Ján Andrejko: „Človek, ktorý je nemajetný, stáva sa nepostihnuteľným”

Ján Andrejko: „Človek, ktorý je nemajetný, stáva sa nepostihnuteľným”

Radšej nekonať, než potom niesť následky za niekoho iného. To, na čo poukazuje náčelník Mestskej polície v Prešove Ján Andrejko, je naozaj bizarná situácia. Poviete si, to sa môže stať len na Slovensku. O čo ide?

- Vysvetlím to na konkrétnom príklade. Mestský policajt pokutoval dvadsiatimi eurami vodiča za parkovanie na zakázanom mieste. Páchateľovi priestupku, pokiaľ ten uzná, že ho spáchal a je ochotný zaplatiť pokutu, ale momentálne nemá u seba peniaze, je policajt povinný zo zákona vydať blok na pokutu nezaplatenú na mieste. To je vlastne cenina, doklad na to, že ten človek bol ochotný zaplatiť pokutu, a on to aj podpíše. Do pätnástich dní je to povinný zaplatiť. Pokiaľ tak neurobí, tento blok je vlastne exekučný titul a doklad o tom, že na jeho základe môže exekútor žiadať súd o poverenie na výkon exekúcie pre danú osobu. Exekučne sa začne vymáhať tá 20 eurová pokuta. Exekútor, ktorému to bolo pridelené, vyzval priestupcu, aby zaplatil pokutu a vyčíslil mu v zmysle zákona aj náhrady výdavkov exekútora 30 eur, DPH je 6,40 eur a odmena pre exekútora desať percent. Predbežné trovy mali byť 38,40 eur. Upozornil ho na to, že pokiaľ nezaplatí do 15 dní tých 38,40 plus 20 eur pre nás, tak trovy konania sa môžu vyšplhať až na 76 ,80 eur plus pokuta 20 eur. Vyšlo by ho to na necelú stovku. To je začiatok. Ten človek, len to, však nezaplatil a exekútor následne zistil, že 14.12. 2018 bol naňho vyhlásený konkurz, teda páchateľ vyhlásil osobný bankrot. Exekútor nás upozornil na to, že keď je voči tomu človeku vyhlásený konkurz, musí exekúciu zastaviť, lebo nemôže byť exekuovaný. Exekútorovi ale vznikli trovy konania 72 eur, preto nás listom vyzval, aby sme mu ich zaplatili. To znamená, že človek, ktorý porušuje zákon, pokutu nezaplatí, ale nám ako mestu, celej spoločnosti ešte vznikne škoda 72 eur. Je toto spravodlivé?
 

Niekto si, možno to vyznie veľmi naivne, povie - ale veď nemá z čoho zaplatiť...
- Je to aj tak nespravodlivé! V čom vidím tú nespravodlivosť? Že človek, ktorý je nemajetný, alebo na ktorého je vyhlásený konkurz, sa stáva nepostihnuteľný za priestupok. To znamená, že on môže páchať priestupkov koľko chce, ľudia sa môžu domáhať, aby polícia riešila toho človeka. Nejde tu však len o vodiča, to je aj alkohol na ulici, rôzni asociáli si popíjajú kade tade... A to sú ľudia, ktorí sú tiež  nepostihnuteľní. Štát z nich spravil nepostihnuteľných ľudí za priestupky. Kým páchajú priestupky, nikto im nemôže nič spraviť. Žiadna sankcia na nich neplatí, lebo je nevymožiteľná. Títo ľudia to už vedia, povedia nám, pokojne nám uložte pokutu, momentálne nemám peniaze, som ochotný to zaplatiť, som si vedomý, že sa dopúšťam priestupku. Policajt je zo zákona povinný mu vystaviť doklad o nezaplatení na mieste a tak sa stále dostávame do začarovaného kruhu. Namiesto toho, aby došlo k náprave páchateľa, keďže hrozba sankcie stále napráva toho páchateľa, tak on nedostane nič. Je imúnny voči týmto rozhodnutiam a my, celá spoločnosť, platíme za neho ešte aj trovy exekútorom. Je toto spravodlivé?

Je to patová situácia, ktorú ale treba riešiť. Apelovať na kompetentných.

- Áno, uvedomujem si to. Sám som v tomto smere navrhoval riešenie ako napríklad alternatívny trest. Pre vodiča je to zadržanie vodičského preukazu. Veď tento človek sa dopustil dopravného priestupku, prišiel z Anglicka na aute s volantom na opačnej strane, tak mu zadržme vodičský preukaz. Okamžite zaplatí pokutu 20 eur. Nebude musieť celá spoločnosť znášať exekučné trovy. On je lajdák, ktorý pravidelne bude porušovať zákon, lebo vie, že za priestupky je nepostihnuteľný. Kým sa nedopustí trestného činu, tak sa nič nedeje. V tom vidím veľkú nespravodlivosť. Alebo zaviesť verejnoprospešné práce. A keď niekto hovorí, že to je v rozpore s ústavou, lebo nemôžeme nikoho nútiť pracovať , tak potom v Amerike je aká demokracia? Tam dokážu také niečo prijať. U nás sú to výhovorky neschopných ľudí, ktorí tvoria zákony. Sú to výhovorky našich ministerských úradníkov, ktorí nechcú pristúpiť na riešenie tohto problému. Hľadajú spôsob ako nie. A potom sa ľudia pýtajú, načo tu je polícia, keď nedokáže riešiť asociálov? Ako, keď nám niekto zviazal ruky? Veď nám ich rozviažte a my to budeme robiť. Už v minulosti to samospráva dokázala, dokonca ešte za Márie Terézie, boli verejnoprospešné práce, museli vinníci zametať ulice... Neporušoval sa zákon, lebo to nie je porušenie zákona. Nie je to trestný čin, nepôjde do basy. A keď si nechcel odpracovať taký trest, tak išiel na sedem dní do basy.

Ste prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských policajtov, nemôžete aj z tejto pozície upozorniť na tento problém?

- Keď idem na akékoľvek stretnutie, rozprávam o týchto problémoch, ale nikomu sa to nechce riešiť. Samozrejme, lebo to nie je pre nikoho biznis. Že to trápi mestských policajtov, nejakých ľudí v mestách, je nepodstatné. Navrhujem aj riešenia, ale nič sa nedeje. Je tu ďalší problém, záchytka. Na Rade vlády pre prevenciu kriminality päť rokov hovorím o potrebe záchytiek. Stále sa vytvorí nejaká skupina, naťahuje sa ministerstvo vnútra a ministerstvo zdravotníctva. A stále opakujú, že hľadajú riešenie. Doktor Okruhlica, expert na drogové závislosti hovorí, že to nie je zdravotný problém, že to by mal riešiť niekto iný. A ja sa pýtam kto? Existujú štatistiky o tom, koľko trestných činov bolo spáchaných pod vplyvom návykovej látky. Je to strašné číslo!

Aké je tu podľa vás riešenie?
- Pozrite, keby sme my toho človeka z ulice odviezli na záchytku – raz, druhý, tretíkrát, potom by musel absolvovať povinnú liečbu. Možno že by sa nám podarilo zachrániť rodiny, možno že by sa nám podarilo zachrániť nejaké majetky, pretože ten človek prepije všetko. Keď je hliadka pri ňom, nespraví nič, ale keď zájde za roh, niekoho prepadne, rozbije výklad alebo rozkope niekde koše. Záchytky v minulosti mali problém v tom, že človek bol nemajetný a nemal to kto zaplatiť, tak ju radšej zrušme. A tak sa zrušili záchytky. Znova hovorím – nariaďme prácu. Bude zametať ulice,  keď ich znečistí, ak nie, pôjde na sedem dní do basy. Veď to už konečne spravme. Vo svete tento systém funguje. Rozprávame sa aj s poslancami, no kým sa to nedostane do médií, nerieši sa to. Naozaj asi najväčší vplyv, aby niekto začal konať, majú médiá.

Každá minca má dve strany, o tom sme niekedy už spolu hovorili...

- Áno, povedal som aj inú vec, ktorá sa možno niekomu nepáči – máme tu niekoho, kto pácha priestupky pravidelne a má zase toľko peňazí, že si dovolí zaplatiť aj 30 priestupkov za rok a toto je chyba. Napríklad Madona v Spojených štátoch urobí niečo, nedajú jej pokutu, lebo pre ňu zaplatiť pokutu je nič, ale pôjde vydávať stravu nejakým asociálom, nejakým bezdomovcom. Buď budeš zametať ulicu a ak nie, pôjdeš do basy. Toto je trest na tých Baštrnákovcov, ktorí naozaj začínali pri drobných priestupkoch, nikto im nič nespraví. Boli nepostihnuteľní, robili si čo chceli. A potom sa to dostalo až do takého štádia, kedy naozaj s jedlom rastie chuť. Máme takých, ktorí majú veľa peňazí a majú aj známych. Aj pre nich by bol najlepší alternatívny trest. Sú štáty, kde ľudia platia pokuty podľa výšky príjmu. Pre toho, kto zarába štyritisíc eur, je dvadsaťeurová pokuta nič. Nikto to nechce riešiť. Ale potom kam speje naša spoločnosť?

Adriena Šmihulová
Foto: www

Diskusia k článku