Akí boli prešovskí hasiči v 20-tych rokoch minulého storočia?

0
236
ReklamaŠiroký sortiment výrobkov od výrobcov Searchlight, Massive- Philips, Kanlux, EGLO, Lucide, Lampions, Rábalux a LED-POL

Činnosť prešovských hasičov v medzivojnovom období, okrem ich hlavného poslania chrániť majetok a životy ľudí pred nebezpečenstvom ohňa, pozostávala z množstva iných povinností a úkonov. Správa veliteľa DHZ v Prešove Jána Sikulu o práci zboru za rok 1928 poskytuje zaujímavé údaje o vykonávaní rôznych úloh.

Jednou z nich bola požiarno-policajná služba v kine, ktorú zabezpečoval spravidla jeden hasič a v divadle štyria. V priebehu roka  tak prešovskí hasiči vykonali 611- krát službu v kine, 78 – krát službu v divadle, 6 – krát v cirkuse a 126- krát v bernom /daňovom/ úrade. Inou povinnosťou, ktorá im značne strpčovala život, bolo povinné polievanie asfaltových ulíc v letnom období.

Ďalšiu úlohu, zverenú im mestom, vykonávali ako strážnici  na veži Kostola sv. Mikuláša, kde  okrem stráženia a signalizovania nebezpečenstva požiaru, boli povinní zvoniť  aj čas /štvrť, pol a celú hodinu/ na malom zvone „cingalke.“  Samozrejmým úkonom hasičov pri zásahu bolo poskytovanie  prvej pomoci, ale tiež prevoz chorých, ranených a mŕtvych. Podmienky na vykonávanie viacerých týchto aktivít neboli zďaleka ideálne.

Spoločným sídlom dobrovoľných a platených  prešovských hasičov bol naďalej Mestský majer na Jarkovej ulici číslo 31, zvaný „mescicka stajňa“, ktorý neposkytoval  najvhodnejšie podmienky pre hasičskú techniku i samotný personál. V majetku prešovského hasičského zboru bol okrem hasičskej techniky aj pohrebný koč /śmertni koč/, samaritánsky voz, známy pod názvom „kolera koč“ a sanitný voz. Ustajnené tu boli dva pary koní, pričom jeden pár bol  stále  pripravený v postrojoch.

Konská pohotovosť nebola bez nedostatkov, keďže v prípade  využitia záprahu do ochranného voza na prevoz nemocných a ranených a  súbežného požiaru, pre hasičské účely neboli kone k dispozícii. Dokladuje to prípad, keď ku požiaru 29. októbra 1924 na Sabinovskej ulici, ktorý zapríčinil 5-ročný chlapec, pri ktorom zhorela stodola naplnená obilím, sa dostavil hasičský zbor o 45 minút, pretože hasičská pohotovosť nemala k dispozícii kone. Napriek tomu hasičská záchranná služba v priebehu roka 1928 vykonala 62- krát dopravu osôb ochranným vozom, 64 – krát sanitným vozom  a 9 – krát asistovala pri prevoze mŕtvych pohrebným vozom.

Motorizácia a modernizácia  hasičskej techniky,  ktorá prebiehala so súhlasom technickej komisie pri Okresnej hasičskej jednote č. 35 v Prešove,  znamenala pre prešovský hasičský zbor získanie prvého automobilu. Bol ním v roku 1929  nový sanitný automobil Škoda Populár so 4 ležadlami. Stal sa súčasťou automobilovej záchrannej stanice, ktorá bola zriadená vďaka  súčinnosti hasičov a prešovskej pobočky  Československého červeného kríža a jej sídlom bola hasičská  strážnica na Jarkovej ulici.

Automobil slúžil na prevoz nemocných do nemocnice a z nemocnice do domáceho ošetrenia. Permanentná záchranná telefónna služba  /Prešov 27 – hasičská strážnica/ zabezpečovala prevoz aj na vidiek v cene 2.50  Kčs za 1 km a v meste za 2 Kčs. Mesto Prešov však naďalej používalo ochranný voz na konský poťah tzv. „kolera koč.“

Rozširujúci sa automobilový park prešovského hasičského zboru si zároveň vyžiadal kvalifikovaných a zručných šoférov. Z dnešného hľadiska je zaujímavé porovnať podmienky, aké Rada mesta Prešov vypísala pri výbere šoféra pre hasičskú stanicu. K žiadosti boli požadované tieto prílohy: Rodný list, preukaz o československom štátnom občianstve,  svedectvo o rodinnom stave, svedectvo o mravnom chovaní, svedectvo o ovládaní štátneho jazyka, svedectvo o kvalifikácii, svedectvo o telesnej a duševnej spôsobilosti, svedectvo o pôvodnom zamestnaní, svedectvo o úspešnom  zložení odbornej skúšky s preukazom aspoň s dvojročnou praxou a legionárske potvrdenie. Vek uchádzača nesmel prekročiť 30 rokov, mimo legionárov, ktorí mali prednosť a mohli mať vek do 45 rokov.  Uchádzač musel preukázať  úplné absolvovanie ľudovej školy.

Vo výročnej správe Československého Červeného kríža z 31.12.1929 sa uvádza, že na Slovensku  existovalo 14 staníc prvej pomoci so záchranným vozom na konský poťah a 9 s automobilmi. Za sledované obdobie vykonali záchranné automobilové stanice  8756 jázd a previezli 3500 mužov, 4603 žien a 405 detí.

Mgr. Igor Lazorík
Foto: Krajské múzeum v Prešove

 

ReklamaPredaj a distribúcia cestovín