Súťaž na severný obchvat už skončila, najnižšiu cenovú ponuku dal Váhostav

Súťaž na severný obchvat už skončila, najnižšiu cenovú ponuku dal Váhostav

Po dlhých mesiacoch čakania na výsledok súťaže na zhotoviteľa stavby 1. etapy severného obchvatu Prešova, sú konečne známe výsledky. Mimochodom, objednávateľ, teda Národná diaľničná spoločnosť (NDS), vyhlásil súťaž ešte v decembri 2017. Predpokladané náklady na prvý úsek severného obchvatu s dĺžkou 4,3 kilometra boli 143 miliónov eur.

Už vlani bolo rozhodnuté, že sa bude stavať v plnom a nie v polovičnom profile, ako navrhovali niektorí odborníci. Argumentovali tým, že štvorpruhový a teda plný profil nebude dostatočne využitý pri súčasnej kapacite nákladnej dopravy v regióne Šariša. Faktom však je, že rýchlostná cesta R4 sa nestavia ani na 5 ani na 10 rokov a podľa dopravných prieskumov je jasné, že intenzita dopravy rastie. Do Prešova v každom smere denne vojde okolo 25-tisíc vozidiel. Prepojenie na juhozápadný diaľničný obchvat by malo priniesť odľahčenie vnútromestskej dopravy a presmerovanie tranzitnej nákladnej dopravy mimo mesto. Prvý úsek severného obchvatu by sa mal stavať od križovatky na diaľnici D1 – západ po križovatku Veľký Šariš. To znamená, že súčasťou stavby bude aj rozšírenie cesty I/68 do Veľkého Šariša na štyri pruhy. Druhá najväčšia križovatka na Slovensku je súčasťou stavby juhozápadného obchvatu a bude tvoriť uzol medzi D1 a R4.

Kto sa prihlásil do súťaže?

Uchádzači boli piati. Najnižšiu ponuku predložil Váhostav SK a TuCon s cenou 142,87 milióna eur. Na druhom mieste bola spoločnosť Hochtief s cenou 143,62 milióna, na treťom spoločnosti Eurovia, Doprastav a Metrostav s ponukou za 144,35 miliónov, na štvrtom Strabag a Tubau za 153,16 milióna eur a napokon Inžinierske stavby, Porr a Chemkostav za 188,42 milióna eur. Váhostav SK a TuCon dali najnižšiu ponuku a preto sú víťazmi súťaže, ale k záverom komisie môžu ešte ostatné spoločnosti podať námietky a tak zatiaľ nie je možné definitívne podpísať zmluvu a začať práce.

Čo si o tom myslia Prešovčania...

Na sociálnych sieťach už prebieha diskusia o tomto víťazovi. Vo všeobecnosti panuje nedôvera po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov. Verejnosť už pochopila, že dať najnižšiu ponuku nič neznamená. Naopak, často sa stáva, že je podhodnotená a náklady sú vo výsledku oveľa vyššie, čo často predlžuje čas výstavby a sú s tým spojené aj iné komplikácie. Naposledy sa to ukázalo pri stavbe tunela Višňové pri Žiline. „Prví štyria uchádzači dali ponuky, ktoré sa líšia zhruba o 6 percent. Dosť málo na to, aby to staval aj niekto s mierne vyššou cenou, ale aj dostaval. No, som zvedavý, ako to dopadne,“ myslí si Igor.

„Myslím si, že by sa malo urobiť aj druhé kolo. Keď dokázali vyhodiť najlacnejšiu ponuku na tunel Višňové a hodiť to Dúhe, tak pokojne sa môžu prikloniť k spoločnostiam, ktoré stavajú juhozápadný obchvat,“ dodáva Anton. Mal na mysli to, že juhozápadný obchvat napreduje podľa plánu, nie sú tam žiadne problémy a aj financovanie si nastavili tak, že pravdepodobne ešte ušetria. Stavajú ho spoločnosti Doprastav, Eurovia a Metrostav. „Zase schránkový Váhostav? A peniaze pôjdu na účet niekomu inému, ale nie na výstavbu obchvatu?“, kladie si otázku Iveta. Lukáš zase zdôraznil, že rovnako potrebná je aj druhá etapa severného obchvatu, ktorá bude trase od Kapušian do centra. Už teraz je tam kritická situácia, na tejto trase pri vstupe do mesta prechádza najhustejšia nákladná doprava a smeruje prevažne na Sekčov. Tam sa ľudia cítia akoby žili pri diaľnici a je to stále nepríjemnejšie pre obyvateľov aj pre vodičov, lebo kamióny spomaľujú dopravu a vytvárajú kolóny.

Čo vieme o Váhostave?

Spoločnosť Váhostav sa dostala do problémov v rokoch 2014-2015. Vtedy uspela v súťaži na stavbu diaľnice D1 Dubná Skala – Turany (16 km). Váhostav navrhol cenu 137 mil. eur, ktorá bola na hrane. Jeho vedenie to obhajovalo tým, že spoločnosť mala len dve možnosti. Ísť do súťaže s cenou, ktorá bola na hrane, alebo firmu zatvoriť a vyše tisícku zamestnancov vyhodiť na ulicu. Firma sa rozhodla pre prvú možnosť. Situáciu však nedokázali zvládnuť. Diaľnica Dubná Skala – Turany bola prvý projekt realizovaný na Slovensku podľa žltého FIDIC-u, čo znamená, že zhotoviteľ zabezpečuje nielen výstavbu, ale aj projektovanie. Všetky projekty, povolenia i výkup pozemkov si teda spoločnosť musela vybaviť sama, čo prispelo k časovému sklzu na stavbe. Rozhodnutie ísť do stavby aj s cenou na hrane a s hrozbou, že firma nebude nejaké obdobie zisková, čo sa však malo vykompenzovať inými úspešnejšími stavbami, sa spolu s časovým posunom a rastúcimi cenami vstupov stalo osudným. Stavba sa dostala do veľkej straty.

Okrem diaľničného úseku D1 Dubná Skala – Turany prispel k potápaniu Váhostavu, aj keď v menšej miere, ešte ďalší úsek diaľnice D1 Jánovce – Jablonov, ktorý budovali v konzorciu s firmou Bögl a Krýsl. Váhostav sa spolu s partnermi v združeniach podieľal aj na stavbe ďalších štyroch diaľničných úsekov: D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D1 Hubová – Ivachnová, D3 Svrčinovec – Skalité a R2 Pstruša – Kriváň.

Váhostavu vtedy hrozil bankrot. Naznačovali to vyjadrenia vtedajšieho premiéra Roberta Fica, ktorý chcel prerušiť oddlžovací proces firmy Juraja Širokého. V takom prípade by stavbári skrachovali, o prácu by prišlo približne 1500 ľudí a diaľnice by ostali nedostavané. . Hrozilo, že drobní veritelia stavbárov by nedostali ani pôvodne spomínaných 15 miliónov eur, ktoré Váhostav navrhoval vo svojom oddlžovacom pláne.

Napokon štát oddĺžil Váhostav a ten sa reštrukturalizoval, hoci vtedajší minister dopravy Ján Figeľ ( 2010-2012) s tým nesúhlasil. Faktom však je, že stavbári diaľnic v tom čase v snahe uspieť v súťažiach ponúkali nízke ceny, až na úrovni 80 percent reálnych nákladov, ktoré štát chcel akceptovať, len aby vyhrali. Ostáva len veriť, že sa podobná situácia už nezopakuje.

Anna Košuthová
Foto: NDS

Diskusia k článku