Expozícia historickej lekárne – prešovská lekáreň u sv. Trojice

0
489
Sídlo lekárne u sv. Trojice - Hlavná 77 v Prešove - svetlá budova v strede naľavo od Buchhandlung Rosenberg S. Konyvkereskedes (rodného domu J. A. Raymana), foto K. Divald, koniec 19. storočia.

Človek sa už od svojich počiatkov snažil chrániť seba a svojich blízkych, či liečiť ich choroby, neduhy a zranenia. Prvé jednoduché liečebné postupy začali ľudia praktizovať po oboznámení sa s účinkami základných liečivých rastlín a iných materiálov prírodného charakteru už v praveku a staroveku.

Postupom času sa v dejinách objavili významní liečitelia z radov učencov, ktorí priniesli do farmácie viacero podstatných postupov či objavov. Tie z istej časti preberali v neskoršom období mníšske rády (Benediktíni, Lazariti, Kartuziáni a pod.), ktoré v stredoveku predstavovali jednu z inštancií, v ktorých sa liečiteľstvo vykonávalo. Ťažisko farmácie sa však neskôr presunulo z cirkevných rádov na postupne vznikajúce laické školy a neskôr univerzity. Katolícka cirkev prezentovala názor, že farmácia kvôli svetskosti spôsobovala odklon mníchov od ich cirkevných povinností. V období novoveku však mníšske rády opäť poskytovali liečivá na báze dobročinnosti.

S farmáciou úzko súvisí vznik lekární. Prvé lekárne začali v Európe vznikať zo skladov liečiv, ktorým sa v oblasti Stredozemného mora hovorilo Apotheka. Prvé lekárne boli podobné ostatným dobovým obchodom. Neskôr sa ich vybavenie a inventár značne špecializoval, pričom zaujímavá bola často ich výzdoba. Lekárnici vyzdobovali svoje oficíny panciermi, vypchatými hadmi, krokodílmi, netopiermi, parohmi, bájnymi zvieratami či kuriozitami, ako napr. múmie – skrátka predmetmi, ktoré v kombinácii s lekárnickou špecializovanou praxou v podobe často zázračných liečivých prípravkov, umocňovali mysticitu lekárnického povolania. Okrem týchto, povedzme, bizarných ozdôb dekorovali lekárnici svoje priestory umeleckými predmetmi – rozličnými maľbami, obrazmi, plastikami svätcov, murínov, piadimužíkov, anjelov a pod. Tieto umelecké predmety mali vzbudzovať bázeň a úctu.

Expozícia historickej lekárne – prešovská lekáreň u sv. Trojice
Pripravovaná expozícia lekárne

S vývojom v oblasti vedy a techniky, umeleckých slohov, prebiehajúcich vojensko-politických dejín či objavmi na poli medicíny ale aj napr. chémie sa vyvíjalo a postupne ustálilo zariadenie, inventár a funkcia lekární. Postupom času sa ustálilo pracovné delenie lekárne. Oficína, hlavná prevádzková miestnosť lekárne, sa delila na priestor pre pacienta a lekárnika, oddelený tárou, na ktorej lekárnik v skoršom období pripravoval liečivá, a cez ktorú ich pacientovi vydával. V zázemí lekárne sa v minulosti často nachádzalo laboratórium, kde sa pripravovali komplikovanejšie liečivé prípravky, či robil ďalší výskum. Okrem laboratória sa vo vhodných priestoroch zázemia lekárne nachádzali sklady liečivých prípravkov, väčšinou v pivniciach a podkrovných priestoroch.

Lekáreň viedol lekárnik, ktorý bol zväčša absolventom niektorej univerzity. Lekárnici skladali prísahy pre inštitúciu, v ktorej pôsobnosti sa daná lekáreň nachádzala, a pre ktorú svoju prax vykonával. Išlo napr. o mesto, spolok či cech. Lekárnici boli veľmi žiadaní a cenení občania mesta, častokrát sa pohybovali v jeho vyššej spoločnosti. Boli volení za richtárov miest, stávali sa členmi mestských rád a senátov. V niektorých prípadoch sa sobášnymi zväzkami spájali lekárnické rodiny, čo istým spôsobom nadväzovalo na kontinuitu lekárnického poslania u ich potomkov, ktorým starší lekárnici odovzdávali svoje skúsenosti.

Mesto Prešov sa môže pýšiť hneď niekoľkými významnými osobnosťami z radov lekárnikov a histórie tohto povolania. Mená ako Ján Samuel Gertinger, Ján Adam Reiman, Ján Weber ale aj Karol Divald sú pevne späté s prešovskými lekárnickými dejinami. O rozvoji a výsadách lekárnického povolania svedčilo aj postupné zakladanie medicínskych spolkov v 19. storočí. V Šarišskej župe bol Spolok lekárov a lekárnikov založený v roku 1877 a zo začiatku mal 14 členov.

Expozícia historickej lekárne – prešovská lekáreň u sv. Trojice

Mesto Prešov malo vo svojej histórii niekoľko lekární. V roku 1841 dostal Ignác Schmidt povolenie na otvorenie tretej prešovskej lekárne v 19. storočí. Lekáreň u sv. Trojice, ako bola pomenovaná po svojom založení v roku 1842, bola premiestnená o dva roky neskôr do priestorov Stirnerovho domu. Lekáreň mala v tomto čase 5 miestností – oficínu orientovanú na východ, izbu pre nočné služby, zariadené laboratórium a dva suché skladové priestory s dostatkom kvalitných zásob. V druhej polovici 50. rokov 19. storočia mala lekáreň u sv. Trojice kvalitné, cenné a početné vybavenie. V lekárni sa nachádzalo 692 kusov stojatiek rôznych typov a objemu. Boli vyrobené z rozličných materiálov – horského javora, českého olovnatého skla s brúsenými zátkami, porcelánu, či z čierneho, tzv. hyalitového skla. Okrem nevyhnutného pracovného vybavenia bolo laboratórium lekárne zariadené moderným parno-varným prístrojom a príručná knižnica obsahovala okrem bežnej literatúry, liekopisov, príručiek a zborníkov aj publikácie, ktoré sledovali najnovšie dobové poznatky z farmácie.

Samotná lekáreň prešla vo svojej histórii viacerými vlastníkmi až bola v 50. rokoch 20. storočia znárodnená a spravovali ju ďalej národní správcovia. Lekáreň u sv. Trojice bola počas svojho fungovania značne vyťažená, čo zodpovedalo aj jej vysokému finančnému obratu. V neskoršom období tiež pôsobila ako lekáreň s rozšíreným veterinárnym sortimentom.

Vďaka skutočnosti, že lekáreň u sv. Trojice nepostihla vlna modernizácie v 20. storočí, môžeme dnes obdivovať historický mobiliár lekárne, reštaurovaný v rokoch 1986-1988, keď bola rekonštruovaná celá budova, v ktorej sa lekáreň nachádzala. Už v tomto období sa prišlo s myšlienkou evidovať mobiliár lekárne do zbierok múzea, no táto idea bola zrealizovaná až v 21. storočí. Vďaka tomu pripravujeme pre návštevníkov múzea expozíciu historickej lekárne, ktorú plánujeme otvoriť v júli tohto roku.

Mobiliár lekárne u sv. Trojice bol prispôsobený expozičným priestorom múzea, no pri jeho inštalácii sa v čo najväčšej miere zohľadnilo pôvodné rozmiestnenie lekárne. Do miestnosti pripravovanej expozície historickej lekárne z 19. storočia v Krajskom múzeu v Prešove sa vchádza cez vstupný portál, na presklenej výplni ktorého je vyobrazený had Aesculap, obopínajúci palicu gréckeho boha lekárstva Asklepia. Ide o klasický znak farmaceutov, ktorý podľa najrozšírenejšej teórie symbolizuje životnú silu, zdravie a schopnosť uzdravovania. Samotný lekárnický mobiliár je zrejme najcennejším historicko-farmaceutickým exponátom inštalovaným v expozícii lekárne z 19. storočia. Je doplnený o lekárenské nádoby – stojatky, v lekárňach umiestňované v repozitóriu (lekárenskej skrini), rozličnej veľkosti, objemu a výrobného materiálu. Nachádzajú sa tu lekárenské nádoby a poháre z dreva, hnedého, modrého a číreho skla, porcelánu a keramiky. Z ďalších predmetov, používaných v lekárnických dejinách sú v miestnosti prítomné rozličné typy mažiarov vyrobených z mramoru, liatiny či kovu, lekárenských závaží, nádobiek a iných predmetov. Okrem klasicistického lekárnického nábytku je v miestnosti inštalovaná aj lekárnická tára, na ktorej sa nachádzajú váhy. Lustre z českého kryštálového skla, visiace zo stropu, patria medzi doplnkové zariadenie lekárne u sv. Trojice, ktoré štýlovo korešponduje so samotným historickým mobiliárom, i keď boli vyrobené dodatočne v roku 1985.

Na prehliadku novej stálej expozície historickej lekárne Vás pozývame po jej otvorení a sprístupnení, ktoré je naplánované v mesiaci júl 2020.

Erik Ondria
Krajské múzeum v Prešove

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu