Prešovčania majú tiež svoje pocity

Prešovčania majú tiež svoje pocity

Radnica požiadala o uverejnenie reakcie na náš článok zo 4.6.2019 pod názvom Koľko platíme vodárňam za vodu, stočné a zrážkovú vodu. Znie dobre z pohľadu úradu, ale nesúhlasíme s tým, že pôsobí zmätočne. Naopak. Považujeme ho za službu obyvateľom mesta s kritickým myslením, aby si dokázali urobiť obraz o tom, ako sa v meste riešia veci. V článku išlo o vzťah mesta a vodární, tiež porovnanie, ako to robia v Trenčíne.

V článku je jasne a zreteľne uvedené, že ide o hrubé odhady bez hĺbkovej analýzy jednotlivých faktúr, ale jasne poukazujú na rozdiel celkovej fakturácie za mesto a všetky mestské organizácie, teda nerozlišujeme fakturáciu za stočné, zrážkovú vodu a vodu, iba celkovú fakturáciu. Rozdiel sme dokonca v prospech mesta Prešov prepočítali počtom obyvateľov, čo jasne eliminovalo „veľkostné“ rozdiely miest. Mimochodom, v texte uvádzame aj počty obyvateľov oboch miest. Ak by sme však vzali do úvahy rozlohu mesta Prešov, ktorá je menšia ako rozloha mesta Trenčín, potom práve argument o zrážkovej vode a jej výpočte na m2, by dopadol pravdepodobne oveľa horšie. Našim cieľom však nebolo úmyselne skresľovaním čísel poškodiť dobré meno mesta Prešov. Prepočet na jedného obyvateľa, ktorý bol pre nás hlavným porovnávacím kritériom, zhruba zodpovedá aj prepočtu počtu žiakov v meste Trenčín a Prešov, teda školám a školským zariadeniam. Mesto Trenčín je v zložení a vekovej štruktúre obyvateľstva približne porovnateľné s mestom Prešov. Prešov má mierne viac študentov, Trenčín má viac seniorov, ale v tomto porovnaní a pri výsledných rozdieloch to sú zanedbateľné rozdiely.

Čísla v tabuľke hovoria jasnou rečou

V tabuľke k spomínanému článku, na ktorý mesto reaguje, uvádzame presné porovnanie ceny vody a stočného v Prešove, teda kriticky mysliaci čitateľ mal prístup k tejto informácii priamo z nášho článku a tabuľky. Našim cieľom bolo poukázať aj na to, že v pôsobnosti VVS, a. s. je výrazne vyššia cena vody a mierne vyššia cena za stočné. Mesto Prešov ako druhý najväčší akcionár a jeho zástupca v predstavenstve spoločnosti, majú vytvárať podmienky a tlak na optimalizáciu a transparentnosť prevádzkových nákladov VVS, a. s. tak, aby sme my, občania žijúci v mestách a obciach v pôsobnosti VVS, a. s., nemali jednu z najdrahších vôd nielen na Slovensku.

Veľkostné rozdiely miest

Mesto Trenčín má podľa verejne dostupných zdrojov uvádzanú väčšiu rozlohu (82 km2) ako mesto Prešov (80,2 km2). Zisťovali sme nielen rozlohu, ale aj úhrn zrážok z roku 2017, ktoré boli podkladom pre fakturáciu za rok 2018. V Prešove bol úhrn zrážok 667 mm (máme tu stanicu SHMÚ) a v Trenčíne 564 mm. Z tohto porovnania vyplýva, že rozdiel vo veľkosti je 4 % a rozdiel v zrážkach, približne 18 %. Celkovo je však aj 38 % rozdiel v počte obyvateľov. Teda náklady na zrážkovú vodu na jedného obyvateľa by takýmto skresľujúcim a hrubým prepočtom mali byť v Trenčíne o viac ako 20 % vyššie ako v Prešove, čo zjavne nie sú. Preto sme toto porovnanie v článku neuvádzali, aby sme nezavádzali čitateľov odhadmi, pre ktoré nie sú relevantné zdroje na porovnávanie. V zmluve medzi mestom Prešov a spoločnosťou MP Kanál, sa neuvádza skutočnosť, že ide o majetok mesta, ale že objednávateľom služby je mesto Prešov. Navyše, vo výkazoch výmer k tejto službe sa vyskytujú aj práce na veľkých potrubiach až do DN 1200, čo bolo možno mylne, ale určite nie úmyselne už považované za práce mimo dažďových kanalizačných prípojok, teda za práce na jednotnej alebo dažďovej stokovej sieti. V reakcii mesto tiež uvádza, že sa nevie ubrániť pocitu, že článok bol zámerne formulovaný tak, aby poukázal na to, ako mesto neháji záujmy svojich obyvateľov, s čím sa v žiadnom prípade nestotožňujú.

Keď je reč o pocitoch...

Ľudia cítia, že niečo nie je v poriadku. Zvlášť, keď sa postupne dozvedajú ako funguje úrad. V posledných dňoch rezonuje problém s cykloželezničkou. Zhotoviteľ požaduje úhradu faktúry za nepredvídané výdavky vo výške 560-tisíc eur. Reálne nám však hrozí, že ak sa do augusta vec nevyrieši, budeme musieť vracať aj eurofondy a to je už viac ako milión eur. Zhotoviteľ urobil opatrenie. Cykloželezničku zablokoval, aby sa na ňu cyklisti nedostali, kým sa nevyrieši úhrada. No a čuduj sa svete, nakoniec sa ukazuje, že cena za dielo sa navýšila preto, lebo prvotnú chybu urobilo mesto pri vysporiadaní pozemkov a trasovaní cykloželezničky. Stavebné povolenie bolo vydané na nesprávne pozemky a jednému vlastníkovi trasa zamedzila prístup na jeho pozemky. Chcel ich mestu predať, ale nepochodil. Nakoniec v hodnotiacej komisii, ktorá mala vyriešiť spor medzi mestom a zhotoviteľom je zase človek, ktorý bol zamestnancom úradu v čase, keď sa tieto prešľapy stali, ale neriešili. Aký pocit majú mať z toho obyvatelia?

Semafory nám nepomáhajú, sú, naopak, hrozbou

Po takmer desiatich rokoch zistíme, že cestná svetelná signalizácia je v stave, ktorá ohrozuje ľudí a musíme do nej nastrkať ďalšie tisícky eur, aby fungovala aspoň štandardne. O žiadnej zelenej vlne nemôže byť reč a pritom roky hovoríme o tom, aký problém máme s hustotou dopravy v meste. Poslanci konajú správne, keď žiadajú vyvodenie osobnej zodpovednosti. Veď mesto na túto službu vynakladalo peniaze z podielových daní a výsledok je katastrofálny. Prečo to nikto nikdy neskontroloval? To sme takí bohatí, že si môžeme dovoliť vynakladať peniaze naprázdno? Aj posledná správcovská firma ukončila zmluvu o 8 mesiacov skôr a rozpočet prekročila o 47 %. A mesto mlčí. Keby primátorka nenariadila kontrolórovi preskúmať zmluvné vzťahy od roku 2010, dodnes by sme to nevedeli. Podobne, ako by sme nevedeli, že mesto uhradilo firme, ktorá mala opraviť dlažbu v centre mesta, faktúru za vyše 20-tisíc eur za práce, ktoré nevykonali. Preberací protokol síce existuje, ale bez podpisu. Keby nebolo tvrdohlavého občana Emila Osavčuka, nikto by sa to nikdy nedozvedel a prišli by sme o ďalšie tisícky eur. Len vďaka jeho pátraniu a dôkazom musela firma peniaze vrátiť. Koľko takých nástrah sa ešte skrýva na úrade?

Kosenie vyvolalo vášne


Tráva na jar vyrástla a nemal ju kto pokosiť. Všetci kritizovali primátorku. Jeden Prešovčan si trávnik pri paneláku pokosil sám a trávu doniesol vo vreciach na úrad. Neskôr sa to stalo skoro sídliskovým koloritom, keď ľudia vytiahli kosačky či krovinorezy a okolo svojich blokov či detských ihrísk si vykosili sami. Ale mohla za to naozaj primátorka, alebo niekto z vedenia úradu? Súťaž na poskytovateľa služby bola vyhlásená neskoro a kým sa ukončila, časť služby na seba prevzali technické služby. Už sa síce kosí, ale v ľuďoch z tohto stavu ostal zlý pocit. Kto zdržiaval verejnú súťaž? To je otázka, na ktorú by tiež chceli vedieť odpoveď.

Dom smútku je zrekonštruovaný, ale neskolaudovaný


Na cintoríne Solivar-Šváby je už pol roka zrekonštruovaný dom smútku, ale stále nie je skolaudovaný a to znamená, že sa tam nekonajú posledné rozlúčky. Ľuďom z tejto lokality prekáža, že musia tak dlho zabezpečovať obrady na hlavnom mestskom cintoríne. Celkom oprávnene sa pýtajú v čom je problém, ale odpoveď im zatiaľ nikto nedal. Ďalšia vec sú štadióny, do ktorých išlo z mestskej kasy najviac peňazí. Stavba zimného štadióna celé mesiace stojí, ale zhotoviteľ žiada ďalšie peniaze. Stavba futbalového štadióna sa ešte ani nezačala. Áno, chápeme, že niektoré procesy sú dlhé a treba sa obrniť trpezlivosťou, ale je celkom prirodzené, že ľudia chcú odpovede na otázku prečo. Pravdivú. Nechceme, aby to vyznelo, že nič nie je dobré, lebo by to nebola pravda. Na úrade sedia aj ľudia, ktorí vykonávajú svoju prácu zodpovedne a tak rýchlo, ako môžu. Nič sa nedá zovšeobecňovať, ale verejnosť očakáva, že tak budú pracovať všetci. Bez výnimky.

Anna Košuthová

Diskusia k článku