SPOMIENKA NA KAROLA DUCHOŇA

0
148

Slovenský slávik Karol Duchoň sa narodil 21. apríla 1950 v Jelenci pri Nitre. Detstvo prežil v rodnej obci svojho otca a v Galante. Mama Oľga pochádzala z vojvodinského Báčskeho Petrovca. Z nášho pozemského života odišiel 5. novembra 1985. V týchto dňoch by sa dožil 70. narodenín. Osud zariadil všetko celkom ináč.

Karol patril a bude  patriť k  našim najväčším spevákom populárnej hudby. Vďaka svojim interpretačným kvalitám, veľkému hlasovému rozsahu, strhujúcemu, expresívnemu i citlivému lyrickému výrazu sa nezmazateľne zapísal do histórie slovenskej populárnej piesne. Na časovo neohraničenú dobu nasadil latku kvality svojho umenia tak vysoko, že dole slovenskými riekami pretečie ešte veľmi veľa vody pokým sa objaví taký hlas, aký mal iba on. Bol mimoriadnym talentom so širokým slovenským srdcom, veselou a radostnou povahou. Hudba mu prirástla k srdcu a on jej obetoval celý svoj krátky život. Už od detstva gitara bola jeho spoločníčkou. Začínal ako muzikant a skončil ako spevák. K mikrofónu a ku kariére sólového speváka ho priniesla náhoda. Ako náhradník naspieval v roku 1969 pieseň Uber pary / Sugar, sugar /, ktorá v prestížnej televíznej súťaži Hit paráda zabodovala a Karola nasmerovala na cestu profesionálneho speváka. Absolvoval stovky vystúpení a do povedomia divákov a poslucháčov sa nezmazateľne  zapísal piesňou Zem pamätá na Bratislavskej lýre 1974, ktorú fantastickým výkonom vyhral. Úspešne reprezentoval na mnohých zahraničných festivaloch, predovšetkým v poľských Sopotoch, Budapešti, Ľubľane a tlieskali mu diváci aj na Svetovom festivale populárnej hudby v Tokiu, na festivale MIDEM v Cannes, na Kube, v Poľsku, Nórsku, Švédsku, Sovietskom zväze … a inde vo svete. Stal sa viacnásobným laureátom medzinárodného festivalu Bratislavská lýra. Koncertne účinkoval takmer vo všetkých európskych štátoch.  Bol častým hosťom v nahrávacích štúdiách rozhlasu, televízie a gramofónových vydavateľstiev doma i v zahraničí.  Na vrchole jeho kariéry si ho všimla aj prestížna americká vydavateľská spoločnosť RCA so sídlom v Hamburgu, pre ktorú nahral niekoľko piesní. Až tam v médiách dostal označenie slovenský Tom Jones. Účinkoval s mnohými domácimi i zahraničnými skupinami a orchestrami. Za svoj krátky ale plodný život naspieval takmer 150 piesní a účinkoval v stovkách televíznych relácií. Karol bol jednoducho geniálny umelec.

SPOMIENKA NA KAROLA DUCHOŇA

Mal miliónový hlas

Kariéra nášho slávika skončila inak ako by sme si želali. Ku koncu svojho života nenašiel dostatok pevnej vôle aby sa vyrovnal s nepriazňou doby a svojou slabosťou na alkohol. Tak isto ťažko znášal skutočnosť, že na vrcholnú hudobnú slovenskú populárnu scénu sa pretláčali hlasy, ktoré podľa jeho názoru tam vôbec nepatrili. V tomto smere bol konzervatívny a túto novú situáciu nechcel pochopiť. Sólový speváci boli v tom čase mizerne  honorovaní a pritom bežní ľudia si mysleli, že sú milionári. On milionárom nebol. Mal však miliónový hlas. Je smutno na duši ako sa dnes po 35. rokoch od jeho smrti mnohí hlásia za jeho kamarátov. Karol mal skutočných priateľov málo. On bol otvorenou dušou a rozdal by aj posledné. Spoznal som sa s ním ešte ako asistent réžie v roku 1977 počas výroby relácie Opus show v bratislavskom PKO. Vtedy bol na vrchole slávy. Padli sme si do oka a odvtedy som sa stal jeho manažérom pre Československú televíziu a Slovkoncert.   

Bolo s ním veselo

S Karolom bolo veselo všade kde sa vyskytol. Vždy vedel navodiť správnu atmosféru. Pre mnohých z nás, a napokon aj pre televíznych divákov, zostal v pamäti aj ako výborný rozprávač vtipov a imitátor mnohých hlasov, z ktorých najlepšie mu „sedel“ Luděk Sobota a Karel Gott. Chodil vždy elegantne oblečený. Na to si vždy potrpel. Tam, kde prišiel, o zábavu nikdy nebola núdza. Jeho hlas nebol školený. Mal ho daný ako sa hovorí od Pána Boha. Mnohí speváci sa snažili zistiť akú techniku používa pri spievaní niektorých tónov. Ako sa nadýchne, ako tlačí na bránicu a pod.  Tak tomu bolo aj v apríli 1985 v priestore pre účinkujúcich v trnavskej športovej hale Družba, pred vysielaním veľkého zábavno – súťažného programu Dvaja z jedného mesta, keď sa od Karola kamarátsky vyzvedal Karel Gott. Bolo to po generálke, na ktorej Karol  spieval známu pieseň Cítim. Vtedy ho Karel požiadal aby si ju spoločne zaspievali v angličtine a iba tak, bez orchestra. A potom to prišlo. Duchoňa bola plná miestnosť a Gotta nebolo počuť. Takmer s nemým úžasom sme všetci, ktorí sme tam boli, obdivovali  výkon nášho Karčiho. Po dospievaní piesne mu Karel položil otázku ako to robí, že má taký mohutný hlas. Odpovedal svojsky: „Dám si troch panákov a ono to spieva samé“. Gott sa iba pousmial a bolo vidieť, že mu to  všetko nie je jedno. Karel Gott si Karola Duchoňa veľmi vážil a vedel prečo. Na otázku Karla Gotta, čo má nové vtedy odpovedal: „Už to poviem nahlas a pre vás kamaráti… mám dostať zaslúžilého umelca“! A ešte mám nové aj to, že som čerstvo rozvedený a začínam nový život. Všetci sme spozorneli a zároveň aj uznali, že konečne dostane titul spevák populárnych piesní, ktorý je nedocenený a pritom svetový. Karel Gott sa z ocenenia úprimne potešil. Rozvod nekomentoval, pretože veľmi dobre poznal Karolovu prvú manželku Elenu. Veď spolu prežili aj silvestrovské rodinné party i mnohé stretnutia u Karla v jeho pražskej vile na Bertrámke. Aké však bolo sklamanie, keď prišiel prvý májový týždeň a meno Karola Duchoňa sa na zverejnenom zozname nevyskytovalo. Titul dostala speváčka, ktorá keď sa to dozvedela, tak všetko urobila preto aby na zozname bola ona a nie Karol. Nečakaný úder pod pás Karola zlomil až natoľko, že opäť sa začal pozerať na dno pohárika. V lete bol hospitalizovaný v nemocnici v Podunajských Biskupiciach, potom v doliečovacom zariadení v Prievoze. Nič nepomáhalo. Chodil som za ním a aj sa mi posťažoval, že okrem mňa, jeho mami, rodiny a MUDr. Ivana Vašicu nikto si naňho nespomenul. Potešil sa, keď som mu priniesol malý prenosný televízor aby si pozeraním krátil nemocničný čas. Jeho sebadisciplína bola vážne narušená. Vnútorne bojoval, ale neúspešne. Jeho sen o novom živote definitívne zlomil podraz s titulom zaslúžilý umelec. Na jeseň, koncom októbra, Karola hospitalizovali na Kramároch. Jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil. Na jiske mal veľkú opateru, ale už bolo príliš neskoro. Všetci sme verili, že to ustojí. Aj tam som za ním chodil a povzbudzoval ho. Na oddelenie nemal prístup nikto okrem jeho rodiny. Mne to vždy zariadila moja sesternica Mariena, ktorá tam pracovala. Počas mojich návštev som v jeho očiach videl beznádej. Na posteli ležal zlomený človek. Asi cítil svoj koniec. Karolova mama Oľga obetovala všetky svoje úspory na lieky z Rakúska, ktoré priviezol známy taxikár. Zdalo sa, že zabrali. Žiaľ, lekári urobili chybu. Lieky vysadili a Karol stav sa zhoršil do nenávratna. Ak niektorí pisálkovia dnes píšu, že zomrel na zlyhanie pečene nie je to celkom pravda. Primárnou príčinou bolo zlyhanie obličiek. Tak isto si dnes mnohí tzv. kamaráti pripisujú rôzne zásluhy i spomienky na Karola. Nedávno sme si ich mohli prečítať v Pravde. Nebolo to tak. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som si sadol za počítač a napísal aspoň tieto čiastočné spomienky na moje priateľstvo s Karolom Duchoňom. 

         
Ďalším zlomom v posledných mesiacoch života Karola bola aj skutočnosť, že nahranie novej LP platne so svetovými evergreenmi sa odkladalo viac ako dva roky. Ináč skvelý dirigent a aranžér Vieroslav Matušík sa v tom čase tiež pozeral na dno pohárika a projekt svetových hitov sa neustále posúval do nových termínov. Pri smútočnom obrade na prievozskom cintoríne a za zvukov piesne s textom „pár chvíľ lúčenia …“ mnohí zainteresovaní a kompetentní ľutovali, že LP platňa nie je hotová. Chcelo to skutočne iba pár chvíľ obetovania a LP platňa mohla byť pri dobrej vôli na svete. Už nikdy nebude…  Aj napriek tomu zostane Karol Duchoň navždy v pamäti tých, ktorí ho mali radi a nikdy sa s ním nerozlúčili.

Štefan Dlugolinský
Foto:Karol Dlugolinský a archív

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu