Štrajk vodičov dopravného podniku mal pokojný priebeh

Štrajk vodičov dopravného podniku mal pokojný priebeh

Pred bránou Dopravného podniku mesta Prešov (DPmP) stáli v piatok desiatky zamestnancov. Štrajkovali za zvýšenie miezd. V službe bolo len 30 vodičov, ktorí obsluhovali základné linky. Prešovčania dopravné obmedzenia prijali pokojne. Časť verejnosti stála na ich strane. Viaceré školy v meste aj okolitých obciach vyhlásili riaditeľské voľno pre blížiaci sa sviatok detí. Ostatní žiaci využili školské spoje.

Na prešovských cestách bolo 17 autobusov a trolejbusov, ktoré obsluhovalo 30 vodičov. Ľudia mali v predstihu dostatok informácií o tom, ktoré linky sú dostupné a prispôsobili sa tomu. Na komunikáciách nebola hustejšia doprava ako obvykle a na križovatkách sa nerobili zápchy. Nebola potrebná ani asistencia polície. „Je tu isté riziko, lebo sa môže ukázať, že mestskú hromadnú dopravu v takom rozsahu, ako ju zabezpečujeme teraz, ani nie je potrebná. Vo štvrtok sme mali na dispečingu okolo 250 telefonátov a dosť z nich bolo negatívnych, ale v piatok ich bolo už len okolo 40 a ľudia sa väčšinou informovali, ktoré linky sa kde nachádzajú a kedy dorazia na konkrétnu zastávku,“ povedal o situácii riaditeľ dopravného podniku Peter Janus.

Zamestnanci ostali na ulici

Medzi štrajkujúcimi zamestnancami boli nielen vodiči, ale aj dielenskí pracovníci, dispečeri a niektorí revízori. Stáli od štvrtej rána pred bránou podniku a okoloidúce autá im zdravili trúbením vyjadrujúc im tak podporu. Boli odhodlaní vydržať tam do večera. „Zamestnávateľ nám zabránil vstup na pracovisko. Marí náš štrajk, lebo ho máme vykonávať na pracovisku a tam prerušiť prácu. Do štrajku vstúpilo 237 zamestnancov. Prišli aj takí, ktorí mali v piatok voľno,“ povedal počas štrajku šéf odborárov Daniel Straka. Na otázku, čo si myslí o vodičoch, ktorí si predsa len sadli za volant a prevádzkovali obmedzené spoje, odpovedal: „Je to ich slobodné rozhodnutie, štrajk je dobrovoľný. Nikoho sme do toho nenútili, ale sú medzi nimi aj vodiči, ktorí ešte nemali ukončený zácvik a nemajú čo robiť na cestách.“ Na výhradu štrajkujúcich, že ich riaditeľ nepustil do areálu dopravného podniku a nechal ich stáť na ulici, zareagoval riaditeľ Peter Janus tak, že miesto výkonu práce vodičov je na linkách MHD. „Keď idú štrajkovať, nevidím dôvod na to, aby sme ich pustili do areálu. Platí to aj pre mechanikov a ostatných zamestnancov. Buď štrajkujem alebo neštrajkujem,“ vysvetlil Janus.

Trvajú na svojej požiadavke

Ešte vo štvrtok večer sa štrajkový výbor ujednotil na tom, že žiadajú zvýšenie mzdy o 70 centov na hodinu od 1. júla 2019. So zvýšením o 40 centov, ktoré im vie predstavenstvo a vedenie dopravného podniku garantovať, nesúhlasia. O navýšení financií na mzdy však musí rozhodnúť mestské zastupiteľstvo a vedenie mesta sa voči štrajkujúcim nechce nijako zaväzovať bez rozhodnutia poslancov. Dovtedy by mala finančná komisia nájsť v rozpočte možnosti na prípadný presun financií na tento účel. Na výplatách by tým aj s príplatkami získali okolo 120 eur. S tým by sa tento rok uspokojili.
 

Rokovania zlyhali

Viceprimátor Vladimír Feľbaba po zasadnutí krízového štábu konštatoval, že také situácie sa riešia pokojnou diskusiou a hľadaním možností na vyhovenie požiadaviek a nie štrajkom. Považuje to za vydieranie verejnosti. Odborári s jeho názorom nesúhlasili. „Svoje požiadavky sme vedeniu dopravného podniku predložili už v decembri a vyjednávali sme. V apríli sme vyhlásili štrajkovú pohotovosť a vyjednávali ďalej. Informovali sme aj primátorku. Nedohodli sme sa. Keby nás mesto bralo vážne, už dávno mohli zvolať komisiu, informovať mestskú radu, prípadne zvolať mimoriadne zastupiteľstvo a nemuselo dôjsť ku štrajku. Taký postoj mesta u nás neobstojí,“ argumentoval odborár Daniel Straka.

Medzi štrajkujúcimi

Potvrdili, že informácie o priemernej mzde 1 057 eur v dopravnom podniku sa ich netýkajú. „Počul som, že upratovačky na mestskom úrade zarábajú viac, ako my a pritom nemajú žiadnu zodpovednosť, ale naša práca si to vyžaduje. Niektorí majú dve zamestnania, lebo sa z toho čo zarobíme nedá vyžiť. Máme rodiny, záväzky,“ poznamenal jeden z vodičov. „Pracujem tu sedem rokov a možno dvakrát sa mi podarilo zarobiť v čistom 700 eur. Dielenskí pracovníci zarobia ešte menej,“ dodal Miroslav Sivák.

„Náš pracovný režim niekedy odporuje všetkým pravidlám. Keďže sú na cestách kolóny, na vyťažených linkách na Sekčov ideme sedem hodín bez pauzy a potom nám na konci zmeny dajú 30-minútovú prestávku. Napríklad na Delni máme cez víkendy pauzu 40 minút, ale nemáme kde ísť ani na toaletu, ani si umyť ruky. Keby nám recepčná v Aquaparku nedovolila aspoň si umyť ruky, za čo jej ďakujeme, tak sa o to nikto nestará. Niekedy sa cítime ako bezdomovci. Keď je vonku mínus 18 stupňov, musím mať natočený autobus, aby som to vydržal a ide to do spotreby,“ popísal svoje skúsenosti vodič Slavomír Bonkalo. Poznamenal, že vo štvrtok zaznamenal väčší nárast cestujúcich. Najmä dôchodcovia si išli nakúpiť v predstihu, keďže vedeli o piatkovom štrajku.

Zaujímalo nás, čo si myslia o kolegoch, ktorí do služby nastúpili a či ich považujú za štrajkokazov. „Tu sú ľudia, ktorí sa tak slobodne rozhodli, alebo majú voči vedeniu nejaké záväzky. Možno majú nejaké priestupky, ale nepáči sa nám, že na cesty išli aj noví vodiči bez zácviku,“ reagoval Ivan Švec. V súvislosti s ich mzdami dodal, že ich hodinová sadzba, ak majú odpracovaných 10 rokov je 4,14 eur a minimálna na Slovensku je 4,18, takže sú pod minimálnou hranicou. Potvrdila im to sprostredkovateľka, ktorá bola pri rokovaniach medzi vedením podniku a odborármi. Sú odhodlaní za svoje mzdy aj naďalej bojovať. Chystajú sa aj na zasadnutie mestského zastupiteľstva 19. júna. Nevylúčili ani to, že štrajk ešte zopakujú.

Anna Košuthová
Foto: V. Zamborský, www

Diskusia k článku