druhej, približne desať až pätnásť minútovej fázy, spočíva vo fyzickej záťaži, teda v intenzívnom cvičení a je jedno, či sa rozhodnete pre bežiaci pás alebo stacionárny bicykel, či vesliarsky trenažér. 
 

Bol to skvelý zážitok a cítili sme sa lepšie. Zvláštne bolo, že aj napriek tak nízkej teplote sme chlad v tom pravom slova zmysle nepociťovali. A dostali sme aj vysvetlenie. „Vo všeobecnosti pacienti počas pobytu v kryokomore nepociťujú chlad, ale skôr jemné pálenie či tupé bodanie na odkrytých častiach tela, takzvané chladné pálenie. Po jeho ukončení sa dostávajú prejavy zníženého napätia, uspokojenia, relaxu, sviežosti, psychického a fyzického uvoľnenia, ktoré pretrvávajú niekoľko hodín i dlhšie,“ povedal Ing. Štefan Zbihlej. Následne sme boli poučení, že jedna návšteva kryokomory ale nestačí. V optimálnom prípade by mala kúra zahŕňať desať vstupov a pozitívne účinky, v zmysle hormonálnej reakcie organizmu, sa dostávajú po štvrtom až piatom pobyte v kryokomore.
 
A čo nás potešilo asi najviac bolo zistenie, že pre kryokomoru pri ideálnych zdravotných podmienkach neexistuje vekové obmedzenie. „Kryoterapia je znášaná veľmi dobre, a to i malými deťmi, pri ktorých je nutné voliť dobu primerane kratšiu a to od pol minúty až do jeden a pol minúty. Tak isto túto terapiu znášajú dobre i osoby vo veľmi vysokom veku,“ dodáva na záver Ing. Štefan Zbihlej.
 

Diskusia k článku