Čo si myslia europoslanci o návrhoch na obnovu hospodárstva po koronakríze

0
413

Ivan ŠTEFANEC (EPP)

„Rozsah financovania obnovy európskej ekonomiky nemá v našej histórii obdobu a pre Slovensko je kľúčový. Dôležité je, že sme presadili, aby bol Fond obnovy vytvorený na základe jasných mechanizmov a pravidiel pod kontrolou európskych inštitúcií. Prostriedky z neho pôjdu do oblastí ako inovácie, digitalizácia, zelené technológie a podpora malého a stredného podnikania. Takto sa v budúcnosti vrátia na vyššom raste a lepšej kvalite európskej ekonomiky.“

Monika BEŇOVÁ (S/D)

„Pri predstavení návrhu nového európskeho rozpočtu na nasledujúce sedemročné obdobie považujem za pre Slovensko dôležitý predovšetkým spôsob akým chce Európska komisia v ňom alokované finančné prostriedky zabezpečiť, rovnako ako formu ich poskytovania jednotlivým členským štátom. Komisia bude musieť nájsť kompromis v podobe kombinácie grantov a pôžičiek, na ktorom bude možné dosiahnuť európsky konsenzus. Vzhľadom na očakávaný hospodársky prepad je totiž spoločný európsky recept nevyhnutný.“

Martin HOJSÍK (RE)

„Obnova ekonomiky po korone a klimatická kríza sú veľké výzvy a my potrebujeme Európu, ktorá bude pri ich riešení nielen aktívna, ale aj ambiciózna. Komisiou predstavený plán obnovy ide ďaleko, ale nie dostatočne. Ak by sme naštartovali zelenú obnovu v jej plnom rozsahu, pomohli by sme tým nielen planéte, ale vytvorili by sme aj nové pracovné miesta a podporili udržateľný rozvoj. Ďalší krok bude na našej vláde, aby sa k plánu obnovy nielen prihlásila, ale dokázala poskytnuté zdroje použiť správne a nepresadzovala zlé riešenia ako spaľovne či budovanie novej plynovej infraštruktúry.“

Eugen JURZYCA /ECR)

„Je dobré, že Komisia prišla s návrhom na obnovu ekonomík EÚ, bude ho však potrebné zásadne vylepšiť. Dôležité je, aby sa v budúcnosti oplatilo členským štátom hospodáriť dlhodobo udržateľne, čo tento návrh nezaručuje, skôr naopak. Fond obnovy by mal byť vybudovaný tak, aby bolo jasne vidno, ktorý členský štát akou mierou prispel a do akej miery mu dlžník splatí jeho vklad, to v tomto návrhu nie je. Ako bude plán obnovy financovaný, má byť dohodnuté až v budúcnosti. Pomoc by mala byť aj podmienená reformami a obnovením pravidiel Paktu stability a rastu a ich vyššou vymožiteľnosťou, inak hrozí, že z Európskej únie zostane zadlžená strecha, pod ktorou členské štáty nebudú chcieť spolupracovať.“

Vladimír BILČÍK (EPP)

„Predstavený plán odzrkadľuje viaceré požiadavky nás europoslancov, ktoré sme prijali v apríli a máji na plenárnych zasadnutiach. Oceňujem, že Komisia prišla s vlastnou, ambicióznou predstavou obnovy, ktorá je inšpirovaná nemecko-francúzskou iniciatívou, ale ide nad jej rámec. Čakajú nás teraz ťažké rokovania o finálnej podobe európskeho rozpočtu a o ozdravnom finačnom pláne po koronakríze. Aj kvôli ľuďom na Slovensku potrebujeme čo najskôr takú dohodu, ktorá podporí moderné a zelené investície do našej budúcnosti a posilní finančnú nezávislosť Európskej únie. Kríza postihla bez výnimky celú Úniu, a preto je väčšia solidarita vo vyššom objeme nielen na mieste, ale je aj nevyhnutná.“

Robert HAJŠEL (S/D)

„Návrhy sedemročného rozpočtu EÚ a plánu oživenia ekonomiky po koronakríze, ktoré dnes predložila Európska komisia sú krok dobrým smerom, pretože ponúkajú ďalšie nové nástroje a peniaze na naštartovanie ekonomiky, ako aj na lepšiu prípravu na budúce krízy.  Je správne, že Európska komisia navrhla na sanáciu krízou postihnutých ekonomík členských štátov EÚ až 750 miliárd eur, z ktorých väčšiu časť budú tvoriť granty a menšiu časť nízkoúročené pôžičky. Dúfam, že tento návrh budú ochotné schváliť aj členské štáty, aj keď niektoré z nich sa k zvyšovaniu financovania nástrojov pomoci v kríze stavali odmietavo. Ja sa v Európskom parlamente budem ako tieňový spravodajca pre Fond spravodlivej transformácie snažiť presadiť, aby k peniazom z týchto nástrojov mali rovnaký prístup všetky krajiny a aby hlavným kritériom prideľovania týchto peňazí bol  pokles hospodárskej aktivity v dôsledku koronakrízy. Totiž aj štáty ako Slovensko, ktoré po zdravotnej stránke neboli koronavírusom tak silno postihnuté, čelia aj v dôsledku prijatých preventívnych opatrení hlbokej hospodárskej recesii. Viaceré sektory ekonomiky, ako automobilový priemysel alebo turizmus, ale hlavne malí a strední podnikatelia a živnostníci sa bez európskej pomoci z obrovského útlmu nedostanú.“

Lucia ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ (ECR)

„Už priepastné rozdiely v poskytovanej štátnej pomoci a rozdielne úrovne dlhu ukázali, že potrebujeme spoločný postup, inak nám hrozí (nielen) rozpad vnútorného trhu. Komisia dnes predstavila európsku odpoveď na ekonomickú krízu, na nej sa však ešte musí nájsť zhoda medzi členskými štátmi a v Európskom parlamente. Počuli sme dnes veľa prejavov o európskej solidarite, ale takmer nič o odborných analýzach, ktoré k navrhovanému systému miliardových grantov a pôžičiek viedli. Z môjho pohľadu je najdôležitejšie, aby boli tieto nové prostriedky použité efektívne, priniesli budúcim generáciám skutočnú pridanú hodnotu a nie iba neudržateľné dlhy. Granty a lacné pôžičky bez dôsledných podmienok a nutnosti vymáhať rozpočtovú zodpovednosť môžu totiž iba prehĺbiť štrukturálne problémy, ktoré nás strašili aj pred koronou.“

Michal WIEZIK (EPP)

„Na dnešnom mimoriadnom zasadnutí EP predstavila predsedníčka EK Ursula von der Leyen dlho očakávaný návrh nového viacročného finančného rámca na roky 2021-2027 a Fondu obnovy po koronakríze. Celkové zdroje predstavujú 1.1 trilióna EUR spolu s fondom obnovy je to až 1.85 trilióna EUR, ktoré majú byt investované do ekonomiky Európskej Únie. Oceňujem, že predsedníčka znova potvrdila líniu udržateľnosti a investície do zelenej a digitálnej ekonomiky. Investície na obnovu po kríze spôsobenou pandémiou koronavirusu budú namierene do čistých technológií v súlade so Zeleným dohovorom.“

Miroslav ČÍŽ (S/D)

„Súbor návrhov ktoré dnes EK predstavila na reštart európskeho hospodárstva po koronakríze je ambiciózny a pozerá do budúcnosti. Ide celkovo až o 1,85 triliónov EUR – dlhodobý rozpočet EÚ vo výške 1,1 triliónov a ozdravný balík vo výške 750 miliárd. Z pohľadu Slovenskej republiky sa v návrhoch dá nájsť viacero zaujímavých programov, či už v oblasti kohéznej politiky, v rámci nástroja na pomoc pri zelenej a digitálnej tranzície, alebo v oblasti investičných nástrojov cez ktoré sa budú dať získať úvery na pomoc firmám a podnikom. Vo všeobecnosti sa pre SR dá v nadchádzajúcich rokoch očakávať príležitosť čerpania väčšieho množstva finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ. Bude mimoriadne dôležité, aby naša vláda zabezpečila efektívne využívanie týchto prostriedkov tak, aby z nich profitovali všetci občania.“

Peter POLLÁK (EPP)

„Verím, že návrh viacročného finančného rámca EÚ 2021-2027 dnes odprezentovaného predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen v Európskom parlamente, ktorý bude tvoriť základ ozdravného plánu EÚ po roku 2020, nájde  zhodu na strane všetkých 27 členských krajín. Kedy ak nie teraz, v týchto bezprecedentných časoch EÚ musí preukázať, že drží spolu a vie sa dohodnúť. Samozrejme si to vyžaduje istú  dávku flexibility, solidarity i zodpovednosti. EÚ si v týchto časoch nemôže dovoliť otáľať s opatreniami, ktoré majú slúžiť predovšetkým na podporu svojich občanov. Pevne verím, že odprezentované priority viacročného finančného rámca budú v dostatočnej miere reflektovať i potreby občanov v menej rozvinutých regónoch EÚ, ktoré boli v značnej miere dotknuté pandémiou a budu výrazným spôsobom napomáhať k znižovaniu regionálnych rozdielov v EÚ.“

Miriam LEXMANN (EPP)

„Dôležité je, že Fond obnovy bude financovaný nad rámec rozpočtu a neovplyvní existujúce programy a politiky EÚ. Musíme však hovoriť aj o účele využitia týchto peňazí, a čo najpresnejšie odhadnúť našu absorpčnú kapacitu. Som za tzv. hybridný systém: kde treba rýchlu pomoc – granty, kde jestvuje ekonomická sila – pôžičky. Vítam tému nových zdrojov do rozpočtu, pri ich realizácií však musí byť plne rešpektovaný princíp subsidiarity. Keďže pôžičku bude splácať dnešná mladá generácia, priblížme sa im v tematickej oblasti zdrojov, kam určite patrí ekológia – daň za plasty, clo na ekologicky nešetrne vyrábaný tovar a digitálne technológie – spoločná daň pre veľké digitálne spoločnosti. Ruka v ruke s tým však musí ísť vyriešenie daňových únikov a daňových rajov, kadiaľ utekajú z rozpočtu Únie milióny eur.“

Soňa Mellak,
tlačová atašé, Brusel
Foto: TASR / AP

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu