„Z arzenálu múzea“ – Kukri

0
306

Krajské múzeum v Prešove uchováva v zbierke Militárie niekoľko zaujímavých – či pre niekoho možno raritných zbierkových predmetov. Z pohľadu správcu tejto zbierky a historika, či iného múzejníka alebo bežného človeka, má každý z týchto predmetov svoj príbeh, svoje špecifiká a svoje tajomstvá. Príbehy týchto predmetov sú častokrát načrtnuté, či priamo vyrezané, vytepané alebo vyryté do nich samotných a toto je z istej časti príbeh aj predmetu, ktorý Vám v tomto článku stručne predstavím – noža kukri.

Kukri uložená v našom múzeu je vyrobená z ocele a to vrátane rukoväte. Na základe jej tvaru, výzdoby, použitých materiálov a techník zdobenia ide skôr o zberateľský kúsok či suvenír. V krajnom prípade o menší typ kukri, určený na rituálne, či skôr dekoračné účely. Podľa dochovanej múzejnej dokumentácie bol tento zbierkový predmet vyrobený v Indii v 19.storočí, i keď samotný typ zbrane pochádza z Nepálu. Práve od 19. storočia sa tento typ noža dostáva do povedomia širšieho sveta, ako inak, prostredníctvom bojov a vojen a neskôr v popisoch či už odbornej literatúry alebo tej románovej.

Kukri má jednostranne brúsenú spodnú časť čepele noža. Samotná čepeľ má charakteristicky listovo ohnutý tvar smerom k zemi. Samotná listová časť čepele je bohato zdobená rytými rastlinnými motívmi (kvety, listy, stonky) s ústredným obrazom súboja osedlaného slona s bengálskym tigrom, ktorý sa odohráva v džungli. Samotná scenéria zvieracieho súboja je situovaná do podoby veľkého zdobeného listu, ktorý svojim lemovaním zasahuje hrany čepele, pričom samotný výjav zaberá celú plochu čepele. Vyobrazený tiger je takmer rovnako veľký ako slon.

Na oboch plochách čepele je vyobrazený rovnaký výjav i keď je potrebné povedať, že sa obe strany od seba mierne líšia, čo z istého hľadiska svedčí o poctivej ručnej práci pri výrobe tohto zbierkového. Pri uchopení zbrane oblúkom koša nadol, je na pravom liste čepele mierne rozdielne rastlinné zdobenie – výjav bojujúcich zvierat v liste je o niečo väčší ako na druhej strane. Tento výjav je o 1,8 cm dlhší a  o 0,7 cm širší ako na protiľahlom liste. A zatiaľ čo na výjave vpravo je slonovi vidno hlavu, výjavu súboja na ľavej strane už dominuje tiger, prekrýva sloniu hlavu a útočí, skáče na slona.

Rukoväť noža je kovová, v tvare kríža s oblúkom koša. Oblúk koša je spojený so záštitou a zo spodku pri hlavici, ktorej sa nedotýka, je ukončený esovito zahnutým guľovitým výbežkom. Rukoväť noža svojou štruktúrou vystupuje nad úroveň záštity o 6,3 cm nad os záštity smerom k čepeli. Tento záštitný list je štylizovaný do tvaru kríža, ukončeného ostňom v listnatom motíve. Vystupujúca časť rukoväte nad záštitou neprilieha a nie je nijakým spôsobom spojená s čepeľou. Samotná rukoväť je zospodu ukončená plochou hlavicou kruhovitého tvaru s priemerom 6 cm s polguľovitým výbežkom, vychádzajúcim z ozdobného prvku v tvare slnka či kvetu. Výbežok hlavice je ukončený centimetrovým guľovitým koncom,  určeným pri väčšine zbraní podobného typu pre údery.

 

Len pre zaujímavosť, z faktograficko-metrologického hľadiska činí celková dĺžka noža (od špičky čepele po vrchol hlavice) 57 cm. Dĺžka rukoväte, vrátane výstupkov a ozdobných prvkov, „múzejnej kukri“ je 18,3 cm. Dĺžka rukoväte predstavuje 12 cm a celková dĺžka úchopu rukoväte činí 10,5 cm, pričom prsty sú po celej dĺžke úchopu kryté oblúkom koša. Priama vzdialenosť medzi stredom záštity a hrotom čepele predstavuje 43,5 cm. Chrbát čepele má dĺžku 47 cm a samotná čepeľ 44 cm (jej brúsená časť). Najužšia časť čepele (tesne nad záštitou) má šírku 3 cm a najširšia časť plochy čepele (v najširšej listovej časti) má rozmery 9,2 cm.

„Z arzenálu múzea“ – Kukri

Vyobrazenie bojujúcich zvierat na čepeli noža kukri má v hinduizme pozoruhodnú symboliku. Tá vychádza už zo samotnej podstaty vnímania oboch zvierat v tomto náboženstve. Práve slon a tiger patria v hinduizme medzi skupinu zvierat, ktoré sú považované za istým spôsobom posvätné a hlavne duchovne vyvinuté a tým slúžia príkladom ako môžu ľudia formovať svoj charakter a správanie, a tak sa vyhnúť znovuzrodeniu (reinkarnácii) ako zviera. Obe zvieratá sa tiež často objavujú v indických rozprávkach, povestiach a náboženských príbehoch.

Ako slonovi tak aj tigrovi sa v hinduizme pripisujú podobné, či častokrát niektoré totožné znaky, a to aj napriek tomu, či možno práve preto, že sú niekedy prezentované v odvekom súboji proti sebe, ktorý končí bez jasného víťaza. Práve kvôli tomuto faktu je na jednej strane čepele noža kukri vyobrazený dominujúci tiger (prekrýva sloniu hlavu) a na druhej strane čepele vyhrávajúci slon. Pôvod tohto odvekého súboja môže byť sčasti zakorenený v starých hinduistických knihách obsahujúcich rozličné usmernenia, podľa ktorých mal napríklad kráľ ochraňovať svoj ľud od ôsmich nešťastí – požiaru, potopy, moru, hladomoru, potkanov, hadov, tigrov (!) a démonov. Možno práve preto bol lov tigrov v minulosti častou zábavkou indických kráľov. V neskoršom období sa takýchto poľovačiek zúčastňovali aj iné významné či slávne osobnosti. Po rozšírení strelných zbraní a ich ďalšom inovovaní však takéto poľovačky na tigre vyzerali skôr ako jatky, keďže pri nich boli občas používané aj zbrane vyššej kadencie a kalibrov, čoho následkom boli desiatky „ulovených“ tigrov v priebehu jednej poľovačky.

Slon predstavuje v religióznych predstavách Indie symbol sily, vznešenosti, božstva, hojnosti, plodnosti, inteligencie, dobra ale aj deštruktívnych síl a uzurpátorstva. Práve kvôli týmto atribútom sa slony v Indii často dostali do symboliky kráľovských či vznešených rodín a mnohé rody boli po slonoch aj pomenované. Istú božskosť slonov v Indii dokladuje aj ich chovanie pri chrámoch a využívaní pri rozličných festivaloch a procesiách. Ľudia, ktorí sa o slony dokázali dobre postarať, či chytiť a skrotiť slona boli vážení a na indických kráľovských dvoroch vyhľadávaní. Slony boli zastúpené aj v rozsiahlom panteóne indických bohov. Boh Ganéša je zobrazovaný so sloňou hlavou a na bielom slonovi jazdil boh Indra. Ich silu a deštrukciu dokumentuje ich nasadenie vo vojnách a bitkách, či pri rozličných stavebných prácach a v džungli.

Tiger, podobne ako slon, reprezentuje v religióznych predstavách vznešenosť, nebojácnosť, silu a divokosť. Z negatívnych atribútov sa tigrom pripisuje smrť, agresia, hnev, surovosť a násilie. V indickom panteóne býva boh Šiva niekedy zobrazovaný odetý či sediaci na tigrej koži a na tigrovi jazdí bohyňa Šakti, a jej rozličné zosobnenia. Hinduisti veria, že niektoré tigre mohli byť v minulom či v ich budúcom živote ľudia. V niektorých lokálnych religióznych a kmeňových tradíciách Indie je tiger uctievaný ako božstvo – napríklad boh Bag Deo, Chitan Deo či Bagešvar.

Zbierkové predmety pôvodom z indického subkontinentu či z Ďalekého východu nepredstavujú v našom priestore výrazne zastúpenú časť kultúrneho dedičstva uchovávaného v múzeách. Na druhej strane však dokumentujú záber zbierkotvornej činnosti našich predkov a predchodcov a zároveň možno povedať, že prítomnosť takýchto historických predmetov v našich zbierkach výrazne obohacuje a zároveň istým spôsobom pozitívne „znevšedňuje“ pokladnice národa, naše múzeá. Práve preto je dnes našou snahou ochrániť a zachovať tieto predmety pre budúce generácie, čo je v konečnom dôsledku jedným z poslaní múzea ako inštitúcie.

Mgr. Erik Ondria, PhD.
Krajské múzeum v Prešove
Foto: Anna Pavlovičová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu