Vďaka svojej fytogeografickej polohe má región horného Šariša a Zemplína veľmi zaujímavú a rôznorodú prírodu. Najkrajšie, najvzácnejšie a najzaujímavejšie z flóry tejto oblasti som sa rozhodla Vám predstaviť na tomto mieste.

Šafran Heuffelov (Crocus heuffelianus)

Tento karpatsko-balkánsky rastlinný druh je na jar jednou z prvých kvitnúcich rastlín Zaraďujeme ho k jednoklíčnolistovým krytosemenným trvácim bylinám. Zimu prežíva podzemnou bazálnou hľuzou. Nápadný je veľkým fialovým kvetom, ktorého okvetné lístky majú na hornom okraji tmavé škvrny. Keďže kvet je veľmi dekoratívny svojou krásou láka každého, ale pozor! Táto jarná bylina je jedovatá. Jedovatou časťou sú blizny piestika, ktoré obsahujú toxickú látku protokrocín. V záhradkách sa pestujú  rôznofarebné varianty šafranu, vo voľnej prírode je však zákonom chránený. Obyčajne rastie na lúkach, v našej oblasti je však lesným druhom. Lokality s výskytom šafranu Heufelovho sa nachádzajú na rozhraní severovýchodnej časti Slanských vrchov a južných okrajov Nízkych Beskýd v okresoch  Vranov nad Topľou a Prešov, v nadmorskej výške od 300 do 350 m. (obr. 1)

Aj príroda nám ponúka klenoty.
Obr. 1 / Šafran Heuffelov (Crocus heuffelianus)

Diablik močiarny (Calla palustris)

Diablik močiarny je asi 20 až 30 cm vysoká trváca bylina s článkovaným podzemkom. Na vrchole husto vyrastajú listy s dlhými stopkami a srdcovitými zaokrúhlenými lesklými čepeľami tmavozelenej farby. Súkvetie je valcovitý šúľok, na ktorom sú uložené drobné nevýrazné kvety bez okvetia. Plodom je sýtočervená bobuľa s fialovými semenami. Je to jedovatá vodná rastlina obsahujúca sapónovitú látku aronín. Na Slovensku patrí ku kriticky ohrozeným druhom.

V našej oblasti rastie na dvoch lokalitách, ktoré sú zároveň jedinými lokalitami výskytu tohto druhu na východnom Slovensku. Jedným náleziskom je lokalita Stavenec v miestnom pomenovaní známa ako Čierna mláka, ktorá sa nachádza sa  v katastrálnom území obce Pavlovce v nadmorskej výške 500m a predstavuje údolnú depresiu s málo priepustným podložím a stálym prítokom vody. Biotop tvorí slatinno-jelšové spoločenstvo, ktoré prechádza do presvetleného krovinatého porastu a nadväzuje na bukový porast okolitých svahoch. Druhou lokalitou výskytu tohto druhu je Regetovské rašelinisko, ktoré sa nachádza severne od Bardejova v katastrálnom území obce Regetovka. Lokalita je Prírodnou rezerváciou, zriadenou na ochranu ojedinelých zachovalých rašelinných spoločenstiev na východnom Slovensku. (obr. 2)

Aj príroda nám ponúka klenoty.
Obr. 2 / Diablik močiarny (Calla palustris)

Ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum)

Druh je trváca rastlina s bielou vajcovitou cibuľkou, 20 až 120 cm vysoká, husto listnatá, v pazuchách listov má zelené cibuľky. Kvety sú veľké dekoratívne pomarančovej farby. Patrí medzi európske floristické elementy. Rastie v lúčnych spoločenstvách vyšších polôh.  Dnes patrí medzi miznúce prvky našej flóry, preto je druh zákonom chránený. Vidieť ju v prírode je naozaj zážitok. Vzácne sa vyskytuje v Levočských vrchoch (Tichý potok, Torysa), v Čergove (Drienica), Nízke  Beskydy (Michalok), existujú údeje o jej výskyte v okolí Bardejova a Cígeľky. (obr. 3)

Aj príroda nám ponúka klenoty.
Obr. 3 / Ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum)

Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)

Panónsko-balkánsky prvok našej kveteny, ktorý patrí k zákonom chráneným rastlinám a zároveň bol zaradený medzi druhy európskeho významu. Rastie na výslnných, suchých, piesočnatých až skeletnatých stanovištiach rôznych substrátov, na lesostepných stráňach od nížin po pahorkatiny. Vyskytuje sa najmä v spoločenstvách s mnohými inými teplomilnými druhmi  ako ľan žltý, marinka psia, ľanolistník prostredný, zanoväť biela, klinček kartuziánsky, rozchodník prudký, dušovka roľná, chrastavec lesný, hlaváč žltkastý, nevädza Triumfettova, šalvia lúčna, hadinec obyčajný, tarica kališná, ľadenec rožkatý, devätorník vajcovitý, očianka Rostkova, lipkavec sivý, mrvica pérovitá, kostrava žliabkatá, ostrica nízka, veternica lesná, ďatelina černená, smldník jelení, čiernohlávok veľkokvetý, mednička sedmohradská a iné. V regióne horného Šariša a Zemplína ho môžeme vidieť na lokalitách při Brestove, Mirkovciach, Červenici, Kokošovciach, ZlatejBani, Ruskej novej Vsi, Finticiach, Radvanovciach a Medziankach. Severnejšia rastie při Demjate a Veľkom Slivníku a východne pri Jasenove. Na viacerých lokalitách môžeme vidieť aj príbuzné druhy poniklec biely, poniklec otvorený, poniklec prostredný a poniklec slovenský. (obr. 4)

Aj príroda nám ponúka klenoty.
Obr. 4 / Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)

Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus)

Črievičník papučkový je najatraktívnejšou voľne rastúcou orchideou nie len u nás ale aj v celej Európe. V mnohých štátoch je vzácny a je symbolom ohrozenej prírody. Druh je ohrozený hlavne likvidáciou jeho prirodzených biotopov, negatívnymi dôsledkami hospodárenia v lesoch. Časté je aj vykopávanie do záhrad a trhanie najmä na lokalitách v blízkosti ľudských obydlí a turistických chodníkov. Vo vranovskom okrese sa nachádza na štyroch lokalitách v oblasti Bradlového pásma Nízkych Beskýd. Najznámejšou z nich a zároveň chráneným areálom na ochranu tejto vzácnej flóry je Štefanovská borina. Vo vranovskom okrese bolo počas dlhodobého mapovania výskytu vstavačovitých zaznamenaných 26 druhov z 11 rodov. Kvitnú postupne od skorej jari až do júla, najkrajšie druhy koncom mája a začiatkom júna. Kráľovnou medzi našimi orchideami je črievičník papučkový, ktorý je zaradený medzi druhy európskeho významu. Črievičník papučkový je najatraktívnejšou voľne rastúcou orchideou nie len u nás ale aj v celej Európe. V mnohých štátoch je vzácna a je symbolom ohrozenej prírody. Druh je ohrozený hlavne likvidáciou jeho prirodzených biotopov, negatívnymi dôsledkami hospodárenia v lesoch. Časté je aj vykopávanie do záhrad a trhanie najmä na lokalitách v blízkosti ľudských obydlí a turistických chodníkov. Vo vranovskom okrese sa nachádza na niekoľkých lokalitách v oblasti Bradlového pásma Nízkych Beskýd pri obciach Babie, Skrabské, Michalok, Štefanovce a Žalobín. (obr. 5)

Aj príroda nám ponúka klenoty.
Obr. 5 / Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus)

Hadinec červený (Echium russicum)

Rastlina patrí na Slovensku ku zriedkavým, ohrozeným druhom, preto je zákonom chránená. Listy i lodyhy sú porastené štetinovými chlpmise štětinovitými chlupy, bradavky na bázi chlupů chybějí, květy v krátkých vijanech skládajících štíhlý hrozen, koruna krvavě červená, vzácně bílá, korunní trubka 2x delší než kalich, blizna hlavatá, listy čárkovitě kopinaté až úzce eliptické.

Rastie na výslnných suchých svahoch, lesostepných stráňach v pahorkatinnom stupni. Na východnom Slovensku je rastlina veľmi vzácna. Obdivovať ju môžeme len v Nízkych Beskydách (Demjata) v prírodnej rezervácii Demjatské kopce. (obr. 6)

Aj príroda nám ponúka klenoty.
Obr. 6 / Hadinec červený (Echium russicum)

Kosatec uhorský (Iris hungarica)

Je považovaný za ponticko-panónsky endemit. Rastlina je asi 10-30 cm vysoká s krátkym hľuzovitým podzemkom, priamou bezlistou byľou, listy sú široké, mečovité. Máva 2-5 veľkých fialových alebo modrofialových, takmer sediacich kvetov, plodom je trojhranná, podlhovasto vajcovitá tobolka. Nachádzane ho v nížinnom, pahorkatinnom aj podhorskom stupni v nelesných stepných spoločenstvách, na výslnných andezitových, čadičových, vápencových ale aj melafírových svahoch.

Bohatá populácia tohto druhu je v našej oblasti známa z prírodnej rezervácie Fintické svahy. Druhá lokalita výskytu bola zistená v Slanských vrchoch pri Kokošovciach. (obr. 7)

Aj príroda nám ponúka klenoty.
Obr. 7 / Kosatec uhorský (Iris hungarica)

 

Text a foto: Elena Dercová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu