POSLANCI BY MALI POMÁHAŤ A NIE ŠKODIŤ OBYVATEĽOM MESTA

0
140

Pravidlá, ktoré schvaľuje mestské zastupiteľstvo v podobe všeobecne záväzných nariadení aj zákon o obecnom zriadení vraj platí pre všetkých rovnako. V reálnom živote je to však trochu inak. Napríklad aj tak, že keď úrad niečo pokazí, poslanci to nevedia napraviť. Trvá im to nekonečne dlho, často aj roky. Nevedia, alebo možno nechcú zaujať jednoznačné stanovisko. Nehlasujú za, ani proti, iba sa zdržia hlasovania a namiesto riešenia sa problém odkladá na neurčito.
Takých prípadov je viac, ale pozrime sa len na dva. Jedným z nich je chronicky známy príbeh Jozefa Ivana, ktorý sa už 18 rokov domáha zrušenia neférovej ťarchy v kúpnej zmluve na pozemok, ktorý získal za istých podmienok vo verejnej súťaži. Mimochodom, v zverejnených podmienkach súťaže sa o žiadnej ťarche, teda predkupnom práve v prospech mesta, nehovorilo. Až časom sa ukázalo, že zmluva medzi Jozefom Ivanom a mestom nie je v súlade s územným plánom a že na pozemku nemôže postaviť tenisovú halu, lebo lokalita je určená na individuálnu výstavbu. Projekt športoviska teda nemohol urobiť.
Nasledovali roky „ping-pongu“ medzi úradníkmi a vlastníkom pozemku a ten nie je vyriešený dodnes. Navyše, ceny pozemkov sa odvtedy radikálne zmenili. Ťahá sa to už roky a vlani sa chvíľu zdalo, že sa problém definitívne vyrieši.
„V septembri minulého roku odborné orgány mesta konečne našli prijateľné riešenie pre obe strany a predložili ho poslancom na schválenie. Boli to práve poslanci, až na niekoľko výnimiek, ktorí toto riešenie dlhodobého problému zase znemožnili. Zahlasovali totiž za pozmeňujúci návrh predsedníčky klubu KDH, OLANO, NOVA a nezávislí Zuzany Bednárovej. Odhlasovali ho, ale primátorka Andrea Turčanová ho nepodpísala, lebo ho správne vyhodnotila ako zjavne nevýhodný a ja musím povedať, že aj diskriminačný,“ zhodnotil situáciu Jozef Ivan. Poslankyňa Bednárová totiž navrhla, že Jozef Ivan si má od mesta kúpiť pozemok ešte raz a to podľa trhovej ceny, ktorá platila v roku 2015 a vtedy mu mesto zruší ťarchu. Inak povedané, má si kúpiť ešte raz to, za čo už v minulosti zaplatil, ale vtedy to malo oveľa nižšiu hodnotu. „Ako by znela taká kúpna zmluva? Že pán Ivan predáva pánovi Ivanovi pozemok, ktorý vlastní už 16 rokov, ale za viac peňazí? Niekedy mám pocit, že poslanci si vôbec neuvedomujú dosah toho, za čo hlasujú,“ dodal.
Vraj ľuďom nehádžu polená pod nohy…
Po rokoch handrkovania sa Jozef Ivan nadýchol a rozhodol sa postaviť na nevyužitom pozemku rodinný dom. S vybavovaním stavebného povolenia začal v auguste minulého roku. Zistil, že k nemu potrebuje súhlas na právo prechodu cez kúsok mestského trávnika, no a ten stále nemá, aj keď je už marec 2020. Ako zistil, potrebuje vyjadrenie VMĆ č.6, teda poslancov za túto mestskú časť. Trvalo viac ako pol roka, kým mu nejaké vydali, lebo dovtedy neboli uznášaniaschopní. No a vydali nesúhlasné stanovisko. Vraj z dôvodu bezpečnosti chodcov a vodičov. Dosť nelogické rozhodnutie v lokalite, kde je vedľa hlavnej cesty na Sekčovskej ulici cyklochodník, ktorý pretínajú bočné cesty na troch miestach. Všade inde je to bezpečné, len pred vstupom na Ivanov pozemok nie. Pritom, odborné orgány na radnici vydali súhlasné stanovisko. Teraz je marec, ale jeho žiadosťou sa musí ešte zaoberať odborná komisia, mestská rada a potom mestské zastupiteľstvo. Pri takom tempe sa môže stať, že uplynie rok, kým „možno“ získa stavebné povolenie. Dá sa toto nazvať pomocou občanovi?
Pozemky rozdávali aj zadarmo
Situácie, ktoré Prešovčania vnímajú ako kladenie polien pod nohy boli aj v minulosti, ale smutné je, že ešte stále tu sú. „Po roku 1989 sa na mestský úrad dostali takzvaní odborníci, ktorí začali rozdávať mestské pozemky zadarmo. Stávalo sa aj to, ako napríklad v roku 1993, keď dali súkromníkovi do trvalého užívania aj prístupovú cestu k dvom bytovým domom na Ulici K amfiteátru. Mesto, ktoré urobilo chybu, chcelo tento problém čiastočne vyriešiť a požiadalo VMĆ 4, aby sa k predmetnej veci vyjadril. Od septembra sa VMČ pýta, či mesto potrebuje cestu a odpoveď neprichádza,“ myslí si o tomto probléme Emil Osavčuk.
V oboch problémoch vidí istú paralelu. Dali by sa vyriešiť rýchlo, ale musela by tu byť ochota pomáhať svojim voličom, ktorí im dali vo voľných mandát zastupovať ich. „Keď poslanec nemôže občanovi pomôcť, nemal by mu aspoň škodiť,“ dodal Emil Osavčuk.
Anna Košuthová
Foto: PR, EO

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu