Dielo mesiaca marec 2022 / Michal Suchý: Slovenská deva I.

0
328

1975, zváraná meď, v. 38,5 cm, P 53, neznačené

„Spomínať na sochára Miša Suchého je ako návrat do minulosti, ktorá nie je. Jeho zjav nezodpovedal duši, ktorú nosil v sebe a aj mňa veľakrát svojím pohľadom upozornil na pocity nám obom spoločné… Mal v rukách inšpiráciu, nemusel ju v sebe vyvolávať. Predstava matky – prameňa, ktorá sa mu zachovala na malej a nejasnej fotografii, mohla sa rozvinúť do diela a presvetliť nejasné. Zbaviť ten prameň akéhosi trvalého smútku… Túžba bola – no nestalo sa! Sochy, kresby a reliéfy v torze dávajú tušiť cestu, po ktorej mohol kráčať, tá však bola krátka a tak ten nejasný smútok ostal nevysvetlený.“ (Dušan Pončák)

Slová akad. soch. Dušana Pončáka, uverejnené v skladačke k výstave Spomienka na sochára: Michal Suchý z roku 2007 (ŠG v Prešove) sa dostávajú čitateľovi doslova pod kožu.

Pre mnohých zo súčasnej strednej a mladšej generácie je totiž meno Michala Suchého neznáme (po osobnostnej stránke nevynímajúc) a práve takéto, krátke a symbolické, vyznanie jeho súčasníka poodhaľuje v náznakoch umelcov naturel ukrytý aj v  jeho dielach, za iniciálkami M.S.

V spomienkach jeho najbližších, spolupracovníkov, priateľov a známych však naďalej ostáva jeho „živý“ obraz zručného, nadaného, talentovaného a  priateľského človeka, ale i otca, manžela, syna, priateľa, umelca … Ako sochár a výtvarník sa prostredníctvom svojich zachovaných komorných plastík, kresieb, plakiet i monumentálnych realizácií navždy zapísal do spoločnosti známych prešovských a východoslovenských výtvarných umelcov 2. pol. 20. storočia.

Subtílna plastika Slovenská deva I. zo zbierkového fondu KG v Prešove, je datovaná rokom 1975. Jej výsledná podoba však vznikala postupne a premyslene už skôr. Dôkazom toho sú zachované kresby, vizuálne pôsobiace viac-menej ako „maľby“ tušom.

V suverénnych, presne a jasne vedených líniách nachádzame nespočetné variácie ženskej figúry i kompozície, krásnu prirodzenosť aktov i bohatosť naškrobených ľudových krojov. Výsledná podoba mladej dievčiny, ktorú Michal Suchý zvečnil v jemu veľmi blízkom materiály a technike, pôsobí krehko a nežne, no rovnako aj vyrovnane a hrdo. Odzrkadľuje autorov zmysel pre plynulé a nenútené spojenie súčasnosti a tradície v kultúrnom a historickom kontexte – moderné a ľudové prvky, minulosť a prítomnosť slovenského naturelu.

Kompaktná plastika ženy je zbavená akýchkoľvek detailov. Jej tvár ostáva pre nás anonymná tak ako i výraz, nálada alebo farebnosť jej odevu. Vertikála vzpriameného postoja zdôrazňuje jej štíhlosť, ktorá zas evokuje mladosť a krásu. Ruky z väčšej časti ukryté v širokých rukávoch blúzky sú skrížené nad pásom a vo vyváženom pomere k veľkosti vlajúcej sukne či zástery. Jediným detailom, ktorý vnikol pri zváraní medeného plechu, je samotný spoj, vzdialene nám pripomínajúci čipkovaný vzor na ľudových krojoch.

Napriek zdanlivo jednoducho pôsobiacej plastike je v nej zahrnuté všetko. Umelecký fortieľ, remeselnícka zručnosť, výtvarné cítenie, ale i zmysel vyťažiť z neživého chladného materiálu esteticky a výtvarne kvalitné dielo prehovárajúce len štylizovaným tvarom.

V tomto týždni si pripomíname dlhých 40 rokov od náhlej a nečakanej smrti Michala Suchého. Mladého a talentovaného umelca o ktorom jeho „tútor“ akad. soch. Július Machaj povedal: „Pre mňa už navždy ostane chlapcom, ktorý s očakávaním v očiach vchádza do môjho ateliéru…“

Dielom mesiaca ponúkame návštevníkom galérie priestor zaspomínať si spolu s nami na osobnosť Michala Suchého, ktorému učarovala náročná práca sochára nesúca so sebou možnosť tvarovať a oživovať kameň, drevo, plech…

Text: Mgr. A. Derfiňáková
Foto: G. Kutajová