Združenie Per Spectrum a „jeho život“

0
360

Per Spectrum vzniklo ako naplnenie akútnej potreby: potreby stretávať sa, spoločne tvoriť, debatovať, argumentovať, konfrontovať sa. Podarilo sa. V roku 2006 sa teda myšlienka založenia komunikačnej platformy pre generačne rôznorodých profesionálnych výtvarníkov začínala stávať realitou.

Eva Tkáčiková (2009) jasne potvrdila podstatu a význam priestoru, ktoré si združenie vytvorilo: „Galériu Per Spectrum vnímam ako miesto stretnutí a rozhovorov. Pre niekoho môže byť miestom oddychu, iný zas príde s túžbou spoznávať nové veci a ľudí. Bez spätnej väzby sa však obvykle chod vecí pozastaví.“

Ako uvádza Karol Gregor (2012), združenie pracovalo od začiatku energicky a zastrešovalo celú plejádu organizačných, publikačných a výstavných činností: „V rokoch 2006 – 2010 združenie oživilo vlastnú galériu v Prešove, kde sa pravidelne každý mesiac prezentovali so svojou tvorbou jeho členovia. Okrem výstav na domácej pôde reprezentovalo Per Spectrum mesto Prešov aj na výstavách v galériách na Slovensku a v zahraničí, organizovalo výtvarné plenéry a sympóziá, besedy, poznávacie zájazdy, charitatívne aukcie, letné tábory pre deti s výtvarnými aktivitami a pod. Členovia sa prezentovali počas trvania spolku na samostatných výstavách v Číne, Maďarsku, Poľsku, Česku, Ukrajine, Španielsku. Ďalším zámerom galérie bolo podporovať a zviditeľňovať mladých začínajúcich umelcov z Prešova, ale aj predstaviť v našich priestoroch hostí, osobnosti z výtvarnej oblasti, medzi nimi boli D. Kállay, K. Štanclová, J. Bartusz, Lýdia Jergušová, T. Žitňanová, M. Radev, Juraj Čutek, Z. Prokop, Fero Lipták a ďalší. Ako spolok sa Per Spectrum začlenilo v roku 2007 do Slovenskej výtvarnej únie (SVÚ) a následne sa prezentovalo výstavou v Umeleckej besede v Bratislave, ktorá bola prvou najucelenejšou výstavou prešovských výtvarníkov v hlavnom meste. To prispelo k zviditeľňovaniu tvorby prešovských výtvarných umelcov a ich aktivít aj za hranicami regiónu“.

In sum, spolkový život výtvarníčok a výtvarníkov bol vždy dôležitou kapitolou pre život v meste, ako aj pri umelecko-historickom bádaní. Spolky organizovali a podporovali výstavnú činnosť, ale najmä sprostredkúvali idey a energiu ku kreativite. Je nesmierne dôležité v aktivitách spolku pokračovať ďalej – s novou energiou, otvárať sa a komunikovať – a to predovšetkým v týchto neľahkých časoch.

Hommage á Gregorová

Koncepcia tohtoročnej výstavy združenia Per Spectrum už vo svojom názve deklaruje svoju expozičnú stratégiu ako poctu jubilujúcej autorke – Anne Gregorovej (1952). Nesporne jedna z najzaujímavejších ženských autoriek mesta Prešov sa narodila 6. mája v Liptovskom Mikuláši, no po ukončení vysokoškolského štúdia sa natrvalo usadila v Prešove (1979).

V rámci štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave absolvovala maliarsku prípravku Róberta Dúbravca, nasledujúc ju špecializáciou na oddelení monumentálnej a dekoratívnej maľby Františka Gajdoša a neskôr Dezidera Castiglioneho. Medzi absolutóriom a príchodom do Prešova sa udiala ešte síce krátka, no formujúca študijná cesta do talianskej Ravenny.

Gregorová realizovala množstvo monumentálnych prác, čím jasne zasahovala do architektonických priestranstiev Prešova a ďalších miest východného Slovenska. Prvé výraznejšie teoretické reflektovanie Gregorovej tvorby poskytla v roku 1984 Alica Štefančíková, ktorá spozorovala prítomnosť secesných motívov a maliarkino vyrovnávanie sa s tvorbou Gustava Klimta. Môžeme konštatovať, že secesne ladená „absolutizácia“ farby a jej precízne harmonizovanie je v maliarkinom prístupe cítiť dodnes.

Gregorová vo svojej tvorbe jednoznačne syntetizovala záujem o monumentálno-dekoratívne disciplíny a voľnú, komornú tvorbu. Popri výtvarnej činnosti v týchto dominantných sférach sa venuje oblasti úžitkového výtvarníctva, ilustráciám, gobelínom a erbom (pre Ľubotice, Dravce, Kurimany a ď.). Svoje monumentálne práce realizovala od roku 1979 – v Prešove, Snine, Liptovskom Mikuláši, Svidníku, v Lúčkach pri Ružomberku a ď.

Výstava, na ktorej sa stretávame, odkrýva tri autorské polohy maliarky Gregorovej. Najtypickejší, alebo najznámejší okruh jej malieb predstavujú tzv. „modré štruktúry“ –  farebne harmonicky spracované monochrómy prerušované geometrickými akcentmi či momentmi štrukturálnych abstrakcií. V niektorých svojich „modrákoch“ je autorka prísne geometrická, v niektorých láskavo štrukturálna. Vedľa Pabla Picassa a Yvesa Kleina je Gregorová ďalším „vyznávačom“ kultu modrej.

Druhý okruh prác predstavuje niekoľko malieb z 90. rokov, v ktorom sa ukazuje nie veľmi známa tvár maliarky – pracovne ich nazývame „theatro mundi“. Vznikali čiastočne pod vplyvom súťaže na výtvarné doriešenie DJZ v Prešove a stoja kriticky čelom k spoločnosti. Figúry mímov a zamaskovaných hercov sa tu stretávajú so zoomorfnými, mýtickými, tajomnými postavami.

Tretí okruh prác je rôznorodý, no ukazuje jeden spoločný, nesmierne dôležitý a príťažlivý rys: starostlivosť. Sú to jemnocitné, hravé, farebne senzitívne náznaky krajín, tvárí a postáv. V tejto skupine zohráva špeciálnu úlohu dvojica detailných, minucióznych kresieb, ktoré sú v priestore výstavy umiestnené pri inštalácii Karola Gregora – manžela autorky. Sú to kresbové záznamy prírodných objektov, ktoré Gregor vytvoril priamo in situ, v lese. Kresby preto so sebou nesú špeciálny – rodinný akcent a akcent vzťahu k prírode, ktorý je prítomný v mnohých momentoch Gregorovej segmentu aktuálnej výstavy.

Prečo Hommage á Gregorová? Často skloňovaná rozmanitosť jednotlivých umeleckých stratégií členiek a členov združenia Per Spectrum sa tentokrát snaží nájsť svoje spojivo, spoločný moment, ktorým sa vystavené diela príbuzensky viažu na dielo jubilujúcej maliarky. Nami hľadaným spojivom prezentovaných diel sú taktilita, štruktúra, textúra, detail, citlivosť, citovosť a ženskosť.

Per spectrum ’22: autorky a autori

Zita Aranyász (1984) sa narodila v Nyíregyháze, v Maďarsku. Absolvovala viaceré výtvarno-umelecké školenia: Akadémiu umení Moholy-Nagy (2007-2010), Vysokú školu v Nyíregyháze (2003-2007) a Strednú umeleckú školu v Nyíregyháze (1997-2003). Vo svojej tvorbe sa zaoberá mixom grafiky, maľby a textilného umenia. V rámci svojich technických riešení používa rôzne deštrukčné a duplikačné metódy, ktorými zasahuje predovšetkým do textilu. Od roku 2018 sa venuje aj priestorovým prácam a digitálnej grafike. Štylisticky využíva najmä konštruktívne a geometrické riešenia. Okrem textilu pracuje s drevom, kovom a plexisklom (ktoré dopĺňa fotografiou). Je nositeľkou viacerých ocenení, napríklad zvíťazila na IV. Szeklerland Graphic Biennale. Pre aktuálnu výstavu poskytla dva kombinované závesné objekty a fotografie na plexiskle. O prácach píše: Chyť líšku je grafická séria, ktorá zobrazuje grafické tlačené koláže pomocou skla a priehľadných fólií. Symbolická podoba líšky sa týka mnohých faktorov, z ktorých sa objavujú iba detaily. … Základnou myšlienkou mojej série je fakt, že všetko, s čím začneme, je pre nás výzvou. Tieto práce som zhotovila za jeden deň, z materiálov, ktoré som mala k dispozícii.“

Lucia Grejtáková (1982) je výtvarníčkou zameranou na akvarelovú ilustráciu a perokresbu. Vyštudovala odbor dizajn (FU TU) v Košiciach a výtvarné techniky (fotografia, animácia, kresba, maľba) v poľskom Radome. Vyskúšala rôzne výtvarné techniky, štýly aj materiály. Podľa jej vlastných slov jej v posledných rokoch však učaroval akvarel a jeho charakteristická priehľadnosť, ktorú občas kombinuje s jemnými líniami kresby. Maľuje motívy pre dospelých i deti. Spolupracuje so spisovateľmi, vydavateľmi, organizáciami aj jednotlivcami, ilustruje a zalamuje knihy, venuje sa rôznym projektom. Do priestoru aktuálnej výstavy autorka vstupuje ako ilustrátorka a poskytla tri „čerstvé“ ilustrácie pre pripravovanú knihu Marián Hlavatý: Na palete slová (2022). Štylisticky je autorka charakteristická jemným akvarelovým štetcopisom, detailnou kresbou s imaginatívnymi prvkami.

Karol Gregor (1947) je predovšetkým praktizujúcim architektom, ale venuje sa aj záznamovej kresbe a objektom. Študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave (1966-1970) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. V. Vilhan, D. Kuzma). Pre prešovské kultúrne milieu je podstatný aj ako teoretizujúci autor pomáhajúci mnohým, najmä „mladým“ iniciatívam. K jeho najvýznamnejším dielam patrí spoluautorstvo na novostavbe Divadla Jonáša Záborského v Prešove, knižnice Technickej univerzity v Košiciach a na budovách Národných bánk v Poprade, Humennom a v Košiciach. Je autorom zasadacích priestorov Ústavného súdu SR v Košiciach a v značnej miere sa venuje interiérovej tvorbe a dizajnu.

Od roku 1995 pôsobí pedagogicky na Katedre architektúry FU Technickej univerzity v Košiciach. Na výstave spolupracuje svojou kamennou inštaláciou, ktorá je procesuálnym dielom, je zložená z kameňov z   rôznych krajín a kontextov a založená na precíznom komponovaní a triedení. Pendantom inštalácie je séria drobných kresieb – záznamov z prechádzok. Priestor prác Karola Gregora komunikuje s dvomi veľkoformátovými kresbami jeho manželky Anny, ktorá starostlivo prekreslila jeho „earthworks“ v prírode.

Anna Hausová (1956) je výraznou ženskou postavou prešovskej výtvarnej scény, v tomto meste žije tvorí od roku 1982. Je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení (1976-1982) – odbor textil (prof. E. Lehotská). V rokoch 1982 – 1996 sa venovala predovšetkým monumentálnej tvorbe do architektúry (maľba, objekt, tapiséria) a ilustračnej činnosti. Od roku 1996 sa venuje hlavne voľnej tvorbe – kresbe, maľbe, objektu  a inštalácii. V rokoch 1992 – 2013 pedagogicky pôsobila na Prešovskej univerzite (na Katedre výtvarnej výchovy a umenia) ako odborná asistentka pre predmety kresba, maľba a textilný dizajn.

Realizovala množstvo individuálnych a skupinových výstav doma a v zahraničí, z ktorých spomeňme tie najvýraznejšie: Zo slastí tá tretia (2000, ŠG Prešov); Prach si a v prach sa obrátiš (2012, VSG Košice) ; 3 x Europa (2015, BWA Kielce, Poľsko); Anna Hausová Retrospektíva (2018, ŠG Prešov); Prach si a v prach sa obrátiš – výstava realizovaná z príležitosti pietnej spomienky na 1. transport židovských dievčat a žien do koncentračného tábora Auschwitz (TG, Poprad). Výtvarníčku Annu Hausovú poznáme ako odvážnu hľadačku nových prístupov a priesakov médií. Pre aktuálnu výstavu zvolila dve série – štvorice expresívne ladených malieb s objektovým zásahom. Ide o nové série, ktoré tematicky súvisia s veľkoformátovými obrazmi z predchádzajúcich období, v ktorých boli tematizované motívy vzniku, zániku, svetla, tmy, konečna, nekonečna, univerza.

Alexander Jazykov (1961) absolvoval Ľvovský štátny inštitút úžitkového a dekoratívneho umenia (Ľvovská štátna akadémia umení) v roku 1988 (s vyznamenaním). Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav na Slovensku aj v zahraničí, tiež viacerých medzinárodných plenérov. Od roku 1990 pôsobí ako výtvarník v slobodnom povolaní. Venuje sa maľbe, umeleckej fotografii a počítačovej grafike. Práce umelca sú súčasťou výtvarných zbierok v Anglicku, Bulharsku, Česku, Francúzsku, Japonsku, v Juhoafrickej republike, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Rusku, na Slovensku, v Španielsku, Švajčiarsku, Švédsku, Taliansku, Turecku, USA a na Ukrajine.

Pre aktuálnu výstavu maliar Jazykov poskytol tri veľkoformátové diela, v majstrovsky vypracovanej iluzívnej maľbe s imaginatívnym, symbolickým, silne poetickým ladením. Z autorských opisov jednotlivých diel vyberáme formulácie: „Múdrosť je veľmi cenný náklad, ktorý po kvapkách napĺňa nádobu života. Je ako voda, ktorá dáva život a nesmrteľnosť. Obloha sa neustále mení, ale vždy je krásna, ako šťastie a láska.“ … „Tradičná čínska architektúra, ktorá sa týči nad zemou, je poctou kultúrnym tradíciám, ktoré si Čína zachováva už niekoľko tisícročí.“ … „Na pozadí, kde sa obloha na obzore spája so zemou, sa ženie nezastaviteľný kôň ako symbol slobody.“

Kamil Jurašek (1977) po svojich štúdiách na košickej Škole úžitkového výtvarníctva absolvoval odbor Grafika a Maľba na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Zúčastnil sa viacerých spoločných výstav, projektov a realizácií doma i v zahraničí (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, Rakúsko, Španielsko, Bulharsko, Nórsko, Švédsko, Čína, Spojené štáty americké). V roku 2005 zakladá reklamnú agentúru FANTASY FACTORY, ktorá sa v roku 2010 mení na kreatívne štúdio.

V súčasnosti okrem klasických techník, ktorým sa neustále venuje, rozvíja kontinuálne aj svoju originálnu autorskú techniku. Touto špeciálnou technikou zmeny toho istého obrazu v tme na iný , vytvára tzv. dvojobrazy, ktorými dopĺňa myšlienku jedného obrazu na druhý novou ideou tak, že prostredníctvom fosforeskujúcich farieb svietiacich v tme, objavuje skryté, nové, doteraz neobjavené možnosti výpovede obrazu.

Žije ako výtvarník v slobodnom povolaní, venuje sa prevažne maľbe, grafike, fotografii, maľbám na steny, performancii, inštalácii a šperku. Pre aktuálnu výstavu Jurašek vybral veľkoformátové maľby so závažnými humanistickými posolstvami a duchovnou náplňou, ako je pre autora charakteristické.

Peter Kocák (1961) je významným slovenským grafikom nadväzujúcim na odkaz A. Brunovského a I. Rumanského. Absolutórium na VŠVU v Bratislave získal v roku 1987 (odbor Voľná grafika a knižná ilustrácia). Venuje sa grafike (lept, suchá ihla, mezzotinta), maľbe, kresbe, logotypu a fotografii.

Zúčastnil sa mnohých výstav grafiky a kresby doma aj v zahraničí. Je členom Slovenskej únie grafikov, členom Honk Kong Letter Art Union v Číne, členom KIWA – Kyoto International Woodcut Association v Japonsku. Je zberateľom japonskej a čínskej grafiky, ex libris a kaligrafie. V súčasnosti pôsobí ako docent, pedagóg grafiky na Katedre výtvarnej výchovy a umenia (FF PU v Prešove). Jeho tvorba sa vyznačuje minucióznym rukopisom a majstrovským grafickým spracovaním. Ozývajú sa v nej surrealisticky ladené figurálne motívy v protipóle k abstrakciám a kaligraficky ladeným prácam. Takýto kontrapunkt môžeme vidieť aj na aktuálnej výstave.

Eduardo Sosa (1979) je prešovským výtvarníkom pochádzajúcim z Ekvádora. Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Ekvádore (1997-2002), v odbore maľba, grafika a sochárstvo. V roku 2013 získal ocenenie Chalupkovo Brezno a zlaté pásmo vo výtvarnej tvorbe, v roku 2003 získal zlatú medailu za sochárstvo, maliarstvo, fotografiu a grafiku na Centrálnej univerzite v Quito.

Počas štúdií absolvoval viaceré odborné kurzy a semináre zamerané na výtvarné smery súčasného umenia: performancia, konceptualizmus a i. Autor vystavoval v rôznych krajinách v Európe a Amerike (Mexico, Peru, Ekvádor, Argentína, Švajčiarsko, Francúzsko, Slovensko). Jeho tvorba predstavuje tvarovú komunikáciu medzi kompozíciou a obsahom samotného diela. Podľa slov samotného autora, „za najvhodnejší prostriedok, ktorým možno vyjadriť každý vnútorný duševný stav považuje ľudské telo…“

Svojimi kresbami a maľbami „sa snaží vyjadriť obraz vnútorného citového života človeka“. Aktuálna výstava reprezentuje jeho typicky expresívne ladené, energické a „farebne vybuchujúce“ maliarske dielo.

Ján Zelinka (1978) je sochárom par excellence. Absolvoval košické štúdiá výtvarného umenia, ktoré zavŕšil v Ateliéri slobodnej kreativity a následne v Ateliéri voľného výtvarného umenia na Fakulte umení TU v Košiciach (2008). Verejnosti je známy ako laureát Ceny Oskára Čepana 2015, dôsledkom čoho bol aj jeho rezidenčný pobyt Residency Unlimited v New Yorku (2016). Okrem toho absolvoval aj ďalší dôležitý študijný pobyt na AVU v Prahe (2007), v Ateliéri figurálneho sochárstva a medaile Jana Hendrycha. Zelinka už počas štúdia kreuje kľúčové znaky svojho autorského programu ako apropriácia, zachovanie sochárskeho tvaru, negatívne modelovanie, hrubá deformovanosť a osobný, až intímny charakter scén. Zelinkovo najzásadnejšie dielo Requiem pre… (od 2010) svoju procesuálnosť končí.

Súbor plastík na hranici medzi plnokrvnou sochou a konceptom, medzi sepulkráliou a objektom, sa v súčasnosti završuje postupným vyberaním tiel zo svojich sarkofágov a navracaním „naspäť do prírody“. Zároveň ide o doklad procesu, dokončovanie príbehu a akt citlivosti. Zelinkove – už prázdne – sarkofágy sú súčasťou aktuálnej výstavy.

Tatiana Žitňanová (1956) je výtvarnou umelkyňou pochádzajúcou z Prešova, žijúcou v Bratislave. V tomto meste absolvovala aj štúdium na oddelení knižnej tvorby prof. Albína Brunovského. Venuje sa voľnej tvorbe (olejomaľba, pastel, akryl), ilustrácii a práci s deťmi. Samostatne sa výstavne predstavuje od roku 1984, Zúčastňovala sa výstav skupiny Equiart a výtvarných združení: Spolku grafikov, Spolku výtvarníkov Slovenska, Umeleckej besedy slovenskej.

Slovami Ľubomíra Podušela (2005): „Akademická maliarka Tatiana Žitňanová … vie, že všetko čo sa odohráva  v súradniciach nášho pozemského času, je iba zúženým ekvivalentom večného, kozmického, relatívneho bytia človeka na planéte Zem. Verí, že umenie jestvuje ako hviezdy na nebi. Je neobyčajne rozsiahle a pestré vo svojich prejavoch. To je tiež dôvod, prečo sa venuje viacerým výtvarným disciplínam: voľnej maľbe, kresbe, grafike, knižnej a časopiseckej ilustrácii. Dominantnú pozíciu v jej tvorbe však zaujíma maliarstvo a kresba.“

Pre aktuálnu výstavu maliarka vybrala dielo – sériu troch obrazov, ktorá až v kleeovsky hravej, ludickej poetike dokazuje koloristické majstrovstvo, čím sa oblúkom navraciame k leitmotívu celej výstavy – k pocte farbe, tvaru, štruktúre: k Hommage á Gregorová.

Poznámka k bibliografickým zdrojom a poďakovanie: tento text vychádzal z reflexií kurátorky, ako aj z viacerých zdrojov – najmä textov Ľ. Kotalovej, čiastočne Ľ. Podušela. Za živé rozhovory a množstvo dôležitých informácií patrí poďakovanie: A. Gregorovej, K. Gregorovi, D. Rochlitzovi a Ľ. Kotalovej.

Jana Migašová

(Inštitút estetiky a umeleckej kultúry, Filozofická fakulta PU v Prešove)

Výstava Per spectrum ’22 – Hommage á Gregorová v Krajskej galérii potrvá do 12. júna 2022.