Čerstvému sedemdesiatnikovi je čo závidieť

0
1621

Nie tak dávno sa dožil okrúhleho jubilea 70 rokov Vladimír Staš starší. Narodil sa 6. augusta 1951 a aj keď od jeho dňa D uplynul „nejaký ten deň, týždeň“, čas na blahoželanie je tu stále. Oslávenec zasvätil svoj život dvom športom – futbalu a hokeju.

V. Staš st. začal už v šestnástich rokoch naháňať koženú loptu za dospelých. Materským klubom sa mu stal Požiarnik Medzany. Neskôr hrával za Šarišské Michaľany, Uzovce a Ostrovany, kde pôsobil aj ako tréner. Na sklonku aktívnej činnosti sa vrátil do Medzian, tu ako 42 ročný ukončil aktívnu činnosť. Avšak, žeby bol, ako sa hovorí, úplne zavesil kopačky na klinec, sa povedať nedá. Keďže v civilnom živote pracoval v Imune Šarišské Michaľany ako vodič nákladného auta a autobusu, jedného dňa začal voziť tamojších futbalistov na zápasy, stal sa tiež členom výboru, okrem toho robil vedúceho mužstva dorastencov. Aby toho nebolo málo, o čosi neskôr stál pri zrode tímu Old Boys Š. Michaľany, „spolubojovníci“ ho zároveň zvolili za kapitána. Až potom, keď mal 67 rokov, sa rozhodol definitívne zamávať fanúšikom a, ako už bolo naznačené, už definitívne zavesiť kopačky na klinec. No možno by to bol „potiahol“ ešte ďalej, lebo pravda je taká, že ho k nútenému koncu prinútilo operované koleno.

Čierne čudo, ako niektorí novinári s obľubou nazývajú hokejový puk, naháňal V. Staš st. v tretej najvyššej slovenskej súťaži za Jarovnice, kde do svojim trinástich rokov aj býval. K ľadu ho takpovediac pritiahol bývalý vedúci mužstva Juraj Karabinoš, trénerom bol Peter Vaško. Stal sa druhým najlepším strelcom mužstva. Lásku k športu medzi mantinelmi preniesol aj medzi kolegov v šarišskomichalianskej Imune. Súperili so zdravotníckymi zamestnancami z Prešova, Gelnice, Košíc. Oslávenec si aj teraz zahrá hokej a veru, má s kým, veď Stašovci sú futbalovo – hokejová rodina.

Ešte stále čerstvý sedemdesiatnik má v živej pamäti dva zápasy, jeden na zelenom trávniku, druhý na ľade, na ktoré najradšej spomína. S Veľkými Kapušanmi prehrávali Šarišské Michaľany po prvom polčase 1:3. Cez prestávku sa domáci tréner rozhodol poslať do hry V. Staša. A urobil dobre. Náhradník prihral na štyri góly, ktoré znamenali obrat vo vývoji a na konci potešujúci výsledok 5:4. Po tomto stretnutí mu prischla prezývka Rensenbrink, podľa bývalej hviezdy holandského futbalu, ktorý bol vtedy na výslní.

V zápase na odkrytom hokejovom štadióne v Spišskej Novej Vsi zažiaril V. Staš st. po tom, čo inkasoval bodyček v strede hracej plochy, otočil sa okolo svojej osi ako krasokorčuliar a prudkou strelou prekvapil všetkých, najviac domáceho brankára. Dal gól, na ktorý si kedykoľvek spomenie aj po rokoch.

Športový život oslávenca nebol len o jeho kariére, hráčskej či funkcionárskej. Patrí k nemu aj športovanie jeho detí a najbližších rodinných príslušníkov. Lebo, ako už bolo napísané, Stašovci sú športová rodina.

Starší brat Jozef bol futbalovým kanonierom v regióne, podľa legendárneho útočníka Ladislava Józsu ho prezývali Jóža.

Mladší brat Milan bol majstrom ČSSR v ľadovom hokeji v drese VSŽ Košice, 14 krát reprezentoval ČSSR (raz na MS 1986 v Moskve), ako tréner má na konte jedno striebro a jeden bronz zo slovenskej extraligy.

Mladší syn Vladimír hrával v dorasteneckom veku v jednom útoku s hokejovým majstrom sveta Petrom Pucherom, bol mládežníckym reprezentantom, má na konte aj štarty v extralige dospelých. No hneď po tom, ako skončil pomerne skoro s hokejom, sa začal naplno venovať futbalu. V Žiline získal dva tituly majstra Slovenska, dvakrát vyhral Superpohár, hral Ligu majstrov.

Starší syn Marián obliekal dresy prvoligových futbalových klubov Lokomotíva Košice a Ozeta Trenčín.

Dcéry Martina a Miroslava sa výrazne presadili vo všetkých športoch, kde je rozhodujúcim „náradím“ hokejka. Z pôsobenia v ľadovom hokeji, ako hráčky Šarišanky Prešov, majú v zbierke spolu deväť medailí, Mirka má na konte aj reprezentačné štarty. V hokejbale sa tešili spoločne zo zisku štrnástich cenných kovov v najvyššej domácej súťaži (obidve po sedem), Martina je okrem toho päťnásobná medailistka zo svetových šampionátov, z toho raz dvíhala nad hlavu najvzácnejšiu trofej a zároveň aj individuálne ocenenie pre najproduktívnejšiu hráčku majstrovstiev (2009). Vo florbale majú obidve sestry na konte extraligové zlato, striebro aj bronz, Martina štartovala aj na majstrovstvách sveta.

Niet pochýb o tom, že V. Staš st. je najúspešnejším rodičom zo všetkých rodičov, minimálne v prešovskom regióne ktorý sa môže pochváliť športovými úspechmi svojich ratolestí.

„Za to všetko patrí moje obrovské poďakovanie manželke Anne, ktorá mala veľké pochopenie pre naše športovanie a podporovala nás,“ odkázal oslávenec svojej celoživotnej „polovičke“. My mu zasa zaželajme do ďalších rokov veľa zdravia, lásky a rodinnej pohody.

Ján MIROĽA