Prvé Erotic Centrum  na východe: Inšpiráciou boli pančuchy s podväzkovým pásom

Prvé Erotic Centrum na východe: Inšpiráciou boli pančuchy s podväzkovým pásom

Je energická a veľmi temperamentná. Už z jej chôdze „čítate“, že je to žena, ktorá vie, čo v živote chce a väčšinou aj do cieľa dôjde. Tri roky po „revolúcii“ spôsobila v Prešove menší šok. Otvorila prvé Erotic Centrum na východnom Slovensku. V tej dobe na to bolo treba poriadnu dávku odvahy a v jej prípade aj trpezlivosti.

 Dnes žije prevažnú časť roka v Kanade, no do rodného mesta sa vracia pravidelne. „Šla som za svojím cieľom. Veľmi mi v tom pomohol manžel. Ľuďom som ponúkla slobodne sa rozhodnúť a neriešila som, či niekto išiel do kostola, či niekto do Erotic Centra...,“ hovorí o začiatku svojej dobrodružnej cesty v podnikaní Ing. Marika Hanzélyová.
„Po roku 1989 sa všetko uvoľnilo, všetci sme zažívali akúsi eufóriu. Na Vianoce som pod stromček dostala od manžela podväzkové pančuchy a vibrátor. Objednal to z Čiech, tam sa to už dalo zohnať. Bola to doba, kedy sme boli všetci hrrr do podnikania a každý sa snažil začať v niečom, čo tu ešte nebolo. Absolvovala som vysokú školu ekonomickú, takže ekonomika mi bola blízka, ale boli to len suché čísla, ktoré bolo treba niečím okoreniť. Darček sa mi zapáčil a s manželom sme si povedali, čo tak teda otvoriť predajňu a ponúknuť ľuďom niečo zaujímavé, nové, čo už v Čechách fičí,“ spomína Marika a dodáva: „Bola to moja odvážna myšlienka, pričom manžel ma, samozrejme, vo všetkom podporil a pomohol pri zariaďovaní predajne, ako aj pri cestách do zahraničia po tovar. Ale zmenežovala som si to všetko sama.“ 

Nápad bol na svete, no vtedy ešte zďaleka netušila, aké peripetie ju čakajú. Predsa len, bola to doba, kedy sa o takýchto veciach len „šepkalo“. „Kým sa mi obchod podarilo otvoriť, musela som dva roky oň tvrdo bojovať. Najprv som rozmýšľala, aký názov tomu dať, aby to nebol vulgárne znejúci, tuctový Sex shop. Rozhodla som sa pre jemnejšie pomenovanie Erotic Centrum. Potom ma čakalo zháňanie rôznych potvrdení či odporúčaní. Zohnala som ich od sexuológa, urológa, z predmanželskej a manželskej poradne. Samozrejme, že som potrebovala súhlas z radnice. Dva roky mi poslanci žiadosť zamietali, bol to nekonečný kolotoč podávania, zamietania, zdokladovania a vysvetľovania. Nakoniec sa mi to podarilo začiatkom roku 1992, apelovala som na to, že je to postavené aj na báze ľudskosti, zdravia a biologických potrieb každého človeka,“ hovorí sympatická Prešovčanka. 
 
Otvorenie prvého Erotic Centra v Prešove bolo podmienené splnením niekoľkých bodov. „Poslanci mi zámer otvoriť Erotic Centrum schválili, no musela som splniť niekoľko podmienok. Obchod nesmel byť blízko školy, detských zariadení, kostola, nesmel mať výklad, vchod priamo z chodníka, reklamu. Taktiež na mojich pleciach bolo aj ustriehnuť, lepšie povedané zabrániť, aby sa do predajne nedostali osoby mladšie ako osemnásť rokov. Akým spôsobom? Toto mi nik nevedel povedať. Bol to tvrdý oriešok. Nakoniec som našla priestor v bývalom DK ROH, vtedy pri najväčšej križovatke v meste, vchod bol z dvora, na prvom poschodí, bez výkladu. Odfajkla som si ďalšie podmienky ako „splnené“. Bola som dosť obmedzovaná, aj keď som platila dane ako každý iný podnikateľ. Dokonca som nesmela mať ani len logo Erotic Centrum v kultúrnom mesačníku. Pritom moje logo bolo veľmi milé. Bol to Amorček s povestným šípom. Po rokoch som obchod presťahovala na Hlavnú ulicu, ale znova, samozrejme, do dvora a na poschodie. Neskôr som sa rozhodla mať ešte jeden obchod, hoci maličký, na druhom konci mesta a tak byť bližšie k ľuďom. Nuž ten druhý som otvorila v podchode na železničnej stanici,“ vysvetľuje odvážna podnikateľka a dodáva: „Tu mi na otvorenie prišla spraviť promo Kyla Cole, taktiež východniarka, pôvodom neďaleko Prešova, ktorá sa stala známou aj v USA ako herečka a pohybovala sa celkom úspešne v tomto biznise. Bolo to vzrušujúce, lebo na otvorení tejto predajne sa v hojnom počte zúčastnili aj ľudia z médií.“ 
 
 Kyle Cole prišla na otvorenie do Prešova.
 
Prvé roky po „revolúcii“ sme sa všetci učili slobode. Zvykali sme si na nové veci, ktoré boli dovtedy zakázané. „Prví zákazníci? Nebol internet, o týchto veciach sa dovtedy nehovorilo, boli to témy tabuizované. Niektorí sa báli vojsť dnu aj na tretí pokus. Ale našli sa na tú dobu aj odvážlivci. Tí, čo patrili medzi tých zvedavších, nechali si vysvetliť, poradiť a odchádzali bohatší o nové, zaujímavé a v tom období aj veľmi potrebné informácie, ktoré sa vtedy veľmi ťažko zháňali. Boli to začiatky a veru nešlo sa po tých schodoch do takéhoto obchodu ľahko (umiestnenie predajní-pozn.red.) ... Každá pomôcka bola vo vtedajšom JCD formular vedená ako zdravotnícke protézy a pomôcky, ktoré napomáhajú pri sexuálnych a iných diagnostických problémoch. Hlavným zdrojom tejto predajne boli teda zdravotnícke protézy, rôzne gély, afrodiziaká, spodná bielizeň, video kazety, časopisy, iné zdravotnícke prípravky, žartovné predmety - ako dovtedy nepoznané darčeky,“ dodáva Marika, majiteľka predajní Erotic Centrum. 
 
Spomenula si aj na to, ako prednášala v Domove sociálnych služieb na Volgogradskej ulici. „Viem, že tam bol ešte pán riaditeľ, s ktorým som sa dohodla na veľmi prospešnej a potrebnej spolupráci pre ich obyvateľov. Ponúkla som im prednášky, s možnosťou vzájomnej komunikácie a s vizuálnym výkladom. Veď aj hendikepovaný človek má nárok na intímny život a pre nich bolo veľmi obtiažné absolvovať návštevu mojich predajní, vzhľadom na ich zdravotný stav a komplikované umiestnenie predajní. Vlastne splnila som to, čo som v žiadosti aj uvádzala, že budem robiť aj edukáciu a osvetu. Spolupracovala som aktívne aj s manželskou a predmanželskou poradňou, odkiaľ mi posielali klientelu s adekvátnymi problémami, kde som mohla byť aj ja nápomocná. Dokonca som mala aj klientelu, ktorú mi posielali odborníci, napríklad urológ či gynekológ.“
 
Samozrejme, reakcie niektorých na seba nenechali dlho čakať. „Vyhrážky? Jasné, že som ich dostávala. Dodnes mám odložený jeden výstižný papier, ktorý dostatočne deklaroval zmýšľanie vtedajšej doby niektorých ľudí, kde mi bolo odkázané, že pôjdem do pekla. Ale ja si myslím, že to, čo je ľuďom od prírody danné, nie je zločin, ani hriech. Ale na to musí prísť každý sám, aby sa správne rozhodol, čo si od života z toho ponúkaného vyberie, aby mu to prinieslo radosť a uspokojenie. Ja som ponúkla len... možnosti. “ 
 
M. Hanzélyová spolu so synmi Oscarom a Oliverom a miláčikom
psíkom Sofinkou na Slávnostiach kovbojov, indiánov a všetkých obyvateľov. 

Na otázku, či by išla do tohto biznisu znova, bez váhania odpovedala: „Za tých podmienok, aké vtedy boli, určite. Vtedy to bol dobrý a zaujímavý biznis. Keď prišiel internet, začali kamenné obchody upadať, čo je samozrejmé, lebo aj ľudia už mali možnosť čerpať množstvo informácií z rôznych médií. Bola som sedemnásť rokov v tomto biznise a nemyslím, žeby to bolo málo. Aj napriek “polenám”, ktoré som neraz musela tvrdo odrážať, neľutujem, že som tento biznis k nám do Prešova ako prvá priniesla. Dlho som tu bola jediná.” 

A ako si žije dnes? „V roku 2006 som bola prvýkrát v Kanade a odvtedy sa moje pobyty tam opakovane predlžovali a tak tam teraz žijem väčšinu roka.“

Adriena Šmihulová
Foto: archív Mariky Hanzélyovej

Diskusia k článku