Dielo mesiaca august 2020 / FRANTIŠEK STUDENÝ: More

0
180
Foto: Stanislav Veselovsky, Zbierkový fond ŠG v Prešove / 1960, farebný linoryt, biely papier, 37,3 x 52 cm, G 430

Narodil sa 2. júla 1911 v Novej Vsi nad Žitavou, zomrel 22. decembra 1980 v Bratislave. Na výtvarnú scénu vstúpil po štúdiách na Českom vysokom učení technickom, kde študoval v rokoch 1932 – 38 odbor kreslenia pod vedením profesorov Cyrila Boudy a Oldřicha Blažíčka. V rokoch 1933 – 40 paralelne navštevoval Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Práve tu, v pražskom prostredí, sa zoznámil s novými umeleckými smermi ako impresionizmus, expesionizmus a kubizmus. Po štúdiách sa presťahoval do Tisovca (1940), kde sa stal profesorom kreslenia a od roku 1946 pôsobil na gymnáziu v Bratislave.

František Studený sa počas celej výtvarnej tvorby rovnocenne venoval maľbe, kresbe a grafike. Čo sa týka tematickej škály objavujú sa v nej sociálno-kritické témy, zátišia a krajinomaľba. Už v počiatkoch bol bytostne spätý s prírodou a človekom, čo sa nesie jeho celým tvorivým obdobím. Mal potrebu „správne sa orientovať a nájsť si svoje pevné miesto v rozdelenom nespravodlivom svete, plnom zloby a násilia.“ (Kriška, 1972) V rokoch 1944 – 45 sa František Studený zúčastnil protifašistického odboja v Slovenskom národnom povstaní. Všadeprítomná bolesť, utrpenie a svet poznačený hrôzami vojny viedli spontánne i k zmene v jeho námetovej škále. Pokojnú atmosféru krajinných výsekov vystriedali ponuré, expresívne ladené socialno-kritické výjavy, v ktorých upozorňoval na ťažký život vojnou zdrvených ľudí.

Verejnosti môže byť známejšia jeho žánrová tvorba, konkrétne nespočetné variácie zátiší s  rybami, zemiakmi, ovocím, chlebom atď. Pri stvárnení vybraného námetu sa plne prejavil jeho kresliarsky talent, uplatňujúci sa najmä použitím čiernych, gesticky nanášaných kontúr, ktorými definuje nielen tvar zobrazených predmetov, ale i kompozíciu obrazu.

František Studený podnikol počas svojho života aj niekoľko študijných ciest do Poľska, Maďarska (1937), Francúzska (1946). Samostatne vystavoval v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Námestove, Trenčíne, Prahe a Zlatých Moravciach. Najväčšiu zbierku jeho výtvarných diel vlastní  Nitrianska galéria, ktorá v rokoch 1982 – 1990 získala darom okolo  300 jeho diel. Na jeho počesť v rokoch 1982 – 1989 niesla pomenovanie Galéria Františka Studeného. Diela Františka Studeného sa nachádzajú v zbierkach viacerých galérií na Slovensku. Dve grafické diela, má vo svojom zbierkovom fonde i Šarišská galéria v Prešove a to More (1960) a Údenáče (1967).

Dielo More z roku 1960 zobrazujúce slnečnú prímorskú krajinu patrí k dielam Františka Studeného, ktoré vznikli pod dojmom pobytu na bulharskom pobreží. Očarený prostou krajinou zachytil slnečné poludnie v technike farebného linorytu, kde vrypmi člení obraz do troch plánov. V prvom pláne dominuje „zaparkovaná“ loďka umiestnená v zlatom reze v pravej časti na piesočnatej pláži. Tá je tu odlíšená od nasledujúcich plánov prevažne vertikálnymi vrypmi a žltou farbou, ktorú využil aj pri sfarbení loďky. Fyzická neprítomnosť človeka je suplovaná loďkou, ktorú môžeme považovať za koncepčný prvok dokladajúci prítomnosť človeka. Symbolicky odkazuje na pocit istoty a spätosti ľudského subjektu s prírodou. V druhom pláne František Studený zachytil pokojnú hladinu mora. Zvlnenými líniami a modrou farbou zdôraznil charakteristické črty morskej hladiny, na ktorej sa odrážajú slnečné lúče smerujúce k loďke na pobreží. Na more nadväzuje tretí plán, kde centrálne na oblohe je umiestnené slnko. Jeho intenzita je naznačená kruhovými líniami vyplňujúcimi celú plochu oblohy. Pravdepodobne ide o priame poludnie, čo naznačujú priam vibrujúce línie a vrhajúci tieň loďky. Obloha je odčlenená vrypmi a nebesko-modrou farbou. Celkový dojem z obrazu vyvoláva v divákovi pocit pokojného horúceho letného dňa, ktorý by chcel zažiť každý.

František Studený niekoľkokrát modifikoval motív mora. Môžeme to vidieť na početných olejomaľbách, kde s najväčšou pravdepodobnosťou priamo na mieste pastózne nanášal farbu na plátno. K dielu More, zo zbierkového fondu Šarišskej galérie, však musel pristupovať inak. Keďže si tu zvolil techniku linorytu musel výtlačok zhotoviť v ateliéri na základe predlohy – skica, hotové dielo. Pri dôkladnejšom skúmaní zistíme, že dielo More z našich zbierok je pravdepodobne vytvorené štylizáciou diela More a loďka z roku 1960, ktoré vlastní Liptovská galérie Petra Michala Bohúňa. Dielo je tu rozdelené taktiež do troch plánov. Zrkadlovo je tu „zaparkovaná“ loďka na pláži, pokojné more, no v treťom pláne je slnko zakryté mrakom. Zmenou v treťom pláne v grafickom prevedení nám umelec sprostredkoval pozitívne spomienky z pobytu na bulharskom pobreží a tým nás vtiahol do atmosféry pokojného letného dňa. Farebnému linorytu, približujúcemu sa viac realite, pravdepodobne predchádzali klasické čierno-biele výtlačky, čo nám dokladá výtlačok ponúknutý na predaj na webovej stránke.

Opis techniky: Linoryt je grafickou technikou a patrí k tlači z výšky (drevorez, drevoryt, kameňoryt). Využíva korkové linoleum, ktoré je ľahšie opracovateľné a dá sa použiť ako lacnejšia náhrada za drevo. K rytiu sa využívajú žliabkové linorytecké rydlá profilu U alebo V. K rezaniu slúžia nože využívané už pri drevoreze. Linoryt je charakteristický výraznou kresbou. Línie kresby musia mať širšiu základňu, pretože je tam riziko odlomenia. Farba sa nanáša na nevyhĺbené miesta, vyvýšené nad ostatnú hmotu formy, a následne sa otláča na papier. (Krejča, 1992)

Mgr. Alžbeta Malíková

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu