Pieskovisko: Príbeh o evolúcii vzťahu medzi mužom a ženou

Pieskovisko: Príbeh o evolúcii vzťahu medzi mužom a ženou

Vzťahy sú komplikované a o to viac v súčasnosti, kedy sa na nás zovšadiaľ sypú sociálne siete, smart technológie či čaro virtuálnej reality. Za klávesnicou máme plné ústa slov, no pri kontakte zoči-voči sme ako keby onemeli. Vieme vôbec ešte komunikovať? Dokážeme si vytvoriť vzťah, ktorý vieme aj udržať? Túžime vôbec ešte po trvalých vzťahoch? Na tieto a mnohé ďalšie otázky sa snažia nájsť odpovede herci Divadla Alexandra Duchnoviča v poslednej premiére tejto sezóny, v inscenácii Pieskovisko od poľského autora Michala Walczaka.

„Hra Pieskovisko je o vzťahu muža a ženy. Je o evolúcii tohto vzťahu od prvého stretnutia až po rozchod. Hra je napísaná veľmi úsporným, poetickým štýlom a je pochopiteľne zhustená, keďže máme šesť obrazov, čo znamená šesť dní, aby sme celý vývoj tohto vzťahu muža a ženy ukázali,“ hovorí režisér inscenácie Branislav Mazúch.

Pieskovisko je modelová hra, ktorá sa divákom prezentuje netradičným spôsobom. Postavy sú zahalené v maskách a majú skôr figuratívny charakter. „Ctíme slovo autora, aj keď s ním pracujeme dosť voľne a experimentálne. Poukázať chceme na určité napätie, nesúlad v komunikácii medzi mužom a ženou, obzvlášť nesúlad súvisiaci aj s vývojom doby, s fixáciou jedincov k takým fenoménom ako sú sociálne médiá alebo fiktívny svet, virtuálna realita a tak ďalej, ktoré neprispievajú ku konštruktívnemu dialógu, k porozumeniu medzi ľuďmi,“ prezrádza režisér.
 

Na javisku sa objavia iba dve postavy, On a Ona. Zaujímavosťou je, že aj mužskú postavu stvárňuje žena. „Tu je dôležité zvýrazniť v tom scénografickom riešení fakt, že akékoľvek, povedzme ženské alebo mužské fyzické prvky, sú potlačené práve kostýmom a maskou. Nesústredíme sa na to, aby ten nesúlad mužského a ženského elementu bol tak primárne dôležitý. Predsa len tieto genderové otázky rozostrujeme vychádzajúc z tekutosti doby, keby som mal použiť termín Zygmunta Baumana,“ dodáva Branislav Mazúch.

Postavu On stvárňuje mladá herečka Zdenka Kvasková, pre ktorú to bola výzva a zároveň cenná skúsenosť. „Skúškové obdobie bolo veľmi náročné, ale, samozrejme, to bola veľmi príjemná, a pre nás veľmi poučná spolupráca. Pre mňa to bola veľká skúsenosť vzhľadom na to, že sa pracovalo inak. Stretla som sa tu s úplne iným prístupom režiséra. Tomu celému predchádzali cvičenia, ktoré nás mali navodiť do našich postáv. Veľa sme sa o tom rozprávali, pitvali sme text, o čom to je, čo si myslíme, rozoberali sme to z každej strany. Pri stvárnení mojej postavy mi veľmi pomohla maska, ale, samozrejme, musela som hľadať gestá, ktoré chlapčenské či chlapské prejavy obsahujú a tu mne najviac pomáha pozorovanie. Pozorujem a potom to dostávam do postavy,“ hovorí Zdenka Kvasková a ďalej dodáva: „On je dosť komplikovaný. V tejto hre ide predovšetkým o vzťahovosť. Nastávajú tam komunikačné problémy, problém s nadviazaným kontaktu a podobne. Na základe takých banálnych situácií sa to tam veľmi pekne vyobrazuje, že v dnešnej premechanizovanej dobe ľudia prestávajú vedieť komunikovať, prestávajú sa stretávať. Je to pekne vidieť na mojej postave. On má dva svety. V tom svojom vlastnom vnútornom svete sa prejavuje veľmi dominantne, dokáže plynulo komunikovať, dá sa povedať, že je až agresívny, ale v kontraste s postavou Ona nevie komunikovať, jeho reč je retardovaná a brzdená, je neschopný sa správať plynule a normálne v reálnom svete.“


Ani postava Ona nie je jednoduchá. Stvárňuje ju herečka Iveta Fejková. „Ona je Ona a tri bodky. Za tými troma bodkami si môže každý samostatne vysvetliť prečo, kto, kde, ako je to možné, kedy sa to odohráva a podobne. Každý si môže nájsť svoju odpoveď. Fixovať ženskú postavu sa nedá, je, samozrejme, vyspelejšia ako On. Poukázala by som na jeden taký detail, kedy Ona prechádza z detstva do dospelosti a z dospelosti do detstva, kde sa objaví u nej aj hendikep, s ktorým bojuje a viac už prezrádzať nebudem,“ uzatvára Iveta Fejková.

Dominika Tuptová
Foto: Branislav Štefánik

Diskusia k článku