Dielo mesiaca december 2020 / Michal Čabala: Východoslovenská krajina, 1979

0
430
Michal Čabala: Východoslovenská krajina, 1979 akvarel, papier, 45 x 66 cm, v pravo dole Čabala 79, K 396 / Foto: G. Kutajová, Zbierkový fond ŠG v Prešove
ReklamaŠiroký sortiment výrobkov od výrobcov Searchlight, Massive- Philips, Kanlux, EGLO, Lucide, Lampions, Rábalux a LED-POL

Akademický maliar Michal Čabala sa narodil 4. februára 1941 v Nižných Čabinách (okres Humenné). Patril k umelcom, ktorí sa stali súčasťou umeleckého a kultúrneho života v meste Prešov a ostali mu verní prakticky počas celého tvorivého obdobia.

Výtvarná tvorba Michala Čabalu, podľa slov bývalej riaditeľky Šarišskej galérie v Prešove, M. Hrebíčkovej, sa začala prejavovať už počas štúdia v Medzilaborciach, kedy sa dostal do kontaktu s maliarkou z Leningradu. Tá sa v tom čase venovala maľbe sakrálnej pamiatky, o ktorú sa jednalo, presne nevieme. Vzala ho pod svoje krídla a 2 roky mu sprostredkovala svoje umelecké poznatky. Postupom času, ako sa cibril jeho rukopis, a po roku štúdia na Strednej poľnohospodárskej škole, sa ako sedemnásťročný dostal na odbor úžitkovej maľby v architektúre v Brne (1958 – 1962). V roku 1963 pokračoval v štúdiu na oddelení voľnej maľby na VŠVU v Bratislave pod vedením profesorov Dezidera Millyho, Jána Mudrocha a Jána Matejku. Ako uvádza M. Bycko: „Posunul školu Mudrocha a Millého do videnia sveta, reality, prežívania istých emociálnych stavov…“

Po jej absolutóriu v roku 1969 krátky čas pôsobil ako asistent na Výtvarnej katedre Pedagogickej fakulty v Trnave (1969 – 1970). Keďže mu východoslovenský kraj prirástol k srdcu vracia sa naspäť a od roku 1972 pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní v Prešove nepretržite až do svojej predčasnej smrti. Zároveň treba dodať, že patril k pravidelným účastníkom Prešovského Montmartru, ktorý bol dlhé roky organizovaný Šarišskou galériou v Prešove a spočíval v portrétovaní okoloidúcich a záujemcov o portrét „priamo na ulici“.

Tvorba každého umelca sa v rôznych obdobiach tematicky vymedzila, či už to bolo bol vplyvom štúdií alebo životných udalostí. Aj tvorbu Michala Čabalu  možno tematicky ohraničiť. Jeho umelecké začiatky sú charakteristické figurálnymi námetmi z divadelného prostredia, v ktorom ho inšpiroval balet a jeho protagonistky. Paralelu tu nachádzame s dielami francúzskeho maliara Edgara Degasa. Neskôr sa začal venovať krajinomaľbe, ktorá sa stala pre neho alfou a omegou. Zaradil sa medzi „miláčikov“ prešovského publika. Zapísal sa do výtvarného umenia ako maliar šarišskej krajiny.

Čabalova výtvarná technika je príznačná dlhými ťahmi štetca a priam „zadymenými“ farebnými tónmi. Lineárnymi ťahmi vyjadruje emocionálnu rovinu videného a zobrazuje „celú šírku nálad.“ (Hafincová, 2016) Zúčastnil sa desiatok kolektívnych a individuálnych výstav doma i v zahraničí. Posledná výstava Michala Čabalu, venovaná jeho životnému jubileu (60), sa konala v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach v roku 2001. Zomrel 3. augusta 2002 v Prešove.

Pri diele Východoslovenská krajina z roku 1979 je nám zrejmé, že sa jedná o typické čabalovské emocionálne zachytenie jemu blízkej prírody. Avšak na rozdiel od zahmlených farebných tónov príznačných pre jeho olejomaľby môžeme toto dielo zaradiť medzi výnimočné, možno aj ojedinelé, a to vďaka použitej technike – technike akvarelu. Čabala tu rýchlym, dynamickým ťahom širokého štetca maľuje zvlnenú, priam lyrickú krajinu. Farebným odstupňovaním pôsobí na zmysly človeka a vytvára tak krajinu bez zbytočných detailov. „Maľuje v tónoch, ktoré nedajú divákovi vizuálne preniknúť do detailov zobrazeného… Akoby v celku podoby ich zakrýval… vyzývajú diváka, aby sa sám spytoval, čo tak v tom, alebo v ňom, v tej rukopisom a farbami až neuroticky rozohranej situácii, zobrazeného a pod., je.“ (Bycko, 1993)

Východoslovenská krajina je zachytená v troch plánoch, ktorými sa naprieč tiahnu lúky obklopené bohato rozvetvenými stromami. O aké ročné obdobie sa jedná presne nevieme, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ide o krajinu zachytenú v období letných dní, aj napriek „zimu evokujúcej“ farebnosti. Nad zvlnenou krajinou sa v treťom pláne rozprestiera oblak, a tým sa nám uzatvára krajinný výsek. Je to čistá, intímna krajina bez prítomnosti človeka.

Samotná téma krajiny mala veľkú obľubu u mnohých umelcov. Záhrady, stromy, lesné cesty, zvlnené polia a lúky, ale aj prostredie Tatier a mnoho ďalších motívov môžeme nájsť v zbierkovom fonde Šarišskej galérie v Prešove a medzi nimi zastáva významné miesto aj jedinečná maliarska tvorba Michala Čabalu.

Mgr. Alžbeta Malíková

ReklamaPredaj a distribúcia cestovín